Verili by ste, že do top trojky patrí aj bard slovenskej literatúry z Oravy? Hoci mnohí považujú jeho poéziu za hotové jazykolamy, po mene Hviezdoslav siahli názvoslovné komisie bezmála dvestokrát a ani takmer sto rokov po jeho smrti nie je dôvod tabuľky meniť.
V sobotu 2. februára uplynulo 170 rokov, ako sa v chudobnej rodine vo Vyšnom Kubíne narodil Pavol Országh. Malé chlapča nebolo súce na gazdovskú robotu, oplývalo nadaním, tak ho rodičia poslali študovať.

Keďže spočiatku ho zvádzal svet mu hovoriac „Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!“, písal a veršoval v maďarčine a nemčine. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo cool.
Veľmi rýchlo však zistil, že jeho „matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá; je, vidím, cítim, celok života, môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny...“