ORAVA. Poľnohospodárstvo na severe Slovenska je vzhľadom na prírodné podmienky a klímu sústredené hlavne na prvovýrobu mlieka.
Chotáre tu až z 80 percent pokrývajú trvalé trávne porasty. Štátne podpory pre podnikanie na pôde sú podmienené aj chovom dobytka. „Keď máme udržiavať krajinu, musíme mať dobytok, keď ho máme, musíme mať k nemu ľudí ochotných pracovať 365 dní v roku.“
Poľnohospodári: V dnešnom systéme robíme zázraky Čítajte Poľnohospodári sú sklamaní z viacerých javov, ktoré sa dejú v poslednom období aj v silne agrárnych oblastiach. Na Slovensku klesli stavy dojníc za ostatných desať rokov o zhruba 45-tisíc. Počet oviec už klesá už aj v takých oblastiach, ako je Orava. Môže za to nákupná cena surového kravského mlieka, ktorá je dlhodobo pod úrovňou priemernej ceny v Európskej únii, a nedokáže pokrývať rastúce ceny vstupov.
Zvieratá pritom silne ovplyvňujú kvalitu a úrodnosť pôdy. „Bez organiky pôda stráca nielen úrodnosť, ale aj kvalitu,“ hovoria družstevníci. „Pri nedostatku zrážok a vysokých teplotách vysychá, prídu dažde, vymyjú ju. Organické hnojivo ju však dokáže stabilizovať.“
Ďalším negatívnym fenoménom, na ktorý upozorňujú, je strata úcty k pôde. V minulosti si nikto nedovolil prejsť krížom cez zasiate pole ani len peši. Dnes cez mnohé lány vedú koľaje a cesty po motorkách, štvorkolkách či džípoch. „A to je smutné.“
A keď sa k tomu pridá nezáujem štátu podporovať potravinovú sebestačnosť a krajino-tvorbu, je úctyhodné, že to oravskí poľnohospodári nevzdali a nevzdávajú. Družstvá fungujú takmer v každej dedine. Dnes sme sa pozreli na družstvá združené v Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore z oblasti pri Oravskej priehrade a pod Babou horou.
Vyrábajú syry, budú aj kompost
Roľnícke družstvo Vavrečka – Ťapešovo obhospodaruje v chotároch Ťapešova a Vavrečky 600 hektárov pôdy. Na 250 hektároch pestuje pšenicu, kukuricu a momentálne tiež liečivú rastlinu ostropestrec vhodnú na regeneráciu pečene, ktorú využíva aj farmaceutický priemysel.
Tristoosemdesiat dojníc vyprodukuje ročne 2,8 milióna litrov mlieka, zhruba 1,3 milióna spracujú družstevníci na výrobky vo vlastnej syrárni. „Ako jedni z mála vyrábame syry z plnotučného mlieka, čo umocní chuť a kvalitu,“ hovorí riaditeľ Matúš Závodný. „V rámci predaja z dvora sme náš sortiment rozšírili aj o výrobky mliekarne v Hriňovej.“
Chutné výrobky z mliekarne v Ťapešove. (zdroj: Matúš Závodný)Ťapešovské syrové nite, korbáčiky, uzlíky či tyčinky sa snažia poľnohospodári dostať aj do obchodných reťazcov. „Tie však tlačia cenu do pozícií, kde je ťažké presadiť sa.“
V poslednom období investovalo družstvo do syrárskych kultúr, snaží sa modernizovať technológie, kúpilo novú udiareň. V prípade družstva je spracovanie mlieka v porovnaní so súkromníkmi náročný podnikateľský zámer. Prevádzka totiž podlieha legislatívne rovnakým schvaľovacím procesom ako veľká mliekareň.
Tento rok sa začnú na ťapešovskom družstve venovať aj výrobe kompostu. „Máme pomerne málo ornej pôdy k počtu dobytka a nechceme prekračovať absorbčnú schopnosť pôdy, preto skúsime hnoj spracovať na predajný produkt,“ zdôvodnil Matúš Závodný.
Na Roľníckom družstve Vavrečka – Ťapešovo pracuje 41 zamestnancov.
Najmenšie družstvo vyrába kvalitné mlieko
Poľnohospodárske výrobno-obchodné družstvo Zubrohlava je najmenším oravským družstvom podnikajúcim na pôde.
