ORAVA. V rebríčku potravinovej sebestačnosti je Slovensko na chvoste Európy. Farmári z Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hovoria, že sa dá pre krajinu urobiť viac.
Orava je z pohľadu poľnohospodárskej výroby špecifická. Aj napriek transformácii začiatkom 90. rokov minulého storočia ostali družstvá takmer v každej dedine. Dnes zamestnávajú viac ako 800 ľudí.
Bolo to dobré rozhodnutie
Vznik družstiev v druhej polovici minulého storočia bol progresívny, hoci nie každá rodina, ktorá gazdovala, sa vzdávala pôdy ľahko. Niektorí pamätníci hovoria o kolektivizácii ako o násilnom kroku, ale mnohí boli radi, že ich zbavila dennodennej driny.
Hlavne vďaka poľnohospodárskym družstvám, ktoré sa za socializmu vybudovali, však ostala na Orave poľnohospodárska výroba aj po roku 1989, hoci v inej skladbe.
Trh v istom okamihu nevedel pohltiť produkciu poľnohospodárstva a tak na Orave padla mliekareň, mäsokombinát, poľnonákup a s nimi takmer celý potravinársky priemysel. Ostalo pár malých bitúnkov.
„Hľadali sme riešenia, zvažovali, čo ďalej,“ hovorí Tomáš Lúchava, šéf Oravskej
OPPK
Oravská poľnohospodárska a potravinárska komora združuje aktuálne 28 podnikov, ktoré v poľnohospodárskej výrobe zamestnávajú viac ako 800 ľudí.
poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda družstva v Bobrove. „Tlak na ceny bol obrovský. Museli sme zrušiť napríklad pestovanie zemiakov, lebo v Poľsku sa dali kúpiť lacnejšie, ako u nás dopestovať. V tomto regióne, vzhľadom na pôdne a klimatické podmienky, sa dá vo veľkom robiť rentabilne len chov hovädzieho dobytka a chov oviec. Povedali sme si, že výrobu mlieka a mäsa musíme udržať. Dnes hodnotíme, že to bolo veľmi dobré rozhodnutie.“
Podporami vykrývajú straty
Na Orave je viac ako 900 žiadateľov o podporu na pôdu. „Áno, je pravda, že zhruba len 10 percent z nich, a sú to väčšie podniky, zoberie 80 percent z daného balíka peňazí,“ vysvetľuje Lúchava. „Ale máme aj najvyššiu produkciu. Až 90 percent poľnohospodárskych komodít je vyrobených na družstvách.“ Malých farmárov je veľa, ale obhospodarujú malú výmeru pôdy a tej zodpovedá aj veľmi nízka produkcia. Väčšinou sa jedná o samozásobiteľské farmy, ktoré svoju produkciu spotrebujú v rodine.
Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte Mnohí hovoria o farmároch, že sú iba poberatelia dotácií, že nič nerobia. S týmto názorom členovia Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nemôžu súhlasiť. V celej Európe totiž slúžia podpory na stabilizáciu príjmu farmára, aby mal príjem aj keď sa nič neurodí kvôli suchu, či ľadovcu, aj keď nastane veľký pohyb v cenách. Žiaľ, v celej EÚ je trh nastavený tak, že náklady na výrobu komodít, ktoré dorábajú oravskí družstevníci, teda kravské a ovčie mlieko a mäso, sú vyššie ako ich realizačné ceny.
„Keď mliekarne vykupujú mlieko po 30 centov, nedostaneme 40, hoci toľko na jeho výrobu vynaložíme od obrobenia pôdy cez siatie a zber krmovín, kosenie trávnych porastov, chov zvierat, reprodukciu, dojenie, dopravu, mzdy, odvody, dane, náklady na zabezpečenie ekologických a iných noriem a predpisov,“ zhodujú sa predstavitelia komory. „A je na nás, či podporu na pôdu použijeme na vykrytie straty z výroby mlieka, alebo prestaneme vyrábať.“
Takto to všetky poľnohospodárske družstvá na Orave robia, lebo inú možnosť nemajú.
