Utorok, 15. október, 2019 | Meniny má Terézia

Družstvá na Orave ustáli zmeny, fungujú takmer v každej dedine

Možno mnohí hľadajú vo vývoji poľnohospodárstva po Novembri 89 chyby v politikoch, systéme dotácií či farmároch. Zabúdajú však na spotrebiteľa.

(ilustračné foto)(ilustračné foto)(Zdroj: TASR)

ORAVA. V rebríčku potravinovej sebestačnosti je Slovensko na chvoste Európy. Farmári z Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovoria, že sa dá pre krajinu urobiť viac.

Orava je z pohľadu poľnohospodárskej výroby špecifická. Aj napriek transformácii začiatkom 90. rokov minulého storočia ostali družstvá takmer v každej dedine. Dnes zamestnávajú viac ako 800 ľudí.

Bolo to dobré rozhodnutie

Vznik družstiev v druhej polovici minulého storočia bol progresívny, hoci nie každá rodina, ktorá gazdovala, sa vzdávala pôdy ľahko. Niektorí pamätníci hovoria o kolektivizácii ako o násilnom kroku, ale mnohí boli radi, že ich zbavila dennodennej driny.

Článok pokračuje pod video reklamou

Hlavne vďaka poľnohospodárskym družstvám, ktoré sa za socializmu vybudovali, však ostala na Orave poľnohospodárska výroba aj po roku 1989, hoci v inej skladbe.
Trh v istom okamihu nevedel pohltiť produkciu poľnohospodárstva a tak na Orave padla mliekareň, mäsokombinát, poľnonákup a s nimi takmer celý potravinársky priemysel. Ostalo pár malých bitúnkov.

„Hľadali sme riešenia, zvažovali, čo ďalej,“ hovorí Tomáš Lúchava, šéf Oravskej

poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda družstva v Bobrove. „Tlak na ceny bol obrovský. Museli sme zrušiť napríklad pestovanie zemiakov, lebo v Poľsku sa dali kúpiť lacnejšie, ako u nás dopestovať. V tomto regióne, vzhľadom na pôdne a klimatické podmienky, sa dá vo veľkom robiť rentabilne len chov hovädzieho dobytka a chov oviec. Povedali sme si, že výrobu mlieka a mäsa musíme udržať. Dnes hodnotíme, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie.“

Podporami vykrývajú straty

Na Orave je viac ako 900 žiadateľov o podporu na pôdu. „Áno, je pravda, že zhruba len 10 percent z nich, a sú to väčšie podniky, zoberie 80 percent z daného balíka peňazí,“ vysvetľuje Lúchava. „Ale máme aj najvyššiu produkciu. Až 90 percent poľnohospodárskych komodít je vyrobených na družstvách.“ Malých farmárov je veľa, ale obhospodarujú malú výmeru pôdy a tej zodpovedá aj veľmi nízka produkcia. Väčšinou sa jedná o samozásobiteľské farmy, ktoré svoju produkciu spotrebujú v rodine.

Prečítajte si tiež: Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte 

Mnohí hovoria o farmároch, že sú iba poberatelia dotácií, že nič nerobia. S týmto názorom členovia Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nemôžu súhlasiť. V celej Európe totiž slúžia podpory na stabilizáciu príjmu farmára, aby mal príjem aj keď sa nič neurodí kvôli suchu, či ľadovcu, aj keď nastane veľký pohyb v cenách. Žiaľ, v celej EÚ je trh nastavený tak, že náklady na výrobu komodít, ktoré dorábajú oravskí družstevníci, teda kravské a ovčie mlieko a mäso, sú vyššie ako ich realizačné ceny.

„Keď mliekarne vykupujú mlieko po 30 centov, nedostaneme 40, hoci toľko na jeho výrobu vynaložíme od obrobenia pôdy cez siatie a zber krmovín, kosenie trávnych porastov, chov zvierat, reprodukciu, dojenie, dopravu, mzdy, odvody, dane, náklady na zabezpečenie ekologických a iných noriem a predpisov,“ zhodujú sa predstavitelia komory. „A je na nás, či podporu na pôdu použijeme na vykrytie straty z výroby mlieka, alebo prestaneme vyrábať.“

Takto to všetky poľnohospodárske družstvá na Orave robia, lebo inú možnosť nemajú.

