Obnovený kroj využila rodinná muzika naplno

Stovky hodín nácvikov, tisícky tónov, desiatky vystúpení, stovky spokojných poslucháčov a divákov. Ľudová muzika Chorvátovcov oslávila okrúhle jubileum, predstavila cédečko a rozlúčila sa.

Vianočný program pomáhalo Chorvátovcom vytvoriť mnoho ďalších Zábiedovčanov. Vianočný program pomáhalo Chorvátovcom vytvoriť mnoho ďalších Zábiedovčanov. (Zdroj: Naďa Kališová)

ZÁBIEDOVO. Už v roku 2003 sa v dedine začalo hovoriť o tom, že by bolo dobré vytvoriť nejakú folklórnu skupinu, zoskupiť ľudí, ktorí by spevom a hraním približovali obecné tradície.

Vtom čase obec začala obnovovať zábiedovský kroj. Vďaka starým ľuďom a historickým fotografiám sa ho podarilo vyrobiť a 22. júna 2003 ho požehnal vtedajší dekan Michal Tondra.

A tam niekde sa začali písať aj prvopočiatky rodinnej muzičky Chorvátovcov.

Krátko z minulosti

Obec dala podľa starých vzorov vyrobiť niekoľko kusov ženského aj mužského kroja. „Nechceli sme však, aby len tak viseli v skrini,“ spomína starosta Ján Banovčan. „Slovo dalo slovo a Jozef Chorvát začal s pomocou obce organizovať miestnu mládež, vyberať talenty, nacvičovať s nimi piesne.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tri dni pred Štedrým dňom, 21. decembra 2008, sa Ľudová muzika Chorvátovcov prvýkrát oficiálne predstavila na posedení s dôchodcami. Vystúpenie zopakovali na polnočnej svätej omši doma v Zábiedove a v nasledujúcich dňoch aj v Trstenej, Brezovici a na Liptove.

Prečítajte si tiež: Vianočné pohľadnice poslali deti zo šiestich štátov Čítajte 

V roku 2009 Chorvátovci s pásmom Od úsvitu Štedrého dňa až po polnoc, v ktorom sa predstavilo viac ako päťdesiat účinkujúcich, spríjemnili vianočné sviatky doma, v Trstenej, Brezovici, Hubovej aj v Švošove. Rok nato boli pri organizovaní prvého ročníka obecného stavania mája a v zime s pásmom Goralské Vianoce získali druhé miesto a osobitné ocenenie za umelecký dojem na medzinárodnom festivale vianočných zvykov v Zuberci.

V roku 2011 vystúpili so zábiedovskými deťmi na 36. ročníku Podroháčskych folklórnych slávností. Predstavili sa aj na plese Oravcov v Bratislave a s adventným vystúpením reprezentovali Oravu v Čechách.

SkryťVypnúť reklamu

Poliali ho hafirovicou

Na desiate výročie, symbolicky opäť vo vianočnom čase, sa aktuálni členovia ľudovej muziky rozhodli pripraviť pre svojich rodákov galaprogram. Ich priaznivci sa stretli v zábiedovskom kostole a vystúpenie bolo plné ľudových piesní, scénok o tradičných vianočných zvykoch, ukážka klasického dedinského odčepčenia nevesty. Nechýbalo spomínanie, premietanie fotografií od začiatku pôsobenia muzičky až dodnes, ďakovačky, gratulácie, príhovory hostí a jedna špeciálna udalosť. K jubileu totiž Chorvátovci nahrali a naspievali vlastné cédečko – Keď si zaspievame.

