LIESEK. Bolo to presne na Veľkú noc. Ľudia však tieto kresťanské sviatky neprežívali tak, ako ich prežívame dnes. Hornou Oravou sa presúval vojnový front.
Vojaci za sebou nechávali spúšť, vyhorené dediny, smrť a zničených dedinčanov. Písal sa rok 1945. Liesečania sa po odchode vojakov len chvíľu tešili, že je už koniec. Ten prišiel o pár hodín a bol zdrvujúci.
Kopali zákopy
Koniec vojny bol pre Liesečanov náročný. Ako píše autor miestnej monografie, dedina bola plná evakuantov a nemeckých vojakov.
Herec v roli Ježiša hral s ozajstnou tŕňovou korunou Čítajte Okolo boli v kopcoch vykopané dlhé a hlboké zákopy. Od februára lieseckí chlapi v noci kopali zákopy priamo v bojovej línii. Nosili tiež výstroj a výzbroj, i stravu vojakom v zákopoch. Tie chodieval kopať so susedom Maťom aj Ľudovít Miklušek.
„My sme prežívali vojnu po svojom, zaujímalo nás všetko, čo sa deje, všade nás bolo plno,“ spomína dnes už 97-ročný pamätník.
Poslednú večeru môžete vidieť tak, ako vyzerala pred 500 rokmi Čítajte „Niekedy sme zákopy kopali, inokedy som obed hore nosieval vojakom. Kopať sme chodili dobrovoľne, bavilo nás to a doma sme aj tak nemali dajakej dôležitej roboty. Pamätám si, že sme boli na dve skupiny rozdelení, jedni kopali, druhí oddychovali. A potom sme sa vystriedali.“
Sneh sa sfarbil na červeno
Asi týždeň pred Veľkou nocou Ľudovít nosieval vojakom jedlo. Vtedy už bol front veľmi blízko dediny. Krvavé boje prežívali ľudia vo Vitanovej a Hladovke. Z kopcov nad Lieskom chlapci videli výjav, na ktorý nikdy nezabudnú.