Prečítajte si tiež: V dedine nie je dom, z ktorého by nepochádzal herec Čítajte 

„Iná situácia je napríklad na dolniakoch, kde je dosť ornej pôdy. Podstatná časť poľnohospodárskych podnikov sa tam rozhodla obmedziť, alebo úplne zrušiť stratovú živočíšnu výrobu a vzhľadom na vysoké zornenie pôdy sa sústredili na pestovanie tržných plodín, ktoré majú možnosť so ziskom predať, a nie sú nútení dotovať stratový chov hospodárskych zvierat,“ vysvetľuje Vladimír Krížo, člen predstavenstva komory a predseda družstva v Žaškove. „Keďže my takúto možnosť výberu, vzhľadom na nedostatok ornej pôdy nemáme, môžeme trvalé trávne porasty využiť iba na chov prežúvavcov.“

Dalo by sa vyrobiť viac

Ročná spotreba mlieka na Slovensku predstavuje 175 litrov na osobu, čo je hlboko pod priemerom spotreby Európskej únie. Oravskí producenti vyprodukujú 35 miliónov litrov a bez problémov dokážu mliekom zásobiť Oravcov aj s návštevníkmi regiónu. Gro z toho však vyrábajú práve družstvá. Keby ich nebolo, a mali by také množstvo mlieka dodať drobní farmári, v každej dedine a meste na Orave by muselo byť cez sto dojníc. Kde sú? A dali by sa vôbec na dnešných zmodernizovaných dedinách chovať?

V prípade, že by štát podporoval výrobu mlieka cielene, na Orave je možné produkovať oveľa viac. Družstvá však dnes vyrábajú len množstvo, ktorého stratu si vedia vykryť dotáciou nasmerovanou na pôdu.

„Navrhoval som v minulosti ministrovi pôdohospodárstva, aby nedotoval štát nás, ak je to problém, ale spotrebiteľa,“ hovorí Marián Železník, podpredseda komory a predseda zuberského družstva. „Nám by stačilo, keby sme si mohli nastaviť nestratovú cenu mlieka, a dotáciu nech štát dáva pred nákupnými centrami ľudom, ktorí si mlieko nemajú za čo kúpiť.“

Bez farmárčiny to nejde

Život i pracovné podmienky sa na družstvách v ostatných desaťročiach menia. Najmodernejšie maštale sú vybavené vzduchotechnikou, senzormi, pri kŕmení pomáhajú roboty, traktory majú klimatizované kabíny, veľa roboty urobia stroje. Zamestnanci musia zvládať aj náročné profesie, pri ktorých sú im zverené desaťtisícové hodnoty, či už v rastlinnej, živočíšnej výrobe alebo v technických oblastiach.

Prečítajte si tiež: Jelene sa kŕmia na poľnohospodárskom dvore Čítajte 

„Ľudí a najmä mladých je však v poľnohospodárstve málo, lebo sa mení spôsob života,“ hovorí Marián Železník. „Aj kvôli zárobkom odchádzajú do sveta. Bez farmárčiny však región nemôže fungovať.“ Aj podľa neho neexistuje lepší spôsob obhospodarovania krajiny, ako je chov zvierat. „Krajinotvorba tak ide ruka v ruke s výrobou, viaže na seba ľudí v regióne.“

Ako hovoria farmári, štát by mohol podporiť zamestnanosť a príjmy v strategickom odvetví, akým poľnohospodárstvo a potravinárstvo v horských a podhorských oblastiach je, napríklad aj formou zníženia dane z príjmu pre farmárov.

