NIŽNÁ. Najlepšie stolnotenisové roky mal pred sebou, no rozhodol sa inak. Tibor Bednár ako 24-ročný odložil raketu a vydal sa trénerskou cestou. „Mal som možnosť ísť hrať extraligu do Čadce, ale to by nemalo budúcnosť. Chcel som sa naučiť angličtinu a venovať sa trénerstvu.“ V životnom kroku podporoval syna aj otec Miroslav, ktorý už trénersky chlebík poznal. Dlhé roky pôsobil v Poľsku a práve tam Tibor pričuchol k tejto práci. „Povedal som mu, nech si zbalí kufre a využije možnosť z Írska. Čo by robil na Slovensku. Nemal s kým trénovať a hráčsky by veľmi nerástol.“
Z Írska do Španielska
Rodák z Nižnej sa vo veľkom svete uchytil. Írsko sa stalo iba odrazovým mostíkom do ďalšej veľmi úspešnej kariéry. „Vedel som, že ak chcem robiť trénera v zahraničí, musím vedieť jazyk. Trénoval som tam majstra republiky i deti v dvoch rôznych kluboch, no treba dodať, že v Írsku je stolný tenis na veľmi slabej úrovni.“
Námestovčan si plní v Kanade hokejový sen Čítajte Iný level predstavovalo pôsobenie na Kanárskych ostrovoch. „Mali tam peknú herňu so šiestimi stolmi. Rodičia boli zanietení. Všetko sa bralo profesionálne.“ Tibor Bednár nemal v začiatkoch na ružiach ustlané. Keď cestoval do Španielska, nevedel, či bude aj pracovať alebo sa bude venovať iba trénerstvu. „Majiteľov klubu presvedčilo, keď som nastúpil proti najlepšiemu mužstvu a urobil tri body.“ Odvtedy viedol Oravčan mladých stolnotenistov federácie Kanarských ostrovov, s ktorými dosiahol historický výsledok. V kategórii do 15 rokov obsadil s družstvom na mládežníckej olympiáde strieborný stupienok. Na Kanárskych ostrovoch strávil jeden a pol roka. Okrem ďalších skúseností sa naučil aj ďalší svetový jazyk. „Španielčinu som sa naučil veľmi rýchlo. Mal som iba knihu pre samoukov. Snažil som sa chodiť na pláž a komunikovať s ľuďmi. Keď som po dvoch mesiacoch robil rozhovor s novinárkou, nechcela mi veriť, že som v Španielsku tak krátko.“
Náročná India
Do úplne iného súdka patrila ďalšia zahraničná krajina. Z Európy sa Tibor Bednár presunul do Ázie, kde strávil dva roky. „Keď zareagovali na môj životopis z Indie, zľakol som sa. Volal som preto na medzinárodný zväz do Paríža, či to tam je bezpečné. Pani mi povedala, aby som sa nebál.“
Prišli však iné problémy. Oravčan si nevedel zvyknúť na tunajšiu stravu i podnebie. Párkrát skončil aj v nemocnici. „Veľa som sa potil, na tele sa mi vyhodili fľaky a nevedel som si zvyknúť na pikantné jedlá. Za 2 mesiace mi ubudlo osem kíl. Keď som poslal mame fotku, zľakla sa. Chcela, aby som sa vrátil.“ Šéf stolnotenisového zväzu v Indii Oravčana presviedčal, aby v národnom tréningovom centre vydržal. Po skončení obdobia monzúnu bude vraj lepšie. „Jeho slová sa potvrdili. Prestal som sa potiť a postupne mi začalo chutiť. Každý deň som si dal pár lyžičiek, až som si zvykol.“ Na posilnenie imunity sa trénerovi výborne osvedčil aj vitamín C. „Každý deň som si dal 2000 mg. Odvtedy som chorý nebol. Keď mi ochoreli zverenci, tiež som im to odporučil.“
Rodák z Nižnej trénoval na severozápade Indie žiakov i dorastencov. Neskôr aj mužov. „Moji zverenci teraz hrávajú v Nemecku. Stále sme v kontakte.“ Počet hráčov na tréningu Tiborovi stále pribúdal. Niekedy ich prišlo až 35, čo sa stíhať nedalo. „Nemohol som sa všetkým venovať dostatočne. Cítil som, že nemôžem dať hráčom maximum."
