Čo vás viedlo k vytvoreniu ekonomických väzieb medzi rôznymi podnikmi?
Angažoval som sa v bývalom Poľnonákupe, ktorý historicky vyrábal kŕmne zmesi pre poľnohospodárske družstvá. A keď niekto vyrába surovinu pre druhého, je pre neho partner. Vnímal som ako výhodu byť teda aj účastníkom u prvovýrobcov. A tak sme spojili výrobu obilnín, výrobu zmesí a doplnkov, výrobu mlieka a k tomu i spracovanie mlieka a predaj mliečnych výrobkov. Uzatvorený kruh považujem za ideálny stav.
Každý môže hovoriť, ako sa to urobilo. Ale súčasnosť ukazuje, že toto je spôsob, ktorý dokáže v našich podmienkach prežiť.
Do popredia idú však aj malí farmári. Ako ich vnímate?
Práve v našich podhorských podmienkach môžu mať problémy. Zamestnávajú seba, prípadne rodinu a musia urobiť veľa práce, aby hospodárili efektívne. Združstevňovanie malo a má význam.
Daniel Chomistek (zdroj: Martin Pavelek)Žiaľ, niektorí európski politici sa snažia vzhľadom na vysoký vek ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve roztrieštiť túto koncentráciu. Chcú upraviť systém dotácií tak, aby bolo viac mladých farmárov a malých fariem. Nie som proti nim, ale hlavne pri chove hovädzieho dobytka s produkciou mlieka, za dodržiavania všetkých nariadení a zákonov, to nie je perspektívne. Ekonomika rozhoduje a my nemôžeme stavať na dotáciách. Našou výhodou je, že sme väčší.
Pohľad mladých a malých farmárov je však iný.
Áno. Bavme sa ale aj o krajinotvorbe, o výrobe mlieka, zamestnanosti ľudí a o všetkých faktoroch, ktoré súvisia s poľnohospodárskou činnosťou. A tiež o zamestnávaní ľudí, ktorí nie sú vhodní pre iné odvetvie. My ich dokážeme absorbovať, stačí málo, musia chcieť robiť. To je dôležité.
Jedna z teórií je, že chov hovädzieho dobytka má negatívny vplyv na životné prostredie.
Tú teóriu nevyvrátim. Ale opýtam sa, ako vplýva na prírodu a životné prostredie automobilová doprava, výroba plastov a mnohé iné civilizačné výdobytky? Naša zem je schopná uživiť ďaleko viac ľudí, ako na nej žije v súčasnosti. Ale uživí ich vtedy, keď budeme fungovať v zhode s krajinou. Nie sme za extrémne hnojenie pôdy či extrémne koncentrácie dobytka. Na časy, keď sa to tak robilo, zabudnime. Rozmýšľajme tak, aby poľnohospodárstvo bolo prospešné pre ľudí v danom regióne a v konečnom dôsledku pre štát ako taký.
“Rozmýšľajme tak, aby poľnohospodárstvo bolo prospešné pre ľudí v danom regióne a v konečnom dôsledku pre štát ako taký.
„
Nenamýšľajme si, že bez poľnohospodárstva bude táto krajina napredovať. Nehovorme, že slovenskí poľnohospodári, aj malí aj veľkí, nedokážu nasýtiť národ. Ale vyzerá to tak, že niekto nemá záujem, aby ho nasýtil. Samozrejme, lepšie si je potraviny kúpiť. Prečo si ich ale nekúpia Poliaci, Česi, Rakúšania, Nemci? Lebo chcú vyrábať a nie nakupovať. Vidia, že to má zmysel. Prečo sa práve my nachádzame v tak devastačnom prostredí pre poľnohospodárov?
Prečo?
Pretože nikomu na tom nezáleží. Pretože politické špičky nášho štátu nerozumejú poľnohospodárstvu, a, žiaľ, ani niektorí ministri, hoci práve oni majú určovať smerovanie poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Obchodné reťazce sú plné, tak načo by to riešili? Ale nezamýšľajme sa načo, ale prečo to iní môžu robiť a robia.
Čo by teda naši poľnohospodári potrebovali?
Družstvá ustáli zmeny, fungujú v každej dedine Čítajte Víziu, systém a pravidlá. Nech kompetentní povedia, či je poľnohospodárstvo dôležité. Ak nie je, tak ho zrušme. Všetci k nám potraviny s radosťou dovezú. S radosťou. Lebo oni pochopili, že poľnohospodárstvo funguje ako perpetuum mobile – každý rok sa robí to isté, urodí sa to isté a jesť treba. Načo by sme sa v tak dôležitej oblasti mali učiť na vlastných chybách?
V poľnohospodárstve nepotrebujeme veľa, len rovnaké podmienky s okolím a systém, ktorý bude zohľadňovať špecifiká regiónu. My na Orave inú alternatívu okrem oviec a hovädzieho dobytka nemáme.
Ktoré poľnohospodárske družstvá a podniky ste dali dokopy?
Ide o niekoľko družstiev na dolnej Orave s celkovou výmerou pôdy zhruba 3600 hektárov. Základ je výroba mlieka. Celú produkciu mlieka, je to päť miliónov litrov ročne, spracuje leštinská mliekareň Orava milk. Navyše, mlieko aj nakupujeme, dokopy spracujeme na syry, maslo a iné mliečne výrobky ročne desať miliónov litrov. V mliekarni pracuje 25 ľudí, spolu s majetkovo a ekonomicky prepojenými družstvami zamestnávame 120 ľudí.
Keby sme neboli efektívni a nedokázali reorganizovať veci, tak tie malé družstvá by sa nemohli rozrastať, investovať, dávať prácu Oravcom.
Do nového traktora družstevníci ľudí dostanú, do maštalí ťažko Čítajte Mliekareň bola založená v 1991 v čase krízy, keď sa mlieko doslova vylievalo. Vtedy sa niekoľko družstiev dolnej Oravy dohodlo, že si vytvoria vlastnú mliekareň. Pokus o záchranu vyšiel. Dnes je významným pomocníkom udržania produkcie mlieka.
Ako vnímajú ľudia domáce výrobky?
Na krajinu pôvodu sa začínajú pýtať a to je dobré znamenie. Záujem o slovenské výrobky má stúpajúci trend. Sami však v tom veľa nezmôžeme, keďže trh je zaplavený lacnými výrobkami z dovozu. Všimnime si, ako cena vytesnila kvalitu a chuť, napríklad na zelenine a ovocí. Ľudia prestali kupovať slovenské, keď nás iné štáty zaplavili lacnými, hoci menej kvalitnými výrobkami. Zlikvidovali slovenských zeleninárov i ovocinárov a potom mohli zdvihnúť ceny. Teraz nám už ani vyššia cena dovezených nevadí. A už nám aj chutia.
Čo sa s tým dá robiť?
Zopakujem, treba jasne povedať, čo ideme ako štát podporovať a v ktorých oblastiach. Ale to potrebujú výrobcovia vedieť dopredu na päť až desať rokov. Nemôže sa po každej výmene ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka meniť filozofia a smerovanie.
Okolité krajiny sa v oblasti pôdohospodárstva zastabilizovali, majú systém. A keď má niečo systém, tak to funguje. Na Slovensku nie je využitie pôdy a výroba potravín stabilná.
Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte Podniky, ktoré má Oravské výrobné družstvo v portfóliu, dosahujú síce dobré ekonomické výsledky, sú stabilizované vďaka ľuďom, ktorí v nich robia. Bez nich by to nešlo. Bojujeme, ale aj naše úsilie má hranice.