Spotrebiteľa si treba vychovať

V niektorých západných krajinách systematicky propagujú domáce potraviny už u detí v materskej škole. Učia ich, že ak papajú domáce potraviny, dávajú prácu domácim ľuďom, aj svojim starým rodičom, ktorí chovajú kravičky a vyrábajú mliečko. Výchova spotrebiteľa je tam aj súčasťou učebných osnov.

„Ak budú Slováci kupovať slovenské potraviny, máme pre koho vyrábať,“ zhodujú sa poľnohospodári. „Ak nemáme pre koho vyrábať, je ťažké hľadať nejaké podporné mechanizmy. Slovensko na výchovu spotrebiteľa zabudlo, hoci by mala byť súčasťou poľnohospodárskej politiky každej vlády.“

Poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom sa rozhodnutia, či dobré, či nesprávne, odzrkadlia najskôr o päť rokov. Kameňom úrazu na Slovensku však je, že každá vláda má nie inú predstavu, ale často žiadnu, čo bude s poľnohospodárstvom o päť rokov.

Prečítajte si tiež: Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte 

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  2. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  4. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  5. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  6. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  8. Aj s SUV môžete jazdiť ekologicky a ekonomicky
  9. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  10. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  1. Zľavnené študentské lístky na dopravu s ISIC už aj cez mobil
  2. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope
  3. Kto vyhrá súboj medzi prírodnými a syntetickými diamantmi?
  4. Otvorenie nového sídla DELTA sprevádzala virtuálna realita
  5. Podnikateľský úver, s ktorým ušetríte
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 %
  7. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie
  8. Nestarnú, ale dozrievajú
  9. Nový Ružinov: Skutočný rozvoj ešte len príde
  10. Emília Jányová Lopušníková: Nebojte sa, updatujte sa!
  1. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 13 426
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 12 951
  3. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 12 315
  4. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 11 380
  5. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 10 106
  6. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 9 789
  7. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 8 973
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 8 775
  9. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 8 606
  10. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 7 338

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Učiteľ Slovenska: Žiaci sa menia, dnes je náročnejšie zaujať ich

Učiteľ musí vnímať žiakov, nájsť, čo im pasuje. Ja ich mám osemnásť, každého zaujíma niečo iné, takže musím zaujať všetkých.

Peter Pallo, Učiteľ Slovenska 2019 a jeho aktuálna druhácka trieda.

To sa len tak nevidí. Pomôcť prišlo sedemsto ľudí. Len tak

Do Roháčov prišlo sadiť stromky 720 dobrovoľníkov z celého Slovenska. Chcú vrátiť prírode to, čo im dáva.

Akcia sadenia stromčekov v Roháčoch mala úspech napriek zlému počasiu.

Odpad tam zabudli. Alebo mali inú robotu?

Dolný Kubín má jeden z najvyšších poplatkov za likvidáciu komunálneho odpadu.

Auto s kontajnerom stálo deväť hodín na chodníku oproti tomuto odpadu.

Zuberec sa odlepil z dna tabuľky

Ján Kupčulák doma opäť strelecky úradoval. Dostal sa už na vedúcu priečku strelcov.

Nestarnúci Marek Šiška (vpravo) nastúpil len v druhom polčase a pomohol Zubercu dvomi gólmi.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Logistický park známej značky by mali otvoriť začiatkom budúceho roka

V areáli CTParku v Trnave bude mať spoločnosť prenajatých 50 tisíc štvorcových metrov.

Obvinených odvážali do väzenia autobusom, bolo ich vyše štyridsať

Okresný súd v Trnave rozhodoval cez víkend o obvinených z kauzy najväčšej nelegálnej fabriky na cigarety, do väzby vzal 45 Ukrajincov, Moldavcov a Bulharov.

FOTO: Ako v októbri kosili kukuricu v Dubnici nad Váhom?

Pozrite sa na zber kukurice dubnickým poľnohospodárskym družstvom.

Splnili všetky podmienky, z obce Nesvady bude mesto

Nesvady sa stanú mestom od 1. januára budúceho roka.

Vybrali SME

Už ste čítali?