NÁMESTOVO. Športové osudy bývajú nevyspytateľné. Hráč si niekedy nevyberie. Ak chce v živote niečo dosiahnuť, musí tomu veľa obetovať. Adrián Stašiniak z Námestova ako 14-ročný opustil rodinu, aby hokejovo napredoval v Kanade. „Prvý mesiac mi až tak rodina nechýbala, lebo otec tam bol so mnou. Po jeho odchode som si to začal viac uvedomovať.“ Pre otca Andreja to bolo doposiaľ najťažšie životné rozhodnutie. „Kto to nezažil, nevie, o čom rozprávam. Keď si človek uvedomí, že Adrián je stále 14-ročný chlapec a vy ho zverujete do cudzej zahraničnej rodiny, napadnú vás kadejaké myšlienky.“
Úsmevný nápad s Kanadou
Bývalý hráč Altisu Orava a Dolného Kubína sa o výbere v kanadskom meste Vancouver dozvedel na jednom zahraničnom turnaji. Od začiatku cítil, že to jeho veľká šanca. Rodičia to spočiatku brali s úsmevom a skôr nereálne. „Keď som sa s Aďom o tejto výzve rozprával, videl som na ňom, že má chuť a odhodlanie to skúsiť. Tak sme začali zbierať reálne informácie o tomto výbere,“ povedal otec.
Prečítajte si tiež: Florbalisti Nižnej znova pred Vianocami pomáhali Čítajte Vo februári tohto roku nabrali Stašiniakovci smer Kanada, kde prebiehali dvojtýždňové testy. „Keď človek príde z takého malého mesta, ako je Námestovo do Vancouveru, kde sú na každom kroku upravené športoviská, začal som sa sám seba pýtať, kde robíme chybu na Slovensku. Veľmi pozitívne som vnímal kanadskú ústretovosť, tolerantnosť, no najviac ma prekvapil záujem o mládež a podpora rodičov. To sa u nás nevidí.“
Počas dvoch týždňoch testovali nádejných hokejistov v rôznych disciplínach. Museli predviesť silu a techniku korčuľovania, hokejové myslenie, šprint na 10 m, skok do výšky z miesta, skok do diaľky z miesta a zhyby na hrazde. „Mal som z toho celého zmiešané pocity a bolo to pre mňa stresujúce,“ povedal Adrián.
Nedal sa prehovoriť
Áno alebo nie? Oravský hokejista čakal na rozhodnutie z Kanady viac ako mesiac. Nakoniec mal dôvod na úsmev. V kolíske hokeja zaujal. „Podľa môjho názoru zavážila moja technika korčuľovania a hokejové myslenie,“ povedal Adrián. Podobný názor mal aj otec Andrej. „V prvom rade som bol prekvapený, že si ho vybrali. Podľa mňa zavážilo jeho hokejové myslenie. Bolo vidieť, že kreativita a schopnosť hrať kolektívne Adriánovi nerobí problém. Dobre zvládol aj korčuliarske cvičenia. Zaostával vo fyzickej sile a v kondícii.“
Predsezónny kemp hokejovej akadémie Delta Hockey Academy začal koncom augusta a od septembra už Námestovčan navštevoval stred-nú školu South Delta Secondary School. Prvý mesiac vo Vancouveri dohliadal na syna ešte otec. „Prvý týždeň počas kempu býval so mnou,“ hovorí Andrej. „Potom sa presťahoval k hostiteľskej rodine. Chodil som sa pozerať na jeho ranné tréningy a večer som ho navštevoval. Chcel som sa uistil, že je všetko v poriadku. Videl som, že rodina je milá, Adrián šťastný a celé to zvládal bez väčších problémov. Asi deň pred mojím odletom som sa ho spýtal, či si to nechce rozmyslieť a vrátiť sa so mnou domov. S úsmevom odpovedal, že chce zostať. Je to preňho skvelá možnosť skúsiť zahraničnú strednú školu, zlepšiť si angličtinu a napredovať v hokeji.“
Svalovica a prvý gól
Síce mal mladý Námestovčan všetko zabezpečené, musel si zvykať na nové mesto, školu, klub i ľudí. „Začiatky boli veľmi ťažké,“ hovorí 14-ročný Adrián. „V klube som chlapcom z Kanady vôbec fyzicky nestíhal. Viac ako mesiac som prežíval so svalovicou.“
V prvých zápasoch nedostával na ľade toľko príležitostí, ako by chcel. Každým dňom sa však spoluhráčom vyrovnával a v súčasnosti dostáva od trénera oveľa viac priestoru. Dokonca nastupuje aj v presilovkách a oslabení.
Zo Slovenska musel Oravčan tiež preladiť na iné rozmery klziska a rýchlosť hry. „Tým, že sú ihriská menšie ako u nás, na ľade je menej priestoru. Hra je rýchlejšia s viac osobnými súbojmi a preferuje sa individuálna zručnosť a menej kombinačný hokej.“
Na prvý gól v Kanade nemusel Adrián Stašiniak dlho čakať. Prišiel 7. októbra. „Z rohu klziska som dostal prihrávku medzi kruhy. Moja strela prešla brankárovi ponad betón. Bol som rád, že mi to tam padlo. Po zápase prišiel tréner do šatne a z vrecka vytiahol puk. Bol oblepený bielou páskou s dátumom prvého gólu.“
Futbalista alebo hokejista
Adrián Stašiniak sa dlhé roky venoval dvom športom. Od 5 rokov hrával futbal za MŠK Námestovo a potom ako 8-ročný začal s hokejom. Možno trošku prekvapujúco sa rozhodol pre zimný šport, lebo otec je bývalý futbalista a v súčasnosti predseda námestovského klubu. „Otec chcel zo mňa futbalistu. Som rád, že rozhodnutie nechal na mne. Pre hokej som sa rozhodol kvôli rýchlosti a kreativite.“
Prečítajte si tiež: Kalendár lyžiarskych a peších prechodov na Orave Čítajte Hokejové tréningy si vyžadovali poriadne pevnú vôľu. Námestovčan musel za nimi cestovať až do Dolného Kubína. „Pamätám si hlavne na víkendové vstávania o 6.00 h. Ranný tréning sme mali už o 7.00 h.“ Keď vybudovali na Altise hokejový komplex, prestúpil tam. Paradoxne v 2. lige nastupoval proti bývalému klubu a v jednom zápase sa stal hlavnou hviezdou. „Podarilo sa mi dať prvý hetrik v kariére a bolo to proti Dolnému Kubínu,“ zaspomínal krídelník, ktorého tréner v Kanade občas používa aj na pozícii centra. Podľa neho aj bývalí spoluhráči majú na to, aby pôsobili v kolíske hokeja. Zároveň však priznáva, že to vôbec nie je jednoduché.
