TRSTENÁ. Hrnčiarstvo sa začalo na Slovensku vyvíjať už v stredoveku. Neodmysliteľne bolo späté s poľnohospodárskou výrobou, záviselo od dostupnosti kvalitnej hrnčiarskej hliny a množstva palivového dreva.
Aj na Orave bolo mnoho hrnčiarskych centier, ktoré postupne vznikali, zanikali, opäť sa ich podarilo obnoviť a mnohé opäť zanikli. Trstená, jedno z prvých miest nesúcich punc hrnčiarskeho mesta, si tento prívlastok napriek mnohým spoločenským zmenám zachovalo až dodnes.
Hrnce na nožičkách
Hrnčiarstvo patrí k najrozšírenejším a najstarším remeslám. Už v dokumentoch zo 14. storočia sa krátko spomína.

Spätosť s poľnohospodárskou výrobou tkvela v tom, že každý hrnčiar musel vlastniť aj kúsok políčka, aby sa dokázal uživiť. Iba výroba hrncov mu živobytie nezabezpečila. Kým po roku 1300 sa hrnčiarom darilo, vznikali dokonca aj prvé mestečká nesúce hrnčiarske názvy, 15. a 16. storočie už také priaznivé neboli.
„Najmä na juhu prebiehali intenzívne boje s Turkami,“ hovorí etnografka Oravského múzea Erika Kulášová. „Ak sa aj šikovný remeselník venoval nejakej tvorbe, väčšinou si na jeho výrobky robil nárok zemepán.“ Koniec 17. storočia a protihabsburgské povstania rozvoj hrnčiarstva opäť na niekoľko desiatok rokov zastavili.

Lepšie časy nielen pre remeselníkov prinieslo osvietenstvo a osvietenecké myšlienky. Odrazilo sa to v raste rôznorodosti sortimentu pre gazdinky. „V tom čase začali varievať na otvorených ohniskách, nad ktoré si položili trojnožku a do nej vložili hlinený hrniec,“ priblížila etnografka. „O niečo pokrokovejšie boli rajnice – hlinená nádoba, ktorá mala v spodnej časti tri nožičky a z jednej strany uško, aby sa gazdinka pri manipulácii s ňou nepopálila.“
Hrnčiari pri svojej práci vychádzali najmä z požiadaviek zákazníkov, ktorými však neboli len ženy v domácnosti. Často vyrábali tiež krčahy a šálky.
Továrenská výroba
Po zrušení poddanstva začalo remeselníkov pribúdať. Na ich zoskupovanie sa a zastrešenie vznikali cechové spoločenstvá. Sledovali predaj výrobkov, príjmy remeselníkov, ale súčasne ich aj chránili. Koncom 19. storočia však boli hrnčiarske spoločenstvá zrušené. V tom čase už mala hrnčiarska výroba iné špecifiká ako predtým. Niektoré výrobky sa dali lokalizovať podľa morfológie a dekoratívneho zobrazenia.