ORAVA. O obrovské rozlohy, stáda zvierat a produkciu surovín na výrobu potravín sa na jednotlivých družstvách stará ani nie po 50 ľudí. Starí odchádzajú, mladí záujem o takúto prácu nemajú. „Chýbajú najmä ľudia v živočíšnej výrobe. Do nového traktora družstevníci ľudí dostanú, k zvieratám ťažko,“ zhodujú sa poľnohospodári.
Družstevné budovy majú viac ako polstoročie, vyžadujú investície. „Nečakáme len na eurofondy, na čo máme, opravujeme, rekonštruujeme stavby a modernizujeme technológiu aj z vlastných zdrojov.“
Dnes sme sa pozreli na mikroregión od Hruštína cez Vasiľov, Lokcu a Zákamenné po Novoť a Oravskú Lesnú.
Starajú sa o obrovskú rozlohu
Roľnícke družstvo so sídlom v Zákamennom hospodári spomedzi 26 členov Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory na najväčšom území. Obhospodaruje 1506 hektárov pôdy v katastroch Zákamenného, Krušetnice a Lomnej. Z celkovej výmery je zhruba 300 hektárov ornej pôdy.
„Zamerali sme sa na výrobu mlieka, teda rastlinná výroba musí vyrobiť všetko pre potreby živočíšnej,“ hovorí predsedníčka družstva Emília Strýčková. „Zaoberáme sa chovom hovädzieho dobytka a oviec.“
Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte Všetky roboty na družstve musí zvládnuť 40 ľudí. Starajú sa aj o 1100 kusov hovädzieho dobytka, z toho 315 kráv, a 428 oviec. Ovčie mlieko dodávajú spracovateľom v Zázrivej na výrobu bryndze a syrov, kravské, z dvorov v Zákamennom a Krušetnici, do mliekarne v Hriňovej.
Bezmála 450-tisíc eur z eurofondov pomohlo družstvu zmodernizovať dojáreň, opraviť strechy budov na hospodárskych dvoroch. Kúpili z toho aj automaty, ktoré pomáhajú pri kŕmení zvierat.
Vsadili na gazdovské výrobky
Gro práce na družstve Agrovex Novoť je podriadené živočíšnej výrobe.
V ostatných rokoch sa vo vidieckej oblasti popri mnohých obecných akciách výrazne vyprofilovali dve, ktoré prezentujú oravské poľnohospodárstvo. Stavajú na kumšte spracovateľov mlieka a ťažkej práci v horských oblastiach Slovenska. Začiatkom leta sa schádzajú do Novote syrári, koncom zimy furmani. Obe akcie prilákajú do Novote každoročne tisícky návštevníkov.„Novotská hrudka a jarmok syrov je prezentáciu zručnosti a fantázie miestnych výrobcov syra,“ hovorí Jozef Kondela, predseda družstva Agrovex Novoť, ktoré bolo iniciátorom podujatí, a dodnes je ich spoluorganizátorom. „Furmanské dni majú zas priblížiť ťažkú prácu furmanov, keďže kone a lesy odjakživa súviseli s poľnohospodárstvom.“
Obhospodaruje 1300 hektárov pôdy, chová 700 kusov hovädzieho dobytka, z nich 230 dojníc. Vlani dodalo do mliekarne v Liptovskom Mikuláši 1,2 milióna litrov mlieka. V chotári Novote chovajú družstevníci aj 600 oviec.
„Začiatkom 90. rokov minulého storočia sa začalo hovoriť o agroturistike ako o spásonosnom odvetví, prirovnávalo sa ku kure, ktorá znáša zlaté vajíčka,“ hovorí Jozef Kondela, predseda družstva Agrovex Novoť. „Chytili sme sa myšlienky, ale takú znášku sme nedosiahli. Keďže v turizme zohráva obrovskú úlohu sezónnosť a konkurencia, museli sme činnosti rozšíriť.“
Družstvo zaviedlo predaj z dvora, cukrárenskú výrobu, vo vlastnej malej mliekarni spracováva ovčie mlieko na produkty. Denne predá malým odberateľom 1200 až 1400 litrov surového kravského mlieka, spracováva ho aj na čerstvé syry a tvaroh. „V tomto gazdovskom sortimente sa nám celkom darí,“ hovorí Kondela.
Na družstve pracuje 42 ľudí, potrebovalo by viac. „Je smutné, že ani v Novoti už nemajú mladí ľudia záujem o prácu na gazdovstve. Chcú mať voľné víkendy, odpočívať, čo pri práci so zvieratami nie je možné.“
Výrobu podriadili ekológii
Keď si jedno z najmenších družstiev na Orave pred pár rokmi nevedelo dať rady s ekonomikou, vsadilo na systém ekologického poľnohospodárstva. „Museli sme niečo vymyslieť,“ zdôvodňuje František Krivačka, ekonóm Poľnohospodárskeho družstva Vasiľov.
