Vybudovali sme centrá voľného času, vyškolili ľudí, vypracovali metodiku, smernice, projekty, fondy, predpisy. A pritom malo Slovensko v minulosti systém práce s deťmi, aký nám západné štáty závideli. Stačilo v ňom škrtnúť slovo socialistický a pochovať ideológiu Marxa, Engelsa a Lenina.
Mnohí hovoria, že systém organizovania Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže bol systémom vymývania mozgov. Odriekala som pioniersky sľub aj ja, bola to v tej dobe samozrejmosť, a vôbec nemám taký pocit.

Už v tretej triede sme sľubovali, že budeme pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zákonov, aby sme boli dobrými občanmi našej milovanej vlasti. V tých rokoch nám deťom bola nejaká Komunistická strana ukradnutá.
Na schôdzkach sme zažívali atmosféru spoločenstva, hrali sme sa, chodili do prírody športovať i spoznávať ju, tvorili sme, rešpektovali dané pravidlá.
Aj na dedine sme mali v škole k dispozícii takmer všetky krúžky, ktoré dnes zastrešujú profesionálne, platené, organizácie ponúkajúce voľnočasové aktivity pre deti do 15 rokov. Vôbec sme necítili nejaký súvis so socializmom.
Naozaj to aj mne dnes príde neuveriteľné, ale ako pionieri sme absolvovali prvé sväté prijímanie, pionierske tábory i birmovku.

Či som sa po pätnástke stala zväzáčkou, to si ani nepamätám, ak áno, tak som zväzácku organizáciu ignorovala a nikto mi ju nepripomínal.
Že systém Socialistického zväzu mládeže nefungoval len negatívne, a nedokázal vymyť mozgy úplne, svedčí November 89.
Práve tí, ktorí vyrastali ako iskry a pionieri v Socialistickom zväze mládeže, zvrhli Komunistickú stranu Československa. Z úcty k dôstojnosti človeka a vlasti.