Je na ňom 24 pesničiek, notoricky známych ľudoviek, ale aj zopár menej známych. Dielko uvádzal na slávnosti do života bývalý kaplán trstenskej farnosti Peter Duffala typickou hafirovicou z pravých zábiedovských čučoriedok.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Slovenský rekord z Oravy: Zobrali kus dreva a toto vzniklo Čítajte 

„Keďže sú Vianoce, má tento čas a miesto pre nás jedinečnú symboliku, preto sa nemohol naskytnúť lepší čas na vytvorenie, predstavenie a uvítanie tohto cédečka,“ povedala Janka Greštiaková, rodená Chorvátová, primáška a jedna z vedúcich muziky. „Veríme, že pre vás, ktorým sme našou muzikou vytvárali dobrú náladu, bude aspoň malým poďakovaním za vašu priazeň, podporu a povzbudenie. Dúfame, že budete mať pri jeho počúvaní úsmev na tvári.“

Ďakovali, hrali a spomínali

V bohatom, zhruba dvojhodinovom programe sa okrem oslávenca predstavili aj speváčky zo zábiedovských hôr, ktoré vystupujú pod názvom Horárky. Obohatili ho i členovia Zboru Božského srdca zo Zábiedova. Zaujímavé scénky a vianočné piesne si nacvičilo množstvo miestnych detí.

Mnoho bolo aj gratulantov a tých, ktorí spomínali. „Ľudovej muzike Chorvátovcov za ich pôsobenie právom patrí naša úcta a miesto v histórii obce,“ zhodnotil Ján Banovčan.

Prečítajte si tiež: Ako sme vznikali. Oravské osady kolonizovali aj Liptáci a Turčania Čítajte 

Bývalou členkou muziky bola aj Marta Hlinová, rodená Floreková. Do skupiny pritiahla svojich troch bratov, ktorí v nej naplno ukázali svoj spevácky aj muzikantský talent.

„Za čas môjho pôsobenia sme odcvičili desiatky hodín spevu, odohrali sme tisícky tónov, nacvičili mnoho milých scén,“ povedala. „Boli to však často hodiny nervov, keď deti neposlúchali, hodiny stresov, keď z tridsiatky účinkujúcich prišla na nácvik ani nie polovica a hodiny zodpovednosti, či vystúpenie stihneme nacvičiť tak, aby sme ho mohli predstaviť publiku.“

Muzika musí ísť načas stranou

Na začiatku boli všetci členovia deťmi alebo školopovinnými mládežníkmi bez záväzkov. Za desať rokov sa z nich stali dospelí ľudia. Každý má zamestnanie, iné povinnosti, niektorí sa vydali, oženili, ich rodiny sa rozrástli o malých, možno budúcich spevákov a muzikantov. A práve rodiny a potomkovia sú dôvodom, prečo sa ľudová skupina zo Zábiedova na vrchole svojej kariéry rozhodla z verejného umeleckého života stiahnuť.

Prečítajte si tiež: Privítajme na svete aj týchto malinkých Oravcov Čítajte 

„Neuveriteľne rýchlo ubehlo desať rokov plných rôznych akcií strávených s našou muzičkou,“ spomínala vedúca Janka, ktorá skupina viedla so svojím otcom Jozefom Chorvátom. „Roky však plynú. Od vzniku sa nejakí členovia vymenili, vydali, oženili, niektorým už horí za ušami a musia začať intenzívnejšie pracovať na hľadaní partnerov. Niektorí sa tešíme z našich malých ratolestí. Takže je načase prehodnotiť rebríček hodnôt a záujmov a dať si na prvé miesto rodinu.“

Muziku a spev všetci jej členovia zbožňujú. Zároveň sa však zhodujú, že im množstvo akcií, na ktoré ich ľudia pozývali, uberalo čoraz viac času, ktorí by inak venovali najbližším.