V dedine nie je dom, z ktorého by nepochádzal herec Čítajte „Iná situácia je napríklad na dolniakoch, kde je dosť ornej pôdy. Podstatná časť poľnohospodárskych podnikov sa tam rozhodla obmedziť, alebo úplne zrušiť stratovú živočíšnu výrobu a vzhľadom na vysoké zornenie pôdy sa sústredili na pestovanie tržných plodín, ktoré majú možnosť so ziskom predať, a nie sú nútení dotovať stratový chov hospodárskych zvierat,“ vysvetľuje Vladimír Krížo, člen predstavenstva komory a predseda družstva v Žaškove. „Keďže my takúto možnosť výberu, vzhľadom na nedostatok ornej pôdy nemáme, môžeme trvalé trávne porasty využiť iba na chov prežúvavcov.“
Dalo by sa vyrobiť viac
Ročná spotreba mlieka na Slovensku predstavuje 175 litrov na osobu, čo je hlboko pod priemerom spotreby Európskej únie. Oravskí producenti vyprodukujú 35 miliónov litrov a bez problémov dokážu mliekom zásobiť Oravcov aj s návštevníkmi regiónu. Gro z toho však vyrábajú práve družstvá. Keby ich nebolo, a mali by také množstvo mlieka dodať drobní farmári, v každej dedine a meste na Orave by muselo byť cez sto dojníc. Kde sú? A dali by sa vôbec na dnešných zmodernizovaných dedinách chovať?
V prípade, že by štát podporoval výrobu mlieka cielene, na Orave je možné produkovať oveľa viac. Družstvá však dnes vyrábajú len množstvo, ktorého stratu si vedia vykryť dotáciou nasmerovanou na pôdu.
„Navrhoval som v minulosti ministrovi pôdohospodárstva, aby nedotoval štát nás, ak je to problém, ale spotrebiteľa,“ hovorí Marián Železník, podpredseda komory a predseda zuberského družstva. „Nám by stačilo, keby sme si mohli nastaviť nestratovú cenu mlieka, a dotáciu nech štát dáva pred nákupnými centrami ľudom, ktorí si mlieko nemajú za čo kúpiť.“
Bez farmárčiny to nejde
Život i pracovné podmienky sa na družstvách v ostatných desaťročiach menia. Najmodernejšie maštale sú vybavené vzduchotechnikou, senzormi, pri kŕmení pomáhajú roboty, traktory majú klimatizované kabíny, veľa roboty urobia stroje. Zamestnanci musia zvládať aj náročné profesie, pri ktorých sú im zverené desaťtisícové hodnoty, či už v rastlinnej, živočíšnej výrobe alebo v technických oblastiach.
Jelene sa kŕmia na poľnohospodárskom dvore Čítajte „Ľudí a najmä mladých je však v poľnohospodárstve málo, lebo sa mení spôsob života,“ hovorí Marián Železník. „Aj kvôli zárobkom odchádzajú do sveta. Bez farmárčiny však región nemôže fungovať.“ Aj podľa neho neexistuje lepší spôsob obhospodarovania krajiny, ako je chov zvierat. „Krajinotvorba tak ide ruka v ruke s výrobou, viaže na seba ľudí v regióne.“
Ako hovoria farmári, štát by mohol podporiť zamestnanosť a príjmy v strategickom odvetví, akým poľnohospodárstvo a potravinárstvo v horských a podhorských oblastiach je, napríklad aj formou zníženia dane z príjmu pre farmárov.
Spotrebiteľa si treba vychovať
V niektorých západných krajinách systematicky propagujú domáce potraviny už u detí v materskej škole. Učia ich, že ak papajú domáce potraviny, dávajú prácu domácim ľuďom, aj svojim starým rodičom, ktorí chovajú kravičky a vyrábajú mliečko. Výchova spotrebiteľa je tam aj súčasťou učebných osnov.
„Ak budú Slováci kupovať slovenské potraviny, máme pre koho vyrábať,“ zhodujú sa poľnohospodári. „Ak nemáme pre koho vyrábať, je ťažké hľadať nejaké podporné mechanizmy. Slovensko na výchovu spotrebiteľa zabudlo, hoci by mala byť súčasťou poľnohospodárskej politiky každej vlády.“
Poľnohospodárstvo je odvetvie, v ktorom sa rozhodnutia, či dobré, či nesprávne, odzrkadlia najskôr o päť rokov. Kameňom úrazu na Slovensku však je, že každá vláda má nie inú predstavu, ale často žiadnu, čo bude s poľnohospodárstvom o päť rokov.
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte
