Ak chcete vedieť, či máte skôr matematické myslenie ako politické, odpovedzte si len tak na otázku Abrahama Lincolna, ktorú vraj kedysi položil svojmu politickému oponentovi: Koľko nôh bude mať pes, ak jeho chvost nazveme tiež nohou?
Žiada sa povedať, že chvost bude vždy len chvostom, takže odpoveď je štyri. Ibaže, aj matematici aj politici by vedeli prísť k výsledku päť.
Keďže Lincolnov pes je skôr o spôsobe myslenia, pridám matematickú úlohu.
Zadanie: Opýtali sme sa dvanástich členov komisie, či kandidát spĺňa podmienky, aby sa mohol stať ústavným sudcom. Šiesti hlasovali za, šiesti proti.
Otázka: Koľkí budú hlasovať za a koľkí proti, ak sa tých istých členov vzápätí opýtame, či kandidát nespĺňa podmienky, aby sa mohol stať ústavným sudcom?
Aj o matematike aj o politike bol minulý týždeň na Slovensku. V spoločnosti rezonuje voľba ústavných sudcov.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady vypočul štyridsať kandidátov a začal sa politický boj o najmocnejší orgán v krajine, ktorý by ale mal byť najmenej politicky ovplyvňovaný. V praxi to však vyzerá úplne inak.
Keď sa chce dostať k ústavnej moci šéf najmocnejšej politickej strany a dlhoročný predseda vlády Robert Fico, vtedy sa aj matematika mení na politiku. Do splnenia podmienky 15 rokov právnickej praxe mu podľa opozične naklonených poslancov 15 mesiacov chýba, ale podľa jeho prívržencov nechýba.
Prečítajte si tiež: Nech ho ochránia dobré rozhodnutia ochranárov Čítajte S 39 kandidátmi nemal 12-členný výbor problém. Pri Ficovi nemal nič poruke, čo by mohol nazvať zdvihnutou rukou a tak zmeniť výsledok 6:6 na väčšinu.
Národná rada musí teraz z kandidátov zvoliť osemnásť. Z nich by mal prezident vybrať deviatich, ktorí nahradia uvoľnené miesta na Ústavnom súde.
Ústavný súd je poslednou inštanciou, na ktorú sa môžu ľudia, firmy, združenia či úrady obrátiť so sťažnosťou, že súdy, prokuratúra alebo iné úrady porušujú ich práva. Preto by mal vždy stáť na pevných nohách a chvost nechať chvostom.