Tretí svetadiel
Tibor Bednár sa doma na Orave dlho neohrial. V Indii spoznal veľa ľudí, s ktorými udržiaval kamarátske vzťahy. Občas si písali a pri jednej komunikácii prišla nečakane možnosť, ktorá sa neodmieta. „Kamarát z Indie mi ponúkol ísť na dva mesiace trénovať do Ameriky juniorky. Ani chvíľu som neváhal. V utorok mi napísal a v piatok som už letel.“ Rodák z Nižnej sa osvedčil a spolupráca sa mala predĺžiť na ďalší rok. „Išiel som si domov vybaviť víza. Pomohli mi vtedy aj články z vašich novín, aby mi ich udelili. Ešte šťastie, že som si ich vystrihoval.“ Do mesta v blízkosti San Jose sa však nevrátil, ale do Ameriky áno. „Ind stále hovoril nech ešte počkám. V Bratislave sa konali majstrovstvá junioriek. Išiel som tam pozrieť bývalé zverenkyne. Zoznámil som sa s manažérom amerického družstva, ktorý vlastnil klub v bohatej časti San Francisca. Mal veľa kontaktov. Dohodli sme sa na spolupráci.“
Tibor v oblasti plnej Indov a Židov vydržal až šesť rokov (2011 až 2017). „Bolo to tam úžasné. Aj otcovi som potom vybavil na nejaké mesiace trénovať v Amerike. Nezabudnuteľné sú hlavne finálové turnaje, ktoré sa konali v Las Vegas. Na jednom mieste bolo 150 stolov a takmer dve tisícky hráčov.“
Manželka z Taiwanu
Svetobežník spoznal po zahraničných misiách veľa ľudí a takisto aj manželku z Taiwanu. „V roku 2016 som cestoval na dovolenku do Japonska. Pracovala ako letuška spoločnosti.“ Po roku si už Tibor a Charlotte povedali svoje áno. „Brali sme sa zatiaľ iba na úrade v Kalifornii. Manželka túži po klasickej svadbe. Uvažujeme nad spoločnou s bratom. Najprv sme rozmýšľali o Taiwane, ale tam stojí svadba až 100-tisíc eur. Z toho sme museli upustiť.“
Sympatický pár momentálne žije v Nižnej. „Rodičia manželky chceli, aby sme žili na Slovensku. Podľa nich máme lepšiu stravu, vzduch i ľudí. Na Taiwane vládne strašný materializmus. Chlap musí mať auto, dom a ďalšie veci.“
Tréner z Oravy stihol na Taiwane pridať do svojho životopisu ďalšie krátke angažmán. Trénoval tam v jednom z najlepších stredísk.„Išiel som si medzi chlapcov zahrať. Potom tréner prišiel za manželkou, či ich nemám záujem trénovať. Páčil sa mu môj štýl a tiež počul, že som trénoval v zahraničí. Pre nich to bolo len dobré. Ázijský štýl trošku zmiešali s európskym. Boli tam šikovní chlapci. Jeden potom vyhral na Slovak open.“
Pomoc rodnej obci
Uznávaný tréner sa rozhodol svojimi skúsenosťami pomôcť rodnej Nižnej. V novembri 2017 sa po 12 rokoch vrátil. „Vždy bolo mojím snom postaviť v Nižnej stolnotenisovú halu, kde sa budú robiť sústredenia a vychovávať mládež.“
Kalendár lyžiarskych a peších prechodov na Orave Čítajte Tibor Bednár sa tiež rozhodol, že sa vráti k súťažnému hraniu. „Veľmi mi to chýbalo. Keď som mal denne 7 až 9 súkromných hodín, už som nemal chuť hrať.“ Nesporné kvality nestratil ani po toľkých rokoch. V prvej lige výrazne pomohol Nižnej k postupu do extraligy. Aj medzi najlepšími získava body, no stále cíti, že to ešte nie je to pravé orechové. „Veľa sa toho v stolnom tenise pomenilo. Zaspal som dobu. Stále chytám správny rytmus a sebaistotu. Veľa zápasov nezvládam takticky. Dokážem poraziť jednotku súpera, no so slabším prehrám. Musím viac premýšľať.“
Tibor sa v zápasoch môže oprieť o rady otca Miroslava, ktorý stál pri jeho začiatkoch a stojí aj teraz. Aj napriek pokročilému veku je stále aktívnym hráčom a so synom nastupuje stále v jednom družstve. „V extralige nemám veľké šance bodovať. Preto aj keď hrám, sledujem dianie Tiborovho zápasu. Snažím sa mu poradiť, kde robí chyby. Nie vždy všetko dodrží.“ Bednárovci síce spolu trénujú, no zápas si už dávno medzi sebou neťukli. „Nemá to význam,“ hovorí Miroslav. „Ja sa už nemôžem ani poriadne kývať.“
