Nestáva sa často, aby po oravských futbalových trávnikoch behali bývalí juniorskí reprezentanti. Adam Žilák odohral v najvyššej slovenskej súťaži 49 zápasov, sedem v Európskej lige a osem pridal za národný tím do 21 rokov. Získal dva ligové tituly a slovenský pohár. S 27-ročným hráčom Oravského Veselého sme porozprávali.
Prečo vaša kariéra profesionálneho futbalistu skončila tak skoro vo veku 24 rokov?
Vo futbale je všetko možné, tak by som to úplne ešte neuzatváral. Ale je pravda, že z toho profesionálneho futbalu som trochu vypadol. Po zranení kolena a neskorších problémoch v kluboch, ktoré zanikali, som si chcel od futbalu oddýchnuť.
Takže sa plánujete ešte posunúť niekam vyššie?
Futbalový život ma naučil, že človek si nemôže byť ničím istý. Čo je dnes, zajtra nemusí byť. Záležalo by však od ponuky a od jej perspektívy.
Vašu kariéru výrazne pribrzdilo zranenie pravého kolena. Absolvovali ste tri operácie. Ako je na tom vaše koleno teraz?

Po všetkých problémoch je môj zdravotný stav stopercentný. Nepociťujem žiadne problémy s kolenom.
Celú kariéru ste nastupovali na ofenzívnych postoch. Prečo v Oravskom Veselom hrávate väčšinou na kraji obrany?
Na začiatku môjho pôsobenia na Orave to bolo núdzové riešenie. Na kraji obrany som sa však udomácnil a snažím sa aj ja podporovať útok.
Oravské Veselé je po jeseni na výbornom šiestom mieste. Ako ste spokojný s umiestnením?
Ak mám úprimne povedať, mužstvo malo určite väčší potenciál. Je to pekné umiestnenie, ale netreba sa s tým uspokojiť. Taká malá dedinka, ako je Oravské Veselé, môže dosiahnuť viac.
Vaše mužstvo má najviac remíz zo všetkých tímov v tabuľke (6). Súhlasíte s nálepkou remízoví králi?
K tomuto sa ťažko vyjadruje. Niekoľko zápasov bolo takých, že sme stratili body v závere. Inokedy sme boli tí, čo museli doťahovať.
Na jeseň ste dali rovnako šesť gólov. Veľmi pekné číslo na obrancu.
Všetky boli z penált, ale tým to vôbec nechcem odľahčovať. Kopať penalty nie je tak jednoduché. Hráč musí byť v psychickej pohode a nepripúšťať si tlak a reči okolia. Roberto Baggio by vedel o tom rozprávať, keďže celý svet si pamätá jeho zaváhanie na penaltovom rozstrele na majstrovstvách sveta v roku 1994 a pritom to bol pán hráč.
Na jeseň ste odohrali derby v Námestove, ktoré skončilo 0:0. Býva atmosféra v derby iná ako v ostatných zápasoch?

Podľa mňa to bol neatraktívny zápas pre oko diváka. Bol by som rád, keby domáce zápasy boli slasťou pre divákov a príde si tam každý na svoje. Veľa šancí, gólov a ofenzívny futbal. Ja mám osobne rád, keď ľudia chodia na futbal, je to vlastne predstavenie pre nich. My sme herci, ktorí to predstavenie hrajú a snažia sa predviesť čo najlepší výkon. Preto ma mrzí, keď si ľudia nenájdu cestu na štadióny.
Vašou postavou a dlhými vlasmi pripomínate bájneho Herkulesa. Nerobia si z vás spoluhráči alebo nebodaj súperi posmešky?
Zatiaľ to vôbec neriešia, asi majú prílišný rešpekt. V predchádzajúcich tímoch bolo tých prezývok veľa. Volali ma napríklad Puyol, Vlasac alebo Tarzan. Najnovšie mi v lete dali deti, pre ktoré som robil jednodňový športový deň, prezývku Aquaman. Vtedy som vôbec nechápal, o koho ide, až kým som nevidel film.