ORAVSKÝ BIELY POTOK. Bežkári, ktorí zvládli trať Bielopotockým horizontom, si zaslúžia môj obdiv. Reči o veľmi náročnej trase som nebral vážne. Hovoril som si, veď 15 kilometrov by nemal byť problém. „Trasa pre bežkárov patrí medzi najťažšie v okolí,“ hovorí Ján Pavčo. „Trúfne si na ňu málo účastníkov. Vieme, aká je náročná, preto ich oceníme vždy aj pamätnou čiapkou. Keď som ju naposledy zvládol, mal som pár dní svalovicu.“
Bežkári si svietili na stopu čelovkami Čítajte Hneď prvý kopec na Bane poriadne preverí účastníkov. Keď sa už zdá, že príde rovinka, ukáže sa ďalšie stúpanie. Technickú zdatnosť si bežkári otestovali v lese. Popadané stromy nepridávali na pohode. Len čo však prišiel nádherný výhľad na okolité kopce, únava bola preč. Okruh Bielepotockým horizontom viedol ďalej cez Kopec, Mochy, Mních a končil v obecnom dome. Sadnúť si bola zaslúžená odmena. Ani neviem, ako rýchlo mi zmizli klobásy z taniera.
Väčšina účastníkov preferovala pešiu 5-kilometrovú trať na Rovienky. Je ideálna pre rodiny s deťmi. Na každého tam čakala výborná kapustnica. Všetci sa potom stretli v obecnom dome a pri ľudovej hudbe si rozprávali zážitky. Pre mňa ostane Prechod Bielopotockým horizontom ešte dlho v pamäti. Trať dala zabrať, ale ostali iba pekné spomienky. Myslím si, že príjemný pocit si domov odnieslo aj päť stoviek účastníkov 32. ročníka. Organizátori môžu byť na seba hrdí. Odviedli dobrú prácu.
