Sobota, 31. júl, 2021 | Meniny má IgnácKrížovkyKrížovky

Družstvá ustáli zmeny, fungujú v každej dedine

Možno mnohí hľadajú vo vývoji poľnohospodárstva po Novembri 89 chyby v politikoch, systéme dotácií či farmároch. Zabúdajú však na spotrebiteľa.

Vďaka ovciam máme tradičné slovenské jedlo – bryndzové halušky. Vďaka ovciam máme tradičné slovenské jedlo – bryndzové halušky. (Zdroj: Martin Pavelek)

ORAVA. V rebríčku potravinovej sebestačnosti je Slovensko na chvoste Európy. Farmári z Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovoria, že sa dá pre krajinu urobiť viac.

Orava je z pohľadu poľnohospodárskej výroby špecifická. Aj napriek transformácii začiatkom 90. rokov minulého storočia ostali družstvá takmer v každej dedine. Dnes zamestnávajú viac ako 800 ľudí.

Bolo to dobré rozhodnutie

Vznik družstiev v druhej polovici minulého storočia bol progresívny, hoci nie každá rodina, ktorá gazdovala, sa vzdávala pôdy ľahko. Niektorí pamätníci hovoria o kolektivizácii ako o násilnom kroku, ale mnohí boli radi, že ich zbavila dennodennej driny.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavne vďaka poľnohospodárskym družstvám, ktoré sa za socializmu vybudovali, však ostala na Orave poľnohospodárska výroba aj po roku 1989, hoci v inej skladbe.
Trh v istom okamihu nevedel pohltiť produkciu poľnohospodárstva a tak na Orave padla mliekareň, mäsokombinát, poľnonákup a s nimi takmer celý potravinársky priemysel. Ostalo pár malých bitúnkov.

Prečítajte si tiež: Do nového traktora družstevníci ľudí dostanú, do maštalí ťažko Čítajte 

„Hľadali sme riešenia, zvažovali, čo ďalej,“ hovorí Tomáš Lúchava, šéf Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda družstva v Bobrove. „Tlak na ceny bol obrovský. Museli sme zrušiť napríklad pestovanie zemiakov, lebo v Poľsku sa dali kúpiť lacnejšie, ako u nás dopestovať. V tomto regióne, vzhľadom na pôdne a klimatické podmienky, sa dá vo veľkom robiť rentabilne len chov hovädzieho dobytka a chov oviec. Povedali sme si, že výrobu mlieka a mäsa musíme udržať. Dnes hodnotíme, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Podporami vykrývajú straty

Na Orave je viac ako 900 žiadateľov o podporu na pôdu. „Áno, je pravda, že zhruba len 10 percent z nich, a sú to väčšie podniky, zoberie 80 percent z daného balíka peňazí,“ vysvetľuje Lúchava. „Ale máme aj najvyššiu produkciu. Až 90 percent poľnohospodárskych komodít je vyrobených na družstvách.“ Malých farmárov je veľa, ale obhospodarujú malú výmeru pôdy a tej zodpovedá aj veľmi nízka produkcia. Väčšinou sa jedná o samozásobiteľské farmy, ktoré svoju produkciu spotrebujú v rodine.

Mnohí hovoria o farmároch, že sú iba poberatelia dotácií, že nič nerobia. S týmto názorom členovia Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nemôžu súhlasiť. V celej Európe totiž slúžia podpory na stabilizáciu príjmu farmára, aby mal príjem aj keď sa nič neurodí kvôli suchu, či ľadovcu, aj keď nastane veľký pohyb v cenách. Žiaľ, v celej EÚ je trh nastavený tak, že náklady na výrobu komodít, ktoré dorábajú oravskí družstevníci, teda kravské a ovčie mlieko a mäso, sú vyššie ako ich realizačné ceny.

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Daniel Chomistek: Poľnohospodárstvo funguje ako perpetuum mobile Čítajte 

„Keď mliekarne vykupujú mlieko po 30 centov, nedostaneme 40, hoci toľko na jeho výrobu vynaložíme od obrobenia pôdy cez siatie a zber krmovín, kosenie trávnych porastov, chov zvierat, reprodukciu, dojenie, dopravu, mzdy, odvody, dane, náklady na zabezpečenie ekologických a iných noriem a predpisov,“ zhodujú sa predstavitelia komory. „A je na nás, či podporu na pôdu použijeme na vykrytie straty z výroby mlieka, alebo prestaneme vyrábať.“

Takto to všetky poľnohospodárske družstvá na Orave robia, lebo inú možnosť nemajú.

