Poďme pekne postupne. Sviatkovali sme na indonézskom ostrove Lombok a najviac času sme strávili v Kute a jej okolí, pretože nám to prišlo ako strategicky najlepšie miesto na spoznávanie ostrova a jeho zákutí. Krásne pláže, prekrásne výhľady, ako tak prehľadná premávka, čo je dôležité pri jazdení na skútri v protismere. Jednoducho za mňa top miesto pre top dovolenku.
A čo ten Silvester?
Našli sme si ubytko kúsok od promenády, ktorú lemovala krásna pláž a dala sa považovať za centrum Kuty. Počas dňa sme zisťovali, kam sa večer oplatí ísť zabaviť. Najčastejšia odpoveď bola Rasta bar. Či už kvôli mojim vlasom, alebo to je naozaj to naj v okolí, to sa nejako neviem rozhodnúť.
Pred polnocou sme si na promenáde kúpili nejaké rachejtle a sadli si na terasku na neskorú večeru. Z ničoho nič sa z každej strany ako na povel vyrútili skútre, autá, bicykle, všetko, čo malo kolesá, bolo v pohybe. Tak sme sa zdvihli aj my a našli si miestečko na pláži, aby sme si ohňostroj užili z prvého radu.
Klasické odpočítavanie odštartovalo šialenstvo. Petardy a svetlice prehlušovali klaksóny, čo iba pridalo na atmosfére, a mali sme čo robiť, aby nás nejaká zle napichnutá svetlica netrafila. Mala som pocit , že to lieta kade-tade. Popod nohy, ponad hlavy, jednoducho všade. Po tejto šialenej svetelnej šou sme sa vybrali do už spomínaného Rasta baru.
Šialená jazda
Privítala nás živá hudba, čo nás potešilo, ale len do chvíle, kým sa po nás nezačali liepať 15-roční chlapci, zjavne po konzumácii preslávených Lombockých húb. Naši chalani si to ani nevšimli a zo začiatku nám to prišlo vtipné, no rýchlo nás to prešlo. Asi po pol hodine sme to vzdali a bar sme opustili. Zdrogované deti bola na nás silná káva.
Noc bola ešte mladá, a tak sme sa prešli mestečkom, no všade bolo zrazu ľudoprázdno a nám nenapadlo nič iné, ako si ísť kúpiť do obchodu niečo na pitie a zaparkovať na terase pred izbou. Našťastie sme sa dostali iba pred obchod.
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte Tam zastavil veľký americký pick-up s nejakými babami na korbe s otázkou, či ideme s nimi. V sekunde sa nám stretli pohľady a v tej druhej sme sa už šplhali hore.
Tak spontánne rozhodnutie všetkých štyroch naraz asi nik z nás nečakal, ale neriešili sme a nechali sme sa unášať danou chvíľou. Auto sa napĺňalo stále viac a viac, až tam začínal byť celkom problém udržať sa a nevypadnúť z neho.
Šofér išiel s nami ako s dobytkom po ceste plnej dier čoraz ďalej a ďalej od civilizácie. Boli sme tam rôzne národnosti, všetko spontánni šialenci, žiadni domáci, nik nikoho nepoznal, nik nepoznal šoféra a absolútne nikto netušil, kam ideme. Ale cestu sme si užívali.
Tajná surferská párty
Zrazu sme zastavili na nejakom parkovisku, šofér vystúpil z auta a chvíľu asi nemohol uveriť, koľko nás tam je. Bolo nás cez 20. Naplnení adrenalínom z jazdy smrti sme sa nechali unášať davom, vybehli niekoľko schodov a ocitli sa na brutálnej párty niekde na útese. Skvelá hudba, super ľudia, bar v pojazdnom minibuse a dídžej uprostred kamenného altánku, kde bola párty v plnom prúde.
Kalendár lyžiarskych a peších prechodov na Orave Čítajte Tú atmosféru sme nasali v sekunde. Bolo to niečo ako tajná surferská párty, na ktorú sme sa nejakým zázrakom dostali. V pozadí burácali vlny, všade okolo pobehovali ľudia so svetielkami smerom dole k pláži, iní zase hore na kopec.
Nikto netušil, kde je
Ako sa pomaly rozvidnievalo, okolie začalo dostávať tvary a my sme začali zisťovať, kde vlastne sme a ako sa dostaneme späť. Najlepšie bolo, že takmer všetci, koho sme sa pýtali, povedali, že netušia, kde sú, a dostali sa tu s partiou ľudí na korbe auta. Zakaždým mi to vyčarilo úsmev na tvári, pretože som vedela, že nie sme sami stratení v krajne zázrakov.
Varte s nami 31. decembra: Tip študentov zo Srbska Čítajte Nastúpiť na korbu asi nebolo úplne najrozumnejšie, no každopádne to bolo naše najlepšie rozhodnutie, aké sme v ten večer mohli spraviť. Zažili sme párty, o akej sa nám ani nesnívalo, s ľuďmi, ktorí nič neriešia, užívajú si danú chvíľu naplno. Ukázali nám, aké nákazlivé to je.
Fotky z tejto noci nemáme, čo je dôkaz, že sme si to fakt užívali a nejaké mobily sme neriešili. No na druhý deň sme, samozrejme, to miesto nejakým zázrakom vypátrali, takže vašej predstavivosti trochu napomôžem fotografiami urobenými počas dňa.
Autor: Zuzana Čutková
