Začalo to notoricky známou kauzou pezinská skládka, potom sa už Zuzana Čaputová objavovala v centre záujmu častejšie. Za jedenásť rokov, počas ktorých sa meno novozvolenej prezidentky objavuje v médiách, sa z pôvodne neznámej aktivistky z Pezinka stal uznávaný hlas, ktorý bolo počuť pri viacerých témach i kauzách.
Zapájala sa do verejných výziev na výmenu bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku v roku 2010, do komentovania pomerov v justícii či polícii a kritizovala aj pokusy Štefana Harabina vrátiť na čelo Najvyššieho súdu pred piatimi rokmi.
„Ak je pre sudcov Štefan Harabin najlepším predstaviteľom na vrcholnú pozíciu v justícii, tak ostávajú takmer jedinými a poslednými v krajine, ktorí si to ešte myslia. Je to zároveň správa o ich nulovej reflexii diania v súdnictve a spoločnosti,“ písala Čaputová v komentári pre SME ešte v roku 2014.
V tom čase ešte netušila, že Harabin sa raz stane jej súperom v boji o prezidentské kreslo. Keď sa tak stalo, bola kvôli nemu ochotná vzdať sa svojej kandidatúry v prospech Roberta Mistríka.
Jej podmienka bola jasná: spravila by tak, ak by hrozilo v druhom kole finále medzi Harabinom a kandidátom Smeru. Obidva varianty totiž považovala za neprijateľné. Napokon sa vzdal Mistrík kandidatúry v jej prospech, pretože Čaputová v predvolebných prieskumoch začala výrazne dominovať.
Práve praktiky vládneho Smeru pôvodne patrili k hlavným dôvodom Čaputovej vstupu do politiky na konci roku 2017. V novovzniknutom Progresívnom Slovensku sa mala venovať témam práva a spravodlivosti, boju proti korupcii a environmentálnym otázkam.
„Ako advokátka môžem pomôcť iba konkrétnym ľudom v konkrétnych prípadoch. Chcem sa podieľať na systémových zmenách, pretože tie Slovensko potrebuje,“ vysvetľovala vtedy Čaputová svoje rozhodnutie venovať sa politike.
Z vinohradníckej rodiny
Napriek šíreniu predvolebných hoaxov o „dcérke milionára Štefana Strapáka“ o sebe nová prezidentka hovorí, že vzišla z úplne bežných pomerov. Mama rodáčky z Bratislavy bola administratívna pracovníčka, otec Strapák bol zas riaditeľom pobočky poisťovne.
„Otec dal vypracovať rodostrom až do sedemnásteho storočia. Naši predkovia boli vojaci alebo poľnohospodári – vinári a vinohradníci,“ opisovala Čaputová rodinné pomery v nedávnom rozhovore pre SME.
Jej život sa rodinných tradícií celkom nedržal a do blízkosti politiky, hoci komunálnej, sa dostala už na vysokej škole.
Popri štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave pracovala v miestnej samospráve v Pezinku - najprv ako asistentka na právnom oddelení mestského úradu, potom ako zástupkyňa prednostu.
Tu sa zoznámila aj s Jaroslavom Pavlovičom, ďalším z kľúčových bojovníkov proti pezinskej skládke.

„Chceli sme, aby Pezinčania vedeli, na pozadí akých nezákonných procesov sa konala stará a pripravuje nová skládka,“ vysvetľoval neskôr Pavlovič prvé spoločné aktivity s Čaputovou.
Tandem tak začal verejne poukazovať na to, čo vyplýva zo zahraničných štúdií o vplyve skládok na zdravie a čo mu podarilo zistiť zo štatistík o zdraví obyvateľov Pezinka v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Za angažovanie sa v kauze získala Čaputová neskôr nielen prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu. Ešte v roku 2011 ju veľvyslanectvo USA v Bratislave nominovalo na Medzinárodnú ženskú cenu odvahy, ktorú udeľovala americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová ženám, ktoré bojujú za ľudské a sociálne práva. Samotné ocenenie Čaputová napokon nezískala.
Nebola vždy extrovertkou
Čaputovej život sa však netočil len okolo pezinskej skládky. V rámci tretieho sektora sa koncom deväťdesiatych rokov začala venovať téme verejnej správy a tiež pomoci týraným a zneužívaným deťom. Ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub pracovala na projekte rozvoja miestnych komunít.
Po tomto období sa rozhodla prejsť do advokácie. Koncipientskú prax si od roku 2005 robila viac ako štyri u známej advokátky Evy Kováčechovej, ktorá v súčasnosti kandiduje za ústavnú sudkyňu.

„Odkedy ju poznám, si ju pamätám ako veľmi cieľavedomú, pracovitú osobu. Keď raz mala nejaký cieľ, išla si za ním,“ hovorí o Čaputovej Kováčechová. Pokračuje, že sa spoznali cez spomínaného Jaroslava Pavloviča, keďže celá skupinka spolupracovala aj v rámci združenia Via Iuris.
Aj keď vystupovanie Čaputovej v rámci predvolebných debát a mítingov označuje Kováčechová za autentické, ešte pred pár rokmi by vraj neverila, že raz bude kandidovať za prezidentku.
„Vôbec sa neprejavovala ako extrovert. Možno sa ale vyvinula tým smerom, keďže dnes na mňa naozaj pôsobí extrovertnejšie,“ pokračuje ďalej Kováčechová.
Práve šestnásťročná spolupráca s mimovládkou Via Iuris zaručila Čaputovej pomerne časté mediálne výstupy. S novinármi komunikovala otvorene a ochotne, pričom jej vyjadrenia boli často pomerne kritické.
Napríklad v roku 2012 skritizovala exprezidenta Ivana Gašparoviča za nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, či Ústavný súd za to, že prikázal exprezidentovi Michalovi Kováčovi ospravedlniť sa Ivanovi Lexovi.
„Pri rozhodovaní v tejto veci podľa mňa zvíťazilo formálne vnímanie práva na úkor citu pre spravodlivosť,“ vyhlásila vtedy Čaputová.
Pôvodne neznáma
Napriek mnohým aktivitám popri bežnej advokátskej praxi vo vlastnej advokátskej kancelárii to Čaputová po ohlásení kandidatúry v máji 2018 nemala ľahké. Dlhé mesiace totiž bojovala práve s tým, že pre väčšinu Slovenska šlo o neznámu tvár. Ešte v decembri minulého roka prieskumy ukázali, že jej poznateľnosť sa za pol roka zvýšila len zo 17 na 35 percent.
Trend napokon otočila až vo februári, keď sa po prvých debatách dostala v prieskumoch pred Roberta Mistríka a ten sa napokon vzdal v jej prospech.
V rámci kampane bola okrem iného v ostatných týždňoch dotlačená aj k tomu, že zverejnila spoločnú fotografiu svojho priateľa, ktorým je hudobník, fotograf a textár Peter Konečný. Chcela ukončiť konšpirácie a polemiky o tom, s kým žije a prečo to tají.
„Jednoducho a úprimne. Žijem sama so svojimi dcérami. Mojím priateľom, ktorý mi je aj v týchto dňoch veľkou oporou, je skvelý človek Peter Konečný,“ oznámila vtedy na sociálnych sieťach.
Konečný ju prišiel podporiť aj počas volebnej noci po prvom kole volieb. Pripustil vtedy, že sám ešte nevie, aká by bola jeho úloha v roli prvého pána.

Autor: SME