LIESEK. Vždy robil len to, čo bolo treba a nevzdával zápas za spravodlivosť a dobro. Tak ho mnohí poznali a takým zdôvodnením aj on napríklad reagoval na pozornosť, ktorá sa mu koncom minulého roka dostala od pápeža Františka, keď ho vymenoval za svojho pápežského kaplána.
Do deväťdesiatky chýbali kňazovi Štefanovi Komovi dva mesiace. Vo štvrtok minulý týždeň zomrel.
Životná cesta rodáka z Černovej bola až príliš kľukatá na to, aby o svojej budúcnosti mal už v detstve jasnú predstavu.
Počas gymnaziálnych štúdií prestúpil študovať k jezitom, no pre chudobu v rodine sa vrátil späť. Po maturite nastúpil do Kňazského seminára v Spišskej Kapitule, to však komunisti zrušili a on, rovnako ako mnohí spolužiaci, musel ísť k pomocným technickým práporom. V ťažkých podmienkach na rôznych pracoviskách tak ako novodobý otrok strávil tri roky.
Punc domnelého nepriateľa komunistického zriadenia mu však ostal aj naďalej a znova našiel uplatnenie len vo fabrikách a na stavbách.
Až v roku 1966 sa Štefanovi Komovi podarilo dostať na teológiu. A hoci pred ukončením mu režim znova hodil polienko pod nohy, nakoniec sa kňazom stal. Po kaplánke v Bobrovci a Námestove prišiel v roku 1974 do Liesku pomáhať ľuďom i stavbám a v kňazskej službe nepoľavil ani na dôchodku. S ubúdaním fyzických síl nasmeroval svoju energiu do kníh. Bol autorom, prekladateľom, zostavovateľom cirkevno-historických a náboženských kníh.
Do Domu Pánovho odišiel jeden z posledných svedkov protináboženského komunistického režimu 28. februára. Pochovaný je na cintoríne v Liesku.
Pamäti národa v projekte Príbehy 20. storočia napísali odkaz Štefana Komu budúcim generáciám: „Prajem vám hlavne pevnú silu brániť pravdu navzdory všetkým okolnostiam a režimom.“