TRSTENÁ. Keby sa tie časy dali vrátiť späť. Táto veta zaznela niekoľkokrát pri našom rozhovore.
Ján Loffay oslávil veľké životné jubileum 70 rokov. Viac ako polovicu života zasvätil práci futbalového rozhodcu.
„Na zväze chceli, aby som ešte pískal aspoň turnaje žiakov. Povedal som si, že už dosť. Už sa mi nechce. Keby každý vydržal toľko rokov ako ja.“
Verný hráč Trstenej
Láska k futbalovej lopte sa u rodáka z Trstenej začala už v útlom detstve. Ako dieťa trávil veľa času na ihrisku. Klub reprezentoval od žiackych časov. Do mužstva dospelých sa dostal už ako 17-ročný. „Na futbalové časy veľmi rád spomínam,“ hovorí Ján Loffay. „Boli sme skvelá partia, ktorá držala spolu na ihrisku i mimo neho. Vždy po zápase sme všetci išli na zábavu a tancovali do rána. V súčasnosti len ťažko také mužstvo nájdete. Chlapci sa rozutekajú po zápase.“
Námestovčan si plní v Kanade hokejový sen Čítajte Krajný obranca si pochvaľoval aj pracovné podmienky. Kým v dnešnej dobe by ste to len ťažko hľadali, v tej dobe mohol ako zamestnanec strojárni chodiť cez pracovnú dobu na tréningy. „Tri razy do týž-dňa nás na dve hodiny uvoľňovali na tréningy. V zime zas na týždňové sústredenie. V tej dobe sme za futbal dostali 300 až 400 korún mesačne v závislosti od počtu tréningov. Bol to veľký peniaz.“ Aj preto k futbalu pristupoval zodpovedne. Keď sa blížil majstrovský zápas, chcel byť zdravotne fit. „Neraz som si liečil drobné zranenia horúcim kúpeľom alebo som zbehol za doktorom po masť, aby som mohol v nedeľu hrať.“
Ján Loffay zasvätil celú futbalovú kariéru iba Trstenej. Mal ponuky odísť, ale nemal dôvod. Bol doma a partia držala pokope. Jedinú výnimku tvorila povinná vojenská služba. Na dva roky narukoval do českého Písku, kde za miestnu Duklu pravidelne nastupoval. „V sobotu vyšiel rozkaz a v nedeľu som už cestoval s mužstvom.“
Elegán s píšťalkou
Mal iba 34 rokov, keď kopačky zavesil na klinec. S futbalom sa však nerozlúčil definitívne. „Jozef Fábry a Michal Miškovec ma presvedčili, aby som sa stal rozhodcom. Bolo ich málo.“ Premiéra má vždy špeciálnu príchuť. Ján Loffay rozhodoval prvý zápas medzi Zázrivou a Brezovicou. „Veľmi dobre si naň spomínam. Mal som veľmi ťažkú úlohu. Brezovica mala v tíme polovicu chlapcov z Trstenej načierno, ktorých som poznal. Zavolal som si preto kapitánov do šatne. Oboch som sa spýtal na konfrontáciu. Nechceli. Ešte raz som sa spýtal. Stále trvali, že nebude. Spravodlivosť však zafungovala, lebo domáci vyhrali 3:2.“
Rodák z Trstenej sa vyznačoval skvelou kondíciou. Aj preto nevznikalo na ihrisku veľa sporných momentov. „Vždy som bol pri lopte skôr ako hráč. Mal som skvelý šprint. Pískal som rovinu, a preto ma na zväze radi nasadzovali na ťažké zápasy.“
Ján Loffay vždy pískal rovinu, nerobil kompromisy. S divákmi na futbalových štadiónoch preto nemal nikdy problém. „Nadávky vždy boli, ale jedných uchom vošli a druhým vyšli. Niekde si hovorili, že prišiel znova ten frajer. A to len preto, že som chodil vždy na ihrisko upravený. Rozhodcovské oblečenie som musel mať pekne vyžehlené.“
Prvoligový rozhodca
Vo veľkom futbale rozhodoval rodák z Trstenej najvyššie krajskú súťaž. O mnoho vyššie to dotiahol v halovom futbale. Desať rokov pískal zápasy najvyššej súťaže. „Jozef Fábry ma prihlásil s Petrom Živčicom na konkurz do Trenčína. Hral sa tam vtedy turnaj. Nasadili nás do jedného zápasu a podľa toho sa rozhodli. Už vtedy som mal perfektnú píšťalku z Poľska, ktorú museli počuť až na treťom ihrisku. Oboch nás vybrali.“
Ján Loffay tak každú sobotu trávil vo vlaku. Chodil rozhodovať zápasy od Košíc až po Komárno. „Ráno o tretej som sa vrátil a v nedeľu som pískal zápasy vo veľkom futbale. Dve stovky za sobotu boli pekné koruny.“
Oravčan učil hrať stolný tenis na troch svetadieloch Čítajte Práca rozhodcu si vyžadovala svoju daň. Rodina musela tráviť víkendy bez otca i manžela. „Keby som mal inú ženu, asi by to so mnou nevydržala. Mňa však rozhodovanie veľmi bavilo, a preto musím mojej rodine poďakovať, že ma podporovali. Viem, že to mali ťažké.“
Nie a nie prestať
Kým iní by to už dávno ukončili, bývalý futbalista rozhodoval až do sedemdesiatky. Možno aj vďaka tomu nemal Ján Loffay nikdy zdravotné problémy a aj v súčasnosti sa môže na svoj vek pochváliť skvelou kondíciou. Elegán v rozhodcovskej rovnošate viedol posledný zápas v sezóne 2017/2018. „Povedal som si, že do sedemdesiatky a koniec. Pre dvoma rokmi som mal dve zlomené rebrá a ťahali mi tiež vodu spod rebier. Dosť, že som ešte robil čiarového rozhodcu.“
Rodák z Trstenej zanecháva za sebou množstvo skvelej práce a tiež šikovného nástupcu. K rozhodcovskému remeslu doviedol synovca Kamila Horvátha, ktorý v súčasnosti rozhoduje už zápasy najvyššej slovenskej súťaže.
S píšťalkou sa Ján Loffay veľmi ťažko lúči. Síce už dal definitívne zbohom oravským ihriskám, halovému futbalu nie. Píska mestskú ligu v Trstenej. „Futbal sa stal pre mňa drogou. Boli to krásne časy.“
