LIESEK. Peter Koleják mal ako chlapec obľúbenú knihu. Bol závislý na Pánovi prsteňov. Keď sa do kín dostala prvá sfilmovaná epizóda, neváhal ani chvíľu. Každú časť trilógie videl niekoľkokrát. Už po prvom filme začal snívať, že by sa raz chcel pozrieť tam, kde celý veľkofilm nakrúcali – na Nový Zéland.
Sen sa mu však vzdal minimálne taký vzdialený, ako je samotné súostrovie od Oravy. Peťo však skúsil šťastie a oplatilo sa. Takmer rok žil v neskutočne rozmanitej a nádhernej krajine.
Prísna migračná politika
„Roky som sa tam túžil dostať,“ spomína Peter Koleják. „Ale zdalo sa mi to takmer nemožné. Veď najkratší let trvá 22 hodín, na krátko som tam nechcel ísť, pretože človek nezažije tú pravú atmosféru a na dlho sa nedá, ak človek pracuje.“
Marakéš je spleť nekonečných uličiek, úchvatných palácov, námestí, mešít Čítajte Keď však po štúdiu ekonómie a ôsmich rokoch práce vo veľkých korporáciách začal cítiť, že stráca z práce radosť, začal sa zamýšľať nad tým, čo ďalej. Párkrát sa zúčastnil cestovateľských prednášok. Na nich si uvedomil, že cestovanie je to, čo potrebuje, aby opäť našiel stratenú motiváciu do práce a vnútornú pohodu. Sen o Novom Zélande ožil.
„Zistil som, že je tam prísna migračná politika. Chcel som získať víza, na ktoré by sa dalo pracovať, zároveň by ale ich podmienky neboli až také obmedzujúce ako pri klasických pracovných vízach. Takýto typ víz však u nás dostáva ročne len stovka Slovákov a žiadajú o ne tisícky ľudí. Veľké nádeje som do toho nevkladal, ale skúsil som.“ A podarilo sa. Oravčan sa do stovky úspešných žiadateľov dostal.