„Iná situácia je napríklad na dolniakoch, kde je dosť ornej pôdy. Podstatná časť poľnohospodárskych podnikov sa tam rozhodla obmedziť, alebo úplne zrušiť stratovú živočíšnu výrobu a vzhľadom na vysoké zornenie pôdy sa sústredili na pestovanie tržných plodín, ktoré majú možnosť so ziskom predať, a nie sú nútení dotovať stratový chov hospodárskych zvierat,“ vysvetľuje Vladimír Krížo, člen predstavenstva komory a predseda družstva v Žaškove. „Keďže my takúto možnosť výberu, vzhľadom na nedostatok ornej pôdy nemáme, môžeme trvalé trávne porasty využiť iba na chov prežúvavcov.“

Dalo by sa vyrobiť viac

Ročná spotreba mlieka na Slovensku predstavuje 175 litrov na osobu, čo je hlboko pod priemerom spotreby Európskej únie. Oravskí producenti vyprodukujú 35 miliónov litrov a bez problémov dokážu mliekom zásobiť Oravcov aj s návštevníkmi regiónu. Gro z toho však vyrábajú práve družstvá. Keby ich nebolo, a mali by také množstvo mlieka dodať drobní farmári, v každej dedine a meste na Orave by muselo byť cez sto dojníc. Kde sú? A dali by sa vôbec na dnešných zmodernizovaných dedinách chovať?

V prípade, že by štát podporoval výrobu mlieka cielene, na Orave je možné produkovať oveľa viac. Družstvá však dnes vyrábajú len množstvo, ktorého stratu si vedia vykryť dotáciou nasmerovanou na pôdu.

„Navrhoval som v minulosti ministrovi pôdohospodárstva, aby nedotoval štát nás, ak je to problém, ale spotrebiteľa,“ hovorí Marián Železník, podpredseda komory a predseda zuberského družstva. „Nám by stačilo, keby sme si mohli nastaviť nestratovú cenu mlieka, a dotáciu nech štát dáva pred nákupnými centrami ľudom, ktorí si mlieko nemajú za čo kúpiť.“

Bez farmárčiny to nejde

Život i pracovné podmienky sa na družstvách v ostatných desaťročiach menia. Najmodernejšie maštale sú vybavené vzduchotechnikou, senzormi, pri kŕmení pomáhajú roboty, traktory majú klimatizované kabíny, veľa roboty urobia stroje. Zamestnanci musia zvládať aj náročné profesie, pri ktorých sú im zverené desaťtisícové hodnoty, či už v rastlinnej, živočíšnej výrobe alebo v technických oblastiach.

„Ľudí a najmä mladých je však v poľnohospodárstve málo, lebo sa mení spôsob života,“ hovorí Marián Železník. „Aj kvôli zárobkom odchádzajú do sveta. Bez farmárčiny však región nemôže fungovať.“ Aj podľa neho neexistuje lepší spôsob obhospodarovania krajiny, ako je chov zvierat. „Krajinotvorba tak ide ruka v ruke s výrobou, viaže na seba ľudí v regióne.“

Ako hovoria farmári, štát by mohol podporiť zamestnanosť a príjmy v strategickom odvetví, akým poľnohospodárstvo a potravinárstvo v horských a podhorských oblastiach je, napríklad aj formou zníženia dane z príjmu pre farmárov.

Spotrebiteľa si treba vychovať

V niektorých západných krajinách systematicky propagujú domáce potraviny už u detí v materskej škole. Učia ich, že ak papajú domáce potraviny, dávajú prácu domácim ľuďom, aj svojim starým rodičom, ktorí chovajú kravičky a vyrábajú mliečko. Výchova spotrebiteľa je tam aj súčasťou učebných osnov.

Prečítajte si tiež: Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte 

„Ak budú Slováci kupovať slovenské potraviny, máme pre koho vyrábať,“ zhodujú sa poľnohospodári. „Ak nemáme pre koho vyrábať, je ťažké hľadať nejaké podporné mechanizmy. Slovensko na výchovu spotrebiteľa zabudlo, hoci by mala byť súčasťou poľnohospodárskej politiky každej vlády.“

Poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom sa rozhodnutia, či dobré, či nesprávne, odzrkadlia najskôr o päť rokov. Kameňom úrazu na Slovensku však je, že každá vláda má nie inú predstavu, ale často žiadnu, čo bude s poľnohospodárstvom o päť rokov.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  2. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  3. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  4. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  5. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 4 915
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 813
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 000
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 3 571
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 450
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 338
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 259
  8. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 164
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 116
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 001
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kmeň spadnutého smreka.

Staré pne hnili, mladé stromky sa tlačili na svetlo sveta. Chystáme sa tam zas.


1 h
Marta Jancková vo svojej dielni.

Na konci netradičnej recyklácie sú misky, podnosy, škatuľky, košíky a ďalšie veci vhodné nielen ako dekorácia, ale aj na praktické využitie.


6 h
Na trhoch v poľskej Jablonke je prázdno.

Prechod cez poľské hranice je jednoduchý, kontroly minimálne.


13 h
Rukami pracovníčok prejde denne zhruba osem ton odpadkov.

Mnohí sa sťažovali, prečo odpad doma pracne triedia, keď aj tak príde jedno auto a odvezie všetko dokopy. Čo sa deje?


30. júl

Už ste čítali?