“Všetky družstvá na Orave združené v Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore vyrábajú kvalitné produkty, všetky družstvá trápi nízka výkupná cena mlieka. „Keby som si mohol niečo priať, tak je to regulovaná cena mlieka, podobne ako u energií, kde cenu stanoví Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe nákladov,“ hovorí František Krivačka. „Nič iné by nám nebolo treba, len nepredávať mlieko pod výrobnú cenu.“
„
Družstvo chová 310 kusov hovädzieho dobytka, z toho 150 kráv. Na voľno v oplotku začali chovať desať býčkov.
Pri výrobe biomlieka a biomäsa vylúčili zásahy chemizácie výroby, zbytočné podávanie liečiv a rastových stimulátorov zvieratám.
Ekologické poľnohospodárstvo uprednostňuje osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzenú ochranu plodín proti škodcom a chorobám. Úrodnosť pôdy obnovuje len používaním organických hnojív z chovu hospodárskych zvierat.
Družstvá ustáli zmeny, fungujú v každej dedine Čítajte Samozrejme, vylúčenie priemyselných hnojív sa odzrkadlilo na nižšej produkcii.
„Áno, mohli by sme produkty predávať drahšie, ale na Slovensku nie je stabilný odberateľ biomlieka,“ hovorí Krivačka. „Mliekareň v Liptovskom Mikuláši, kde predávame gro produkcie, nezohľadňuje v cene, že ide o biomlieko.“
PD Vasiľov obhospodaruje 430 hektárov pôdy, z toho 48 hektárov je orná. V zime na družstve pracuje 10 až 11 ľudí, v lete 15.
Do poľa vychádzajú poslední
Oravská Lesná patrí k posledným dedinám na Orave, kde gazdovia pristúpili na združstevnenie pôdy. Dnes obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo Oravská Lesná 670 hektárov pôdy, z toho 46 hektárov ornej, na ktorej prevažne pestujú ďatelinu a trávy, ako krmivo pre zvieratá na zimu. Chová 230 kusov hovädzieho dobytka a 185 oviec.
Zvládnuť to musí 15 ľudí, v lete si pri senáži pomôžu externými službami.
„Zameriavame sa na výrobu mlieka, ktoré predávame do mliekarne v Hriňovej, časť produkcie rozpredáme záujemcom priamo z dvora,“ hovorí predsedníčka družstva Emília Pojezdalová.
Prácu poľnohospodárov vo výškovo členitom horskom chotári ovplyvňuje aj počasie. „V najchladnejšej oblasti na Slovensku vyrážame z dôvodu dlhotrvajúcej snehovej pokrývky kosiť ako jedni z posledných. Aj to ovplyvňuje produkciu výroby krmovín.“
Družstvo spravuje aj les
Poľnohospodárske družstvo Hruštín funguje v systéme ekologického poľnohospodárstva, na 1100 hektároch v katastroch Hruštína a Vaňovky chová 600 kusov hovädzieho dobytka, z toho 310 je kráv.
Podnikateľskú činnosť rozšírilo pred dvoma rokmi aj poskytovanie služieb v cestovnom ruchu.
Daniel Chomistek: Poľnohospodárstvo funguje ako perpetuum mobile Čítajte Keď v minulosti zarástli niektoré neobhospodarované plochy lesom, družstvo prevzalo na svoje plecia aj ich správu. Tak mu k viac ako tisícke hektárov obhospodarovanej pôdy pribudla navyše aj správa 600 hektárov lesa. „Sme zrejme jediné družstvo na Slovensku, ktoré poskytuje aj takúto službu,“ hovorí predseda Milan Mišánik. „Produkciu biomlieka a biomäsa z poľnohospodárskej výroby speňažujeme tiež v stravovacích službách v penzióne.“
Ubytovacie zariadenie vzniklo z pôvodnej chátrajúcej administratívnej budovy, kde v časoch najvyššej zamestnanosti pracovalo 70 ľudí.
Dnes sa na celej podnikateľskej činnosti družstva podieľa 40 ľudí.
Vydelili pôdu malým gazdom
Z niekdajších 960 hektárov pôdy, ktorú obhospodarovalo Poľnohospodárske družstvo Lokca, ostalo 815. „Zhruba 150 hektárov sme vydelili malým farmárom,“ hovorí predseda Pavol Bartoš. „Mali už o pôdu veľký záujem.“
Na družstve, ktoré obhospodaruje pôdu v Lokci a Breze, pracuje 35 ľudí. Chovajú 960 kusov hovädzieho dobytka, z toho 300 kráv.
Už čoskoro by chcelo družstvo zvýšiť stav hovädzieho dobytka na 1000, uvažuje aj s chovom zhruba 120 býkov.
V areáli družstva je aj jeden z najmodernejších bitúnkov na Slovensku, na zdravotnú bezpečnosť spracovávaného tovaru dohliada veterinárny lekár. Pre družstvo, ktoré okrem mlieka produkuje aj mäso, je to výhoda.
„Teší nás, že ľudia postupne prichádzajú na to, že slovenské mäso chované v horských podmienkach, je najkvalitnejšie,“ hovorí Bartoš. „To, čo si na Slovensku dopestujeme, dochováme, z toho by sme mali žiť.“
