Životopis
Eduard Chmelár (narodený 21. augusta 1977) je historik, politický a mediálny analytik, vysokoškolský učiteľ a publicista.
Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a interkultúrne vzťahy na University of Warwick v Spojenom kráľovstve.
Počas Nežnej revolúcie v roku 1989 bol predstaviteľom VPN v Pezinku. Pracoval ako novinár a založil spoločensko-politický týždenník Slovo.
Viedol celý rad občianskych kampaní, ako napríklad úspešnú kampaň v roku 2001 za zrušenie základnej vojenskej služby alebo 15. februára 2003 pochod proti vojne v Iraku, na ktorom sa zúčastnilo vyše dvetisíc ľudí.
Od roku 2005 pôsobí ako docent v odbore slovenské dejiny.
Bol vedúcim Ústavu politických vied Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a prednášal na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre.
V rokoch 2012 až 2016 bol rektorom Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave.
Je autorom námetu a scenára cyklu historických dokumentov Magická osmička (STV, 2008) a autorom námetu oceneného filmu Slovenské národné povstanie 1944 (STV, 2009).
Voľby prezidenta. Oravci hlasujú v 118 okrskoch Čítajte V októbri roku 2008 získal jednu z troch finálových nominácií na Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku.
V roku 1998 kandidoval vo voľbách do Národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených.
Prezidentské voľby 2019
Ako prezident sa chce Eduard Chmelár zasadiť o to, aby neboli na území Slovenska rozmiestňované atómové zbrane a vojenské základne cudzieho štátu.
„Ako hlavný veliteľ Ozbrojených síl to nedovolím. Bude to moja prvá striktná požiadavka a urobím všetko pre to, aj keby som musel ísť do referenda,“ vyhlásil.
Zároveň by vypovedal sľub, ktorým sa podpisom deklarácie v roku 2014 Slovensko zaviazalo dávať dve percentná na zbrojenie.
Prioritami by podľa neho mali byť školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie a kultúra.
V oblasti zahraničnej politiky by okamžite prebral v zmysle Ústavy všetky kompetencie, ktoré má prezident v tejto oblasti, a ktoré boli doteraz delegované na vládu. Vetoval by návrh na ďalšie predlžovanie hospodárskych sankcií voči Rusku a navrhol by iniciatívu, ktorá by Rusku ponúkla spoluprácu na znižovanie medzinárodného napätia.
Zvýšenú pozornosť chce venovať aj riešeniu klimatickej zmeny, ktorú označuje za najvážnejší bezpečnostný, politický, ekonomický a existenčný problém ľudstva stojaci na okraji záujmu. V tomto smere chce odštartovať "masívnu" kampaň.
Na domácej scéne chce otvoriť diskusiu o prijatí novej Ústavy schválenej v referende občanmi. Tá by mala podľa neho vyriešiť mnohé narastajúce problémy súvisiace so súčasnou ústavou.
"Ústava SR splnila svoj účel a po 26 rokoch je čas začať sa vážne zaoberať prijatím novej ústavy," myslí si. Zmenou by podľa neho mal prejsť aj samotný úrad prezidenta.
