TVRDOŠÍN. Pôvodne mali povinnosť registrovať svoje zvieratá v centrálnom registri všetci chovatelia, ktorí mali doma jeden kus hovädzieho dobytka, jednu ovcu alebo kozu a minimálne dve prasce. Povinnosti sa sprísnili. Hlásiť chovy musia všetci už od jedného kusa.
Dôvodom zmeny v prípade ošípaných je nákazlivá choroba rozšírená po celej Európe, zatiaľ s výnimkou Slovenska. Odborníci však tvrdia, že nie je otázkou, či africký mor prenikne aj k nám, ale kedy. Povinná registrácia sa ľuďom nepáči.
Tisícky chovateľov
Veterinári hovoria, že mnohí chovatelia o povinnom hlásení toho, čo sa doma chystajú chovať, vedia. Povinnosť totiž platí už od roku 2004. Cieľom je najmä ochrana zdravia zvierat a ľudí pred ochoreniami, nákazami, infekciami. Na druhej strane však odborníci priznávajú, že určite sú v regióne gazdovia, ktorí chovajú kravu či kozu načierno.
„Orava je v porovnaní so inými regiónmi Slovenska výnimočná,“ povedal na zasadnutí Združenia miest a obcí Horná Orava Juraj Dušek z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Dolný Kubín. „Bežne majú správy v registroch 300 chovov, my ich máme viac ako 3500, v pohybe je 1700 až 1800 chovateľov.“
Viete, že chodec nemá prednosť na priechode pre chodcov? Čítajte Veterinári upozorňujú ľudí, aby si splnili zákonnú povinnosť. Nie preto, že by sa ich chystali šikanovať kontrolami, ale preto, aby sa vyhli problémom, keď sa niečo stane.
Ak totiž krava vybehne na ulicu, zrazí sa s autom a pri vyšetrovaní sa zistí, komu neregistrované zviera patrí, okrem škody musí chovateľ zaplatiť aj pokutu. A tá je od 100 do 300 eur. Oveľa horšie môže dopadnúť farmár, ktorý dostáva dotácie. Kvôli nepriznanému zvieraťu môže o ne prísť, čo by klobásu či slaninu poriadne predražilo.
Dôvodom je africký mor ošípaných
Druhým aktuálnym dôvodom je čoraz rozšírenejší africký mor ošípaných. Práve preň sa musí u veterinárov nahlásiť každý, kto chce mať doma čo i len jedno prasa pre vlastnú spotrebu. Veterinári prídu zviera skontrolovať. Následne pracovníci regionálnej správy potvrdia tlačivo na registráciu chovu.
Africký mor ošípaných je oveľa nebezpečnejší ako klasický mor. Úmrtnosť je 80 až 100 percent. „V Maďarsku je desať kilometrov od hraníc, v Poľsku 120 kilometrov, na Ukrajine nevie nik a diviaky behajú hore-dole,“ povedal Peter Čulen, riaditeľ dolnokubínskej regionálnej správy.
Utrpenie aj smrť sa niesli Oravou po skončení prvej svetovej vojny Čítajte Pridal niekoľko spôsobov netradičného prenosu tohto ochorenia. „Česi zistili, že ho k nim pravdepodobne doniesli robotníci z Ukrajiny. Mali klobásu vyrobenú z nakazeného mäsa, vyhodili ju, odpad zožral diviak a nakazil sa. Poliaci v jednej lokalite zistili, že zdrojom boli vianočné stromčeky, ktoré predával obchodník. Rástli na mieste výskytu moru a spolu s nimi sa choroba dostala do chovov ku kupujúcim. Belgičania tvrdia, že mor sa k nim dostal počas vojenského cvičenia. Nervózna je celá Európa.“
Tieto prípady dokazujú, o aké nebezpečné ochorenie ide.
Postup pri registrácii
„Držiteľ hospodárskych zvierat zasiela potvrdené tlačivo do centrálneho registra hospodárskych zvierat, ktorý mu pridelí jedinečné registračné číslo chovu podľa typu chovu,“ uviedol Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. „Podľa nariadenia Vlády SR o identifikácii a registrácii zvierat musí byť každá ošípaná označená identifikačnou značkou čo najskôr a vždy predtým, ako opustí chov.“
Mor je pre vysoký počet diviačej zveri v prihraničných oblastiach vysokým hospodárskym a ekonomickým rizikom pre chovateľov ošípaných na Slovensku, ľudí však neohrozuje.
