Poľnohospodárstvo je o zanietených ľuďoch, ktorí na pôde a so zvieratami pracujú. „Dnes je takých čoraz menej. Už to nie je ani o výplate, ľudia sa jednoducho nechcú viazať na 365 dní v roku, navyše, práca na družstve má nízky spoločenský status,“ zhodujú sa poľnohospodári.
Aj keď politici hovoria, ako im na vidieku, poľnohospodárstve a potravinárstve záleží, reálne tomu nastavené podmienky nezodpovedajú. „Myslíme si, že v tomto systéme robíme zázraky.“
Kravy nadoja viac
Žiarec, poľnohospodárske družstvo, Tvrdošín, je orientované na výrobu krmovín a chov hovädzieho strakatého dobytka. Čo urastie, prejde cez žalúdky kráv, jalovíc, oviec. Výsledkom je mlieko a mäso. V kolobehu pracuje zhruba 50 ľudí.
Družstvo obhospodaruje 1570 hektárov pôdy v katastroch Tvrdošín, Horný a Dolný Štefanov, časti Medvedzia, v Oraviciach a Ústí nad Priehradou. Takmer všetko sú lúky a pasienky, len na 110 hektároch dorába pšenicu a na 110 kukuricu.
Pôda a gazdovanie družstevníkov na nej prináša ročne 3,1 milióna litrov kravského a 100-tisíc litrov ovčieho mlieka, množstvo mäsa, ktoré putuje k spracovateľom na výrobu potravín. Družstvo má aj vlastný bitúnok a zabezpečuje aj predaj z dvora.
V maštaliach a v obhospodarovanom chotári sa stará o 900 kusov hovädzieho dobytka, z toho 415 dojníc, a 820 oviec. Žiarec, PD, má uznaný šľachtiteľský chov slovenského strakatého dobytka.
Prečítajte si tiež: Daniel Chomistek: Poľnohospodárstvo funguje ako perpetuum mobile Čítajte „Zhruba pred 15 rokmi, keď sme prechádzali na chov slovenského strakatého dobytka, som ani neveril, že na Orave dokáže krava nadojiť 7000 litrov ročne. Dnes je úžitkovosť o tisíc litrov viac a ak sa nič nestane, zvieratá budú zdravé a bude priaznivý rok, pôjdeme aj nad 8000 litrov,“ hovorí Cyril Orčík, vedúci úseku živočíšnej a rastlinnej výroby.
Žiarec, poľnohospodárske družstvo, získalo cez podporné programy mnoho investícií na modernizáciu dvorov v Tvrdošíne i Štefanove nad Oravou, ktoré priniesli nielen zlepšenie pracovných podmienok, ale aj zvýšenie úžitkovosti zvierat.
Kvalitu a kvantitu rastlinnej výroby zabezpečuje aj aplikovaním maštaľného hnoja do pôdy. „Tak pôda nielen nedegeneruje, ale zvyšujú sa výnosy kukurice, pšenice, trávy,“ dodal Orčík.
Začali chovať volky
Poľnohospodárske družstvo Suchá Hora patrí k najmladším na Orave. V minulosti bolo vídať v chotároch Suchej Hory a Hladovky pinzgauský a neskôr holštajnský dobytok. Dnes je jediné družstvo na Orave, ktoré chová plemeno montbeliard, tiež vhodné na mlieko aj mäso. „Celú rastlinnú výrobu smerujeme do živočíšnej,“ hovorí predseda Karol Pariža. „Obhospodarujeme 1068 pôdy, z toho 235 ha ornej, na ktorej pestujeme kukuricu a mätonohy.“
Prečítajte si tiež: Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte Suchohorské družstvo zamestnáva 27 ľudí. Opravovalo budovy, nakúpilo techniku.
Pre nedostatok ľudí muselo vlani zrušiť chov oviec.
Hlavnou výzvou pre ďalší rozvoj družstva bude zabezpečiť kvalifikovanú pracovnú silu nielen k zvieratám, ale aj na obsluhu nových technológií, ktoré družstvo priebežne nakupuje.
Dnes majú družstevníci v Suchej Hore a Hladovke 590 kusov hovädzieho dobytka, z toho 200 dojníc.
