Vladimír Adamec (55), Dolný Kubín. Práve nedávno som sa zamýšľal nad tým, na čo si spomínam z tej éry. V pamäti mi utkvela len oslava v Malej Lučivnej pri pomníku padlého ruského partizána, ako sme tam niesli vlajku.
Politiku nám už vtedy vtĺkali do hlavy. Možno to chceli urobiť po vzore skautingu, no pionieri majú od skautov ďaleko. Na výber sme nemali. No nešlo to zvnútra, od srdca, dobrovoľne. Kto nebol pionierom, bol nepriateľ. Tak sme sa prispôsobili. Ale celé pionierstvo bolo len formálne. Neovplyvnilo ma to.
Bola to doba, keď pre deti žiarila šatka pionierska Čítajte Detstvo som mal dobré, šťastné. Možno sme dostali do seba veľa vecí, s ktorými sa ťažko vyrovnávame dodnes. Veľa mojich rovesníkov nadáva na túto dobu a s láskou spomína na staré časy, keď mali veci nalinajkované. Dnes, keď sa majú rozhodnúť sami za seba, sú stratení.
Milan Faglic (61), Istebné. Buď pripravený! Vždy pripravený! Dodnes neviem, načo sme ako osemročné deti mali byť pripravení. V našej triede boli všetci pionieri, raz za týždeň sme mávali schôdzky. O čom sme rokovali, si nespomínam, tak to asi nebolo dôležité. Otec bol komunista, tak sme túto tému mali aj doma. Bol na nás hrdý, keď sme na 1. mája pochodovali s červenými šatkami na krkoch pod červenými ruskými vlajkami a vykrikovali heslá o proletároch a Sovietskom zväze.
Mária Jandurová (59), Oravská Jasenica. Jój, to bolo strašne dávno. Bola som pionierka bez donútenia, ale nie zarytá. Ale pioniersku šatku som nosila rada. V triedach sme mali služby, ktoré sa starali o výzdobu násteniek aj tried. Zúčastňovali sme sa rôznych zaujímavých súťaží, zemiakových brigád. Pomáhali sme starým ľuďom, robili im nákupy, upratovali.
Na manifestáciách sme s radosťou mávali mávadlami. Pre deti z dediny bol zážitok niekde sa dostať, niečo nové vidieť, počuť. Každá aktivita bola pre nás vzrúšo. Boli sme deti socializmu. Na tú dobu nemám negatívne spomienky.
Martin Pavelek (51), Dolný Kubín. Pamätám si na sľub iskričiek. Bol som veľmi hrdý, keď mi na hruď pripli odznak. Keď som išiel skladať pioniersky sľub, s otcom sme išli do Dolného Kubína do galantérie oproti hotelu Severan, tam, kde je teraz second hand a Prima banka, kupovať modrú uniformu. Akurát prišiel tovar, bolo tam veľa ľudí. Predbiehali sa, predavačky nestíhali. Otca to nahnevalo, tak si pýtal knihu prianí a sťažností. Kvôli pionierskej uniforme. Veľmi som sa hanbil.
Pionierska organizáci by bola mala sedemdesiat Čítajte Komunisti to mali veľmi dobre premyslené. Najskôr iskrička, potom pionier, po ňom zväzák, nakoniec uvedomelý súdruh. A mali dobré heslo. Niekto zakričal: Budovať a brániť socialistickú vlasť, buď pripravený! A my sme svorne, ako jeden, z plných pľúc zakričali: Vždy pripravený.
V triede som bol pionierskym zberovým referentom. Vážil som prinesené usušené šípky, prvosienky, podbeľ, pomarančové šupky pre náš farmaceutický priemysel. Bio liečivé rastliny, za ktoré dnes dáte ťažké peniaze. A nakoniec som v 1989 štrngal kľúčami na námestí.
Radoslav Ľorko (42), Oravský Podzámok. Z tej doby si pamätám len modrú uniformu. Asi preto, lebo uniformy sa mi vždy páčili a teraz nosím ako zamestnanec Štátnych lesov zelenú. Na pioniera som sa nehral, nebavilo ma to, bol som ním z donútenia. Preto si takmer nič nepamätám. Oveľa viac si pamätám, ako som chodil so starou mamou do kostola. Neviem, či mali kvôli tomu rodičia problémy, ja nie.
Emília Juchová (64), Námestovo. Pravdaže som bola pionierka, tak, ako každý iný. Modrá sukňa, modrá blúzka, červená šatka. V takej rovnošate sme chodili vždy do školy na začiatku školského roka. Aj dcéry boli pionierky. Mám štyri dcéry, každý rok chodili do pionierskeho tábora. Boli vo Veľkom Krtíši, Dolnej Strehovej, kade-tade po Slovensku, ale aj v maďarskom Egri. Stálo nás to len pár korún a deti mali pekné prázdniny.
Na svet prišli ďalší malinkí Oravci Čítajte