Prítomní na povianočnom galaprograme dôvody muzikantov chápu. Všetci však dúfajú, že Ľudová muzika Chorvátovcov sa o pár rokov vráti. A v ešte väčšej paráde, s akou sa so svojimi rodákmi po Vianociach rozlúčila.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  3. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  4. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  5. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  6. Plátené tašky a opakované použitie
  7. Kupujete si dovolenku? Nezabudnite na poistenie storna!
  8. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny
  1. Zober loptu, nie mobil. Cieľom je prepojiť úspešných športovcov
  2. Čo vám hrozí, keď si neliečite alergiu
  3. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  4. Slováci investujú viac, vo fondoch majú už 14 miliárd eur.
  5. Oslava ako v Hollywoode: Kaufland má narodeniny, pozýva aj vás
  6. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť
  7. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku
  8. Sigord – les, kde sa stretáva zodpovedné hospodárenie s turizmom
  1. Otvorili najmodernejšiu kliniku pre neplodné páry na Slovensku 16 462
  2. Národný futbalový štadión prináša do ekonomiky milióny 5 296
  3. Slovenské dôchodky nemá kto zachrániť 4 569
  4. Ženy nepatria za volant? Majiteľ autoškoly má iný názor 4 558
  5. Prenájmom bytu môžete zlepšiť životy 3 834
  6. Plátené tašky a opakované použitie 3 585
  7. Vírus HPV môže mať až 80% sexuálne aktívnych ľudí 3 335
  8. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 232
  1. Jozef Varga: Rusi majú nato dobiť Európu, chcú naspäť veľkú Rus
  2. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Francúzsko.
  3. Vladimír Bojničan: Ako sa vyrába z progresívca - hrozba (slamenný panák) a konzervatívneho klerikálna - obeť (mučeník)
  4. Ján Škerko: Arthur Schopenhauer: pesimista alebo realista?
  5. Vladimír Krátky: Matovič bol génius !
  6. Irena Šimuneková: Makové políčka
  7. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia
  8. Irena Šimuneková: Okolie Banskej Bystrice, Pancierovské travertíny
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 511
  2. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia 20 651
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 12 051
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 12 020
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 966
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 8 187
  7. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 8 054
  8. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne? 4 782
  1. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  2. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  3. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  4. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  5. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  6. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  7. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  8. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Jozef Varga: Rusi majú nato dobiť Európu, chcú naspäť veľkú Rus
  2. Anton Kovalčík: Vatikán a iné štáty v Druhej svetovej. Francúzsko.
  3. Vladimír Bojničan: Ako sa vyrába z progresívca - hrozba (slamenný panák) a konzervatívneho klerikálna - obeť (mučeník)
  4. Ján Škerko: Arthur Schopenhauer: pesimista alebo realista?
  5. Vladimír Krátky: Matovič bol génius !
  6. Irena Šimuneková: Makové políčka
  7. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia
  8. Irena Šimuneková: Okolie Banskej Bystrice, Pancierovské travertíny
  1. Jozef Varga: Dvoje kruhy pod očami, bledý ako stena, aj takto dnes vyzerá Fico... 25 511
  2. Janka Bittó Cigániková: Šialený zákon na ochranu kňazov schválený. Od 1. júla ich musia pustiť všade - aj na gynekologické a detské oddelenia 20 651
  3. Jozef Černek: Sprevádzal som Putinovcov – keď zistili, že ich kamoši z Maďarska chcú obsadiť aj Slovensko, stíchli 12 051
  4. Ivan Čáni: Tibor Gašpar a oni – učebnicový „vzor“ morálky, čestnosti, spravodlivosti. 12 020
  5. Ján Valchár: Ukrajinský darček na ruský deň detí (alebo ako spáliť ruskú flotilu zo záhradného domčeka) 10 966
  6. Martin Fronk: Zabudnuté kúpele ožili: Ako dobrovoľníci premenili ruinu na lesný raj 8 187
  7. Marcel Rebro: Sexuálne násilie Červenej armády pri oslobodzovaní Európy 8 054
  8. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne? 4 782
  1. Věra Tepličková: Viete, kto sú Machaláni?
  2. Radko Mačuha: Bože, asi preto, že je to vzácne?
  3. Věra Tepličková: Keď Eštok nevie, čí je, Danko chce mať pokoj na ceste za stolicou a Fico hrá vabank...
  4. Radko Mačuha: Demilitarizácia Ruska cez joystick.
  5. Radko Mačuha: Veď na východe nič nieje.
  6. Yevhen Hessen: Ukrajinská komunita na Slovensku a dejiny kultúrnych väzieb
  7. Marcel Rebro: Deň detí bez otcov a s ruskými dronmi nad hlavou
  8. Věra Tepličková: Šok v Bratislave (voľné pokračovanie Šoku v Levoči)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu