TRSTENÁ. Na Jašurkovcov sme čakali pred bytovkou. Mama s babkou, Samkom a štvormesačnou Sárkou sa vracali z rehabilitácie v Námestove. Keď sme zazvonili pri ich dverách, privítal nás vysmiaty chlapček na maminých rukách.
Na prvý pohľad celkom zdravé, veselé dieťa. Samko mal však posledného pol roka náročného. A s ním aj jeho rodičia a najbližšia rodina, ktorí ho znovu učia chodiť aj vyslovovať prvé slová.
Všetko sa zrazu zmenilo
„Do štrnástich mesiacov malého bol náš život dokonalý, najkrajší a najradostnejší,“ hovorí Simona Jašurková, 26-ročná, dnes už dvojnásobná mama. „Samko nám robil veľkú radosť. Mal necelých desať mesiacov a už vedel sám behať, pýtal sa aj na nočník. Bol veľmi chápavý a všímavý. Veľmi som sa tešila na leto, kedy sme mu chceli dať preč plienky.“
Mladí rodičia sa rozhodli, že Samko potrebuje súrodenca, v marci sa dozvedeli, že sa im koncom roka narodí druhé dieťatko. Život bol ešte krajší. Až do jedného júnového dňa.

Samko bol niekoľko dní predtým na kontrole krvi. Lekári ho monitorovali od narodenia, pretože mal málo železa. Práve táto kontrola však ukázala výborné výsledky krvi, malému už rodičia železo dopĺňať nemuseli. Cez víkend chlapček zvracal. V pondelok dopoludnia s ním išli rodičia k detskej lekárke. Keďže nemal iné príznaky, dala mu čaj. Po pár hodinách však Samko doma z ničoho nič odpadol. „Vysávala som, manžel Šimon bol s malým v kuchyni, keď naraz vykríkol moje meno. Samko bezvládne sedel v detskej stoličke.“