Verili by ste, že do top trojky patrí aj bard slovenskej literatúry z Oravy? Hoci mnohí považujú jeho poéziu za hotové jazykolamy, po mene Hviezdoslav siahli názvoslovné komisie bezmála dvestokrát a ani takmer sto rokov po jeho smrti nie je dôvod tabuľky meniť.
V sobotu 2. februára uplynulo 170 rokov, ako sa v chudobnej rodine vo Vyšnom Kubíne narodil Pavol Országh. Malé chlapča nebolo súce na gazdovskú robotu, oplývalo nadaním, tak ho rodičia poslali študovať.
Prečítajte si tiež: Odpratávali sme nádheru Keďže spočiatku ho zvádzal svet mu hovoriac „Reč, ktorú z domu vieš, ó, jak je lichá!“, písal a veršoval v maďarčine a nemčine. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo cool.
Veľmi rýchlo však zistil, že jeho „matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá; je, vidím, cítim, celok života, môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá a moja odev, ktorej neviem ceny...“
