CHLEBNICE. V monografii Chlebníc je prvá zmienka o založení divadelného ochotníckeho súboru z roku 1918. Prvé predstavenie odohrali na Štefana, druhé na Veľkú noc. Takto to pokračuje už sto rokov s jedinou zmenou, Veľkú noc postupne z kalendára vystúpení vylúčili. Chlapi sa po Troch kráľoch rozbehnú do práce, sála kultúrneho domu osirie. Opäť sa začnú stretávať na jeseň pri nacvičovaní ďalšej hry.
Fotografie sú dôkazom
Ochotníkov vedie už 20 rokov Mária Hudecová. Predtým sa o nich deväť rokov starala Anna Stašová, pred ňou približne 40 rokov Jolana Stašová. Začiatky patrili učiteľom Mrkvovi, Frimelovi, Emílii Gerátovej. Za tú dobu sa v základnej škole a kultúrnom dome predstavilo niekoľko generácií Chlebničanov, desiatky amatérskych hercov. Za sto rokov sa divákom predstavili v rôznych hrách slovenských klasikov, drámach aj veselohrách.
„Nemáme tu dom, z ktorého by nepochádzal herec,“ povedala Mária Hudecová.
Dôkazom bola výstava fotografií, ktorá sa tešila veľkému záujmu obyvateľov.
Aha, toto je náš dedo a tu sesternica. Pozri, veď to je krstná.“ Takýchto poznámok padlo pri prezeraní zažltnutých fotografií neúrekom. „Žasla som. Ľudia sa pri nich pristavovali, spomínali. Veď polovica z tých ľudí už nežije.“
V tých časoch bolo divadlo jednou z mála zábav v zime. Herečka Anna Stašová, bývalá poštárka, spomínala, že režisérka zohnala knihu, každý si musel odpísať slová svojej úlohy a až potom sa učil. Vtedy neboli kopírky.
