V článku si prečitate príbehy inšpiratívnych ľudí z Oravy, ako sa od školy dostali k dnešnej profesii.
Ľubomír Pilarčík, jezuitský kňaz: Aj zázraky sa dejú! Takže ako sa zo strojára a programátora automatických strojov stal rehoľník – kňaz: Aj to je možné, som toho dôkazom.
Dušan Karaska, riaditeľ Správy CHKO Horná Orava: Zachraňovať svet „pred ľuďmi pre ľudí“ pokladám za svoje poslanie.
Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK: Aj v mojom prípade sa potvrdilo, našťastie pozitívne, že rodičia majú veľký vplyv pri výbere strednej školy. Netreba podceňovať odborné školy ani preceňovať iné školy.
Juraj Habovštiak, riaditeľ firmy MTS Krivá: Promóciou sa štúdium nekončí. Je to len úvod, základ. Svet sa veľmi zmenil a mení sa stále rýchlejšie. Bez neustáleho štúdia v práci aj popri nej sa nedá v živote úspešne napredovať.
Štefan Škerda, strojár, učiteľ: V Zuberci boli chýrni remeselníci. Ako chlapci sme obdivovali ich majstrovstvo. Oni nás často vedeli aj zapojiť do jednoduchej práce a zaujať. Tu sa prirodzeným spôsobom rodila v nás láska k technike.
Anton Palider, predseda PD Žiarec, Tvrdošín: V každej rodine, ktorá vlastnila aspoň dva až tri hektáre pôdy, bolo pravidlom, že ich deti mohli ísť študovať na strednú školu najbližšiu k bydlisku. Prečo? Aby v maximálnej možnej miere mohli pomáhať svojim rodičom pri poľnohospodárskych prácach.
Miroslav Žabenský, riaditeľ OKS Dolný Kubín: Človek sa hľadá a týmto hľadaním i inšpiruje celý život. Nachádza v sebe niekedy i nepoznané.
Erika Belopotočanová, medzinárodná obchodná a marketingová konzultantka: Podľa mňa je zo všetkého najdôležitejšie, aby sa človek venoval tomu, k čomu má vzťah, bez ohľadu na trendy, požiadavky či odporúčania druhých. Vôbec by sa nemal spoliehať na záruky kariéry a peňazí, pretože tie v skutočnosti neexistujú.