Tlačivo na zaregistrovanie chovatelia nájdu na internetovej stránke plemenárskych služieb Slovenska alebo priamo u plemenárskej organizácie. „V prípade nových fariem je potrebné priložiť vyplnené tlačivo k žiadosti o registráciu chovu a následne doručiť na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. V prípade registrácie ošípaných na už existujúcu farmu stačí doručiť len samostatné vyplnené tlačivo bez žiadosti,“ uviedol Peter Čuleň.
V oboch prípadoch treba doklad osobne zaniesť na regionálnu správu do Dolného Kubína, alebo na pracoviská v Námestove či Trstenej.
Chovateľov Peter Čuleň upozorňuje na dôležitú povinnosť. „Každá zaregistrovaná ošípaná bude musieť pochádzať len zo zaregistrovaných chovov. Vieme, že na Slovensku nemáme dostatok mladých prasiat, preto juh zásobujú Maďari, sever Poliaci.“ Ak ku malému prasiatku priložia potvrdenie o pôvode, všetko je v poriadku. Gazda pri registrácii tento údaj vyplní podľa tohto dokladu. Ale ak takýto doklad nemá, hrozí mu pokuta.
„Zatiaľ platí prechodné obdobie, pre tých, ktorí už ošípané chovajú. Zatiaľ sa pri ich nahlasovaní pôvod nemusí preukazovať, zaregistrujú ich aj bez neho,“ povedal Čulen. Ale toto obdobie vzhľadom na krátky čas chovu prasiat od narodenia po zabíjačku určite nebude trvať dlho. Potom by gazdovia mali dobre zvážiť, čo a od koho kúpia.
Ľudia zúria
Názory na novinku sme zisťovali u našich čitateľov na sociálnej sieti. Rozprúdila sa medzi nimi rozsiahla debata. Väčšina diskutujúcich povinné nahlasovanie kritizovala. Starým chovateľom, ktorí pamätajú časy kontingentov, sa vracajú spomienky na obdobie, kedy museli odovzdávať nielen zvieratá, ale aj časť úrody.
Toto všetko sme pre vás pripravili na sviatky Čítajte „Je to choré, aj vtedy len prišli, spísali a určili,“ napísala Viera. „Takýmto spôsobom zlikvidujú drobnochovateľov a namiesto domáceho budeme jesť ten sajrajt, ktorý nám dovážajú do obchodov,“ doplnila Katarína.
Kamil nahnevaných diskutujúcich opakovane upokojoval tým, že ide o ochranu Slovákov pred africkým morom. „Brusel vydal pre africký mor nariadenie, slovenskí chovatelia musia registrovať všetky ošípané.“ Rovnaký názor má aj Erik: „V čom je problém? V prípade výskytu choroby budú mať úrady prehľad, koľko je kde ohrozených jedincov.“
Petra hnevá, že Brusel chce vedieť o prasati, ktoré chová on, ale ako spotrebiteľ informáciu o pôvode kuracích pŕs zo zahraničia nemá. Ľudia sa navyše obávajú poplatkov. Hoci registrácia je bezplatná, mnohí chovatelia sa už neraz stretli s prehnanou byrokraciou. A očakávajú ju aj teraz. Okrem toho počítajú s nákladmi za kafilériu pri domácej zabíjačke, keďže zvyšky nemôžu len tak hodiť psovi či predátorom v lese. Dnes to tak mnohí robia. Aj keď sa to nesmie. Po novom však už nebudú môcť, keďže každé zviera budú musieť nahlásiť a vyradiť z evidencie pri zabíjaní. Súčasťou toho bude aj preukazovanie, ako naložili s odpadom.
Povinné nahlasovanie
Veterinári upozorňujú na povinnosť hlásenia domácich zabíjačiek. Nielen pri predaji mäsa z dvora, ale aj pri zabíjačkách pre vlastnú spotrebu. Týka sa to zabíjania hovädzieho dobytka, oviec, kôz aj ošípaných. Spôsobov je niekoľko – telefonicky, mailom alebo listom. Urobiť tak treba aspoň deň vopred.
Kostol v Dolnom Kubíne ohrozovali poruchy statiky. Zachránili ho netradične Čítajte „Odpad z domácej zabíjačky hovädzieho dobytka, oviec a kôz – lebka vrátane mozgu, očí a miechy – zvierat starších ako rok musí byť odstránený len v príslušnej kafilérii,“ informovali veterinári.
V praxi chovatelia nahlasujú skôr zabíjačky kráv a býkov, u oviec a prasiat je hlásení podstatne menej. Čas ukáže, či sa popri novej povinnosti zvýši registrácia aj hlásenia. Od polovice novembra sa zatiaľ neregistroval ani jeden nový gazda.