Dvadsať ľudí sa stará o úžitok zo 400 hektárov, chová 560 kusov hovädzieho dobytka. Ide o jedno z najväčších zaťažení na hektár pôdy.
V chotári Zubrohlavy sa pasie slovenský strakatý dobytok, dáva ročne v priemere 7400 litrov kvalitného mlieka na dojnicu.
Družstvá na Orave ustáli zmeny, fungujú takmer v každej dedine Čítajte „Dvadsať rokov sme sa snažili zvyšovať stavy dobytka, dnes sa hovorí o limite 0,7 dobytčej jednotky na hektár,“ hovorí predseda družstva Daniel Hajdučík. „Čo by to pre nás znamenalo? Ohrozenie ekonomiky a v konečnom dôsledku i zamestnanosti.“
Aj zubrohlavské družstvo produkuje mlieko v najvyššej kvalite. Každý deň odberateľ testuje vzorky, keby zistil v mlieku nežiaduce prvky, nezoberie ho. „Kvalitné mlieko môžeme robiť len s kvalitnými ľuďmi, navyše, ochotnými pracovať 365 dní v roku,“ dodal Hajdučík.
Zubrohlavskí družstevníci rekonštruovali maštale, chystajú sa opravovať ďalšiu. Na rozširovanie produkcie mu však chýba pôda i miesto na hospodárskom dvore, preto sa venuje iba prvovýrobe. „Naša ekonomika je veľmi závislá na cene mlieka. Zníženie výkupnej ceny o jeden cent znamená pre družstvo zníženie tržieb o 17-tisíc eur ročne.“
Majú najkrajšie stádo, predávajú mladý dobytok
Roľnícke družstvo Babia Hora, Rabčice má vraj najkrajšie stádo dobytka plemena limousine v okrese Námestovo.
Na družstve pracuje 15 ľudí, obhospodarujú 715 hektárov pôdy, prevažne lúk a pasienkov, ktoré poskytujú krmivo pre 380 zvierat. Ako jedni z mála na Orave sa nevenujú výkrmu zvierat, ale predávajú mladý dobytok do ďalších chovov, aj v zahraničí. Menšiu časť zisku tvorí predaj balíkovaného sena.
Limousinský dobytok chovajú družstevníci v Rabčiciach. (zdroj: Ján Slovík)„Nedávno sme prerábali maštaľ, investovali sme do nej 160-tisíc, no potrebovali by sme ešte jednu takú postaviť,“ hovorí predseda družstva Ján Slovík. „Na rozdiel od susedov v Zubrohlave máme totiž priestor i polia na rozširovanie podniku.“
Výrobu doplnili o čučoriedky i ostropestrec
Podielnické roľnícko-obchodné družstvo Bobrov má rovinatý chotár, čo je pre Oravu netypické, a väčšiu časť z tisíc hektárov obhospodarovanej pôdy tvorí orná pôda. „Pestujeme preto pšenicu, ovos a ako jediní na Orave aj jarnú repku olejku. Nájde sa aj miesto na ostropestrec,“ vysvetľuje predseda družstva Tomáš Lúchava.
V rámci rozširovania podnikateľských aktivít založili pred pätnástimi rokmi eseročku, v ktorej má podiel aj družstvo, a ktorá pestuje veľkoplodé záhradné čučoriedky.
Plantáže kríčkových čučoriedok v chotári Bobrova. (zdroj: Tomáš Lúchava)
Plody čučoriedok dopestovaných na družštve v Bobrove. (zdroj: Tomáš Lúchava)Kríky sú vysadené na ploche 16 hektárov, v oplotenom 20-hektárovom areáli dosádzajú postupne ďalšie. „Na plantáži pracuje osem ľudí, majú čo robiť celý rok,“ hovorí Luchava. Počas zberovej sezóny majú možnosť na plantáži pracovať aj brigádnici.
Keďže ide o príliš drahú surovinu na ďalšie spracovanie, snažia sa hľadať čo najviac odberateľov na čerstvé plody.
Chotár Bobrova poskytuje možnosti na chov 700 kusov čiernostrakatého holštajnského dobytka. Minulý rok dosiahli družstevníci úžitkovosť 8100 litrov na dojnicu, čo je na Oravu pomerne dosť, ale na tento typ plemena málo.
„Vlani sme investovali 500-tisíc eur do stavby novej dojárne, na tento projekt chceme čerpať 120-tisíc z eurofondov,“ dodal predseda.
