HLADOVKA. Miroslav Jurči je do tretej popoludní za učiteľskou katedrou. Poobede sadá doma k počítaču. Zapisuje a notuje ľudové piesne. Zozbieral a na webstránke pesnicky.orava.sk ich už zverejnil viac ako 8000. Milovníci ľudoviek majú vďaka jeho mravenčej práci zadarmo k dispozícii jedinečnú stránku s obrovskou zbierkou pesničiek. A nielen z Oravy.
Dedinský muzikant
Odmalička mal Miroslav blízko k hudbe. Ako tretiak začal tancovať a spievať v Detskom folklórnom súbore Goral. Sedem rokov chodil na základnú umeleckú školu, kde sa naučil hrať na akordeóne. Tam prišiel prvýkrát do kontaktu aj s notami. Roky spieval a hral na svadbách. Piesne si začal postupne zapisovať, texty, ktoré mal k dispozícii, odkladal. Postupne k nim začal písať noty.
„Ako muzikant som potreboval repertoár na svadby,“ spomína. „Keď som niečo počul, zapísal som si to a vznikla zbierka obyčajného dedinského muzikanta.“

Mladý hudobník a folklorista si vybral aj strednú školu tak, aby pasovala k jeho záľube – hudbe. Verili by ste, že študoval elektrotechniku? „V tej dobe bolo všetko veľmi drahé. Vedel som, že ako elektrotechnik si dokážem sám zostaviť veľa potrebných vecí k hudbe. Napríklad zosilňovač stál aj 5000 korún a bol snom každého muzikanta. Ja som si ten prvý vyrobil zhruba za tri stovky. Hudba bola koníčkom a elektronika mi mala pomôcť k tomu, aby som si niektoré veci vedel sám vyrobiť.“
Po vysokej škole Miroslav občasne učil na umeleckej škole. Postupne za ním začalo chodiť čoraz viac detí, ktoré chceli, aby im zapísal pieseň v notách. „Prišiel jeden, druhý, tretí. Písať zakaždým to isté bolo dosť vyčerpávajúce, neefektívne, zaberalo to more času, rýchlo ma to prestalo baviť.“
V tom čase však začala éra počítačov. Postupne texty piesní prepisoval tam, rovnako tak aj noty k nim. To už bolo podstatne jednoduchšie, keďže nemusel všetko vypisovať nanovo, ale stačilo dať tlačiť už hotový záznam.