Mladé býčky po dosiahnutí pohlavnej dospelosti kastrujú a dochovávajú ako volky.
Poľnohospodárske družstvo Suchá Hora hospodári v najvyššej nadmorskej výške z okolitých družstiev. Napriek tvrdým podmienkam sa snažia horské lúky využiť čo najefektívnejšie.
Vyrábajú kozie syry
Roľnícke družstvo pod Skalkou, Krásna Hôrka hospodári na 490 hektároch, iba necelých 80 z nich je orná pôda, na ktorej pestuje krmoviny pre svoje zvieratá. Na družstve pracuje 14 ľudí.
V chotári Krásnej Hôrky a časti Medvedzia chovajú 250 kusov slovenského strakatého dobytka. Ovce nahradili kozami, je ich 200.
Prečítajte si tiež: Do nového traktora družstevníci ľudí dostanú, do maštalí ťažko Čítajte „Hlavnou myšlienkou hospodárenia nášho družstva je trvale udržateľný rozvoj v okolí, aj preto sme vstúpili v roku 2005 do systému ekologického poľnohospodárstva,“ hovorí predseda Peter Ondreják. Ako dodal, u nich nie je problémom len nedostatok ľudí do živočíšnej výroby, ale už aj na iné práce.
Odliv reálnych i potenciálnych zamestnancov nastal vybudovaním priemyselných firiem v blízkom okolí. V tom období zrušilo družstvo chov oviec a nahradilo ho kozami. „Nebolo ľudí na pasenie oviec. Okrem toho kozy nadojili trikrát viac mlieka.“
Na nedostatok ľudí v živočíšnej výrobe zareagovali krásnickí družstevníci nákupom modernej techniky. V maštali nainštalovali robot, ktorý zvládne dojiť 70 kráv. V prevádzke je zhruba dva mesiace. Či pribudne ďalší robot, alebo ubudne kráv, zatiaľ vyhodnocujú. „V systéme ekologického poľnohospodárstva nemôžeme tlačiť na počty.“
V ostatnom období opekneli na družstve budovy a pribudla malá mliekareň. Časť nadojeného mlieka, kravského i kozieho, spracúva na syry.
Od roku 2007 je družstvo certifikovanou biofarmou.
Zachraňujú ohrozené plemeno
Poľnohospodárske družstvo LČV Čimhová sa zameriava na chov mäsových plemien hovädzieho dobytka.
V chotároch Liesku, Čimhovej a Vitanovej je možné na lúkach vidieť v oplotkoch pásť sa v lete až tri rôzne plemená. „Zamerali sme sa na pinzgauské, charoloais a limousine,“ hovorí manažér družstva Vít Čelko mladší.
Prečítajte si tiež: Družstvá ustáli zmeny, fungujú v každej dedine Čítajte Pinzgauský dobytok, ako slovenské národné plemeno vhodné do horských podmienok, chová už len málo agropodnikov. Chov pinzgauského plemena v Čimhovej je uznaný ako génová rezerva na zachovanie tohto plemena na Slovensku.
Stádo pinzgauského dobytka tvorí 400 zvierat, francúzske plemená ďalších 200.
„Venujeme sa tiež chovu plemenných býkov, nielen pre náš chov, ale aj pre ostatných chovateľov na Slovensku,“ hovorí Čelko.
Družstvo nakupuje inseminačné dávky zo zahraničia na rozšírenie nepríbuzných línií u nás. Za posledné obdobie importovalo z Rakúska dvoch špičkových plemenných býkov pinzgauského plemena na zvýšenie kvality chovu.
Poľnohospodárske družstvo LČV Čimhová získalo vlani na Národnej výstave Agrokomplex ocenenie Zlatý kosák za kolekciu pinzgauského dobytka. „Zúčastňujeme sa aj ďalších regionálnych výstav, kde sa snažíme propagovať slovenský pinzgauský dobytok, keďže patrí medzi ohrozené plemená na Slovensku.
„Naša produkcia sa vyrába v podmienkach ekologického poľnohospodárstva a spĺňa kritéria na bioprodukty,“ dodal Čelko.
OPPK
Oravská poľnohospodárska a potravinárska komora združuje aktuálne 28 podnikov, ktoré v poľnohospodárskej výrobe zamestnávajú viac ako 800 ľudí.
