Kým pod nohami máme sneh iba v zime, nad hlavami stále. Vysoko v ovzduší, kde je teplota pod bodom mrazu, vodná para vytvára ľadové kryštáliky. Keď už ich ťarchu vzostupné prúdenie vzduchu neudrží, padajú na zem. Pri páde sa zrážajú s inými kryštálikmi, lepia sa dokopy a vytvárajú snehové vločky. Ich veľkosť je závislá od zmeny teploty počas padania. V lete sa nádherné útvary padajúc na zem rozpustia a dopadnú ako dažďové kvapky.
Nie, nejdem vysvetľovať, nie sme na hodine fyziky. Zaujímavosťou však je, že najväčšie vločky padali na zem 28. januára 1887 počas snehovej búrky v americkej Montane, v priemere mali 38 centimetrov a hrúbku 20. Na Slovensku padali obrovské vločky napríklad 30. januára 2015 v okolí Bratislavy, niektoré mali sedem až desať centimetrov.
Zima je vďaka snehu krásna. Vždy sa to dobre hovorí, keď kráčame po upravených chodníkoch, jazdíme po odhrnutých cestách, lyžujeme na upravených tratiach, v izbe máme teplo.

Zima je však aj nevyspytateľná a na objednávku množstva snehu aplikácia cez mobil neexistuje. A tak to mnohí skúšajú sťažnosťami, nadávkami, volaním pomoci.
Zákony prírody však neovplyvníme, či na snehovú kalamitu, cestárov a obce šomreme, či nie. Uplynulé dni ich všetkých poriadne preverili. Výsledok? Súboj so živlom zvládli Oravci opäť so cťou.
„Áno, zima je nádherná, milujem Oravu, len keby z ustavičného odpratávania tej nádhery neboleli kríže,“ komentovala na sociálnej sieti aktuálnu snehovú nádielku Renata.
Takto to zvykne vyzerať v zime v Oravskej Lesnej.