ZÁBIEDOVO. Už v roku 2003 sa v dedine začalo hovoriť o tom, že by bolo dobré vytvoriť nejakú folklórnu skupinu, zoskupiť ľudí, ktorí by spevom a hraním približovali obecné tradície.
Vtom čase obec začala obnovovať zábiedovský kroj. Vďaka starým ľuďom a historickým fotografiám sa ho podarilo vyrobiť a 22. júna 2003 ho požehnal vtedajší dekan Michal Tondra.
A tam niekde sa začali písať aj prvopočiatky rodinnej muzičky Chorvátovcov.
Krátko z minulosti
Obec dala podľa starých vzorov vyrobiť niekoľko kusov ženského aj mužského kroja. „Nechceli sme však, aby len tak viseli v skrini,“ spomína starosta Ján Banovčan. „Slovo dalo slovo a Jozef Chorvát začal s pomocou obce organizovať miestnu mládež, vyberať talenty, nacvičovať s nimi piesne.“
Tri dni pred Štedrým dňom, 21. decembra 2008, sa Ľudová muzika Chorvátovcov prvýkrát oficiálne predstavila na posedení s dôchodcami. Vystúpenie zopakovali na polnočnej svätej omši doma v Zábiedove a v nasledujúcich dňoch aj v Trstenej, Brezovici a na Liptove.

V roku 2009 Chorvátovci s pásmom Od úsvitu Štedrého dňa až po polnoc, v ktorom sa predstavilo viac ako päťdesiat účinkujúcich, spríjemnili vianočné sviatky doma, v Trstenej, Brezovici, Hubovej aj v Švošove. Rok nato boli pri organizovaní prvého ročníka obecného stavania mája a v zime s pásmom Goralské Vianoce získali druhé miesto a osobitné ocenenie za umelecký dojem na medzinárodnom festivale vianočných zvykov v Zuberci.
V roku 2011 vystúpili so zábiedovskými deťmi na 36. ročníku Podroháčskych folklórnych slávností. Predstavili sa aj na plese Oravcov v Bratislave a s adventným vystúpením reprezentovali Oravu v Čechách.
Poliali ho hafirovicou
Na desiate výročie, symbolicky opäť vo vianočnom čase, sa aktuálni členovia ľudovej muziky rozhodli pripraviť pre svojich rodákov galaprogram. Ich priaznivci sa stretli v zábiedovskom kostole a vystúpenie bolo plné ľudových piesní, scénok o tradičných vianočných zvykoch, ukážka klasického dedinského odčepčenia nevesty. Nechýbalo spomínanie, premietanie fotografií od začiatku pôsobenia muzičky až dodnes, ďakovačky, gratulácie, príhovory hostí a jedna špeciálna udalosť. K jubileu totiž Chorvátovci nahrali a naspievali vlastné cédečko – Keď si zaspievame.
Je na ňom 24 pesničiek, notoricky známych ľudoviek, ale aj zopár menej známych. Dielko uvádzal na slávnosti do života bývalý kaplán trstenskej farnosti Peter Duffala typickou hafirovicou z pravých zábiedovských čučoriedok.

„Keďže sú Vianoce, má tento čas a miesto pre nás jedinečnú symboliku, preto sa nemohol naskytnúť lepší čas na vytvorenie, predstavenie a uvítanie tohto cédečka,“ povedala Janka Greštiaková, rodená Chorvátová, primáška a jedna z vedúcich muziky. „Veríme, že pre vás, ktorým sme našou muzikou vytvárali dobrú náladu, bude aspoň malým poďakovaním za vašu priazeň, podporu a povzbudenie. Dúfame, že budete mať pri jeho počúvaní úsmev na tvári.“
Ďakovali, hrali a spomínali
V bohatom, zhruba dvojhodinovom programe sa okrem oslávenca predstavili aj speváčky zo zábiedovských hôr, ktoré vystupujú pod názvom Horárky. Obohatili ho i členovia Zboru Božského srdca zo Zábiedova. Zaujímavé scénky a vianočné piesne si nacvičilo množstvo miestnych detí.
Mnoho bolo aj gratulantov a tých, ktorí spomínali. „Ľudovej muzike Chorvátovcov za ich pôsobenie právom patrí naša úcta a miesto v histórii obce,“ zhodnotil Ján Banovčan.

Bývalou členkou muziky bola aj Marta Hlinová, rodená Floreková. Do skupiny pritiahla svojich troch bratov, ktorí v nej naplno ukázali svoj spevácky aj muzikantský talent.
„Za čas môjho pôsobenia sme odcvičili desiatky hodín spevu, odohrali sme tisícky tónov, nacvičili mnoho milých scén,“ povedala. „Boli to však často hodiny nervov, keď deti neposlúchali, hodiny stresov, keď z tridsiatky účinkujúcich prišla na nácvik ani nie polovica a hodiny zodpovednosti, či vystúpenie stihneme nacvičiť tak, aby sme ho mohli predstaviť publiku.“
Muzika musí ísť načas stranou
Na začiatku boli všetci členovia deťmi alebo školopovinnými mládežníkmi bez záväzkov. Za desať rokov sa z nich stali dospelí ľudia. Každý má zamestnanie, iné povinnosti, niektorí sa vydali, oženili, ich rodiny sa rozrástli o malých, možno budúcich spevákov a muzikantov. A práve rodiny a potomkovia sú dôvodom, prečo sa ľudová skupina zo Zábiedova na vrchole svojej kariéry rozhodla z verejného umeleckého života stiahnuť.

„Neuveriteľne rýchlo ubehlo desať rokov plných rôznych akcií strávených s našou muzičkou,“ spomínala vedúca Janka, ktorá skupina viedla so svojím otcom Jozefom Chorvátom. „Roky však plynú. Od vzniku sa nejakí členovia vymenili, vydali, oženili, niektorým už horí za ušami a musia začať intenzívnejšie pracovať na hľadaní partnerov. Niektorí sa tešíme z našich malých ratolestí. Takže je načase prehodnotiť rebríček hodnôt a záujmov a dať si na prvé miesto rodinu.“
Muziku a spev všetci jej členovia zbožňujú. Zároveň sa však zhodujú, že im množstvo akcií, na ktoré ich ľudia pozývali, uberalo čoraz viac času, ktorí by inak venovali najbližším.
Prítomní na povianočnom galaprograme dôvody muzikantov chápu. Všetci však dúfajú, že Ľudová muzika Chorvátovcov sa o pár rokov vráti. A v ešte väčšej paráde, s akou sa so svojimi rodákmi po Vianociach rozlúčila.