Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Kostol v Dolnom Kubíne ohrozovali poruchy statiky. Zachránili ho netradične

Múry a klenbu opravili, vytmelili a ľudovo povedané zošili.

Zrekonštruovaný interiér kostola.Zrekonštruovaný interiér kostola. (Zdroj: Ladislav Pagáčik)

DOLNÝ KUBÍN. Súčasný evanjelický kostol augsburského vyznania stojí v centre mesta od roku 1894. Prešiel niekoľkými opravami, tá ostatná trvala rok, stála viac ako 630-tisíc eur.

Farbám priznali historičnosť

„Kostol dlhodobo vykazoval závažné statické poruchy, nebol vystužený, bol na hrane bezpečného používania,“ povedal Rastislav Stanček, predsedajúci zborový farár Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Dolný Kubín. Pred viac ako desiatimi rokmi začal vznikať plán záchrany. Odvtedy investovali do výskumu, geológie, prepočtov statiky a návrhov sanácie.

Skryť Vypnúť reklamu

Veriaci pred dvoma rokmi zorganizovali zbierku na výmenu okien. V tom čase ale vyšla výzva z eurofondov na cezhraničnú spoluprácu z programu Interreg PL-SK. Napriek tomu, že trvala len tri mesiace, dolnokubínski evanjelici sa do nej stihli zapojiť.

Autorom idey projektu bol Rastislav Stanček a hlavným manažérom Eva Vajzerová. „Väčšinu vecí sme mali pripravených, preto sme podali projekt Spoločne putujeme už 500 rokov. Na poľskej strane sme spolupracovali s Tešínom, kde rozšírili múzeum protestantizmu a reštaurovali náhrobné kamene v evanjelickom kostole Ježiša v Tešíne.“

Na záchranu kostola v Dolnom Kubíne zvolili netradičný spôsob. Múry a klenbu opravili, vytmelili a ľudovo povedané zošili. „Praskliny priečne navŕtali, dali tam nerezové kotvy a špeciálnu maltu.“
Počas prác vyspravili poškodené, extrémne popraskané omietky a zreštaurovali maľby, ktoré podľa návrhu akademického maliara Jána Hálu namaľoval Anton Bodnár. „Výsledkom nie sú úplne nové maľby, ale farbám priznali historičnosť, teda „nesvietia“ novotou, čo u návštevníkov môže vzbudiť dojem, že neboli reštaurované.“

Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Toto všetko sme pre vás pripravili na sviatky Čítajte 

Zreštaurovali drevený mobiliár, do ktorého patria krstiteľnica, oltár, oltárny obraz, kazateľnica a prospekt organu. Nové okná sú už dvojsklené, čo zlepšilo tepelné podmienky vo vnútri. Pribudli nové parapety a zvody na dažďovú vodu.

„V rámci statiky sme mali vypočítané, že kostol sadá nielen pre nestabilné podložie, ale aj pre nespevnený krov. Tiahla stratili funkčnosť, pri poryvoch vetra sa tlaky neprenášali rovnomerne. Preto tesári vystužili celý krov dodatočnými prvkami.“

Kostol dostal aj novú fasádu. Okopový kanál okolo základov zabezpečoval, aby sa vlhkosť neodstala ku múrom. Paradoxne urobil zlú službu, pretože pieskovec bol v suchu a zvetral. Preto kanál odvodnili a zasypali. Veriaci na tieto práce získali peniaze z eurofondov a štátneho rozpočtu vo výške 516-tisíc eur.

Skryť Vypnúť reklamu

Pomohlo aj mesto

Okrem toho ale museli zaplatiť práce a materiál, ktoré v projekte neboli. „Doplnili sme sedemmetrové pilóty pod základmi, urobili nové elektrické rozvody, podlahy, náter strechy, vnútorné dvere, reštaurovaním zachránili tri historické vitráže v abside kostola a inštalovali špeciálny prevzdušňovací sokel,“ povedal Rastislav Stanček.

Prečítajte si tiež: Toto všetko sme pre vás pripravili na sviatky Čítajte 

Veriaci privítali doplnenie a vynovenie osvetlenia. Finančné zdroje výrazne ušetrili veľkým množstvom brigádnických prác.

Zo zdrojov mesta vymenili vstupné dvere, antivibračné uchytenie zvonov, ich nový pohon, montáž a ladenie organu a reštaurovanie troch historických lustrov.
Rekonštrukcia trvala rok, posledné úpravy robili 24. novembra. O deň neskôr, 25. novembra na Katarínu, sa uskutočnila posviacka kostola. „Tento dátum je pre nás dôležitý, pretože presne pred 124 rokmi kostol posvätili. Vyšlo nám to na nedeľu tak, ako v roku 1894.“

Posviacky sa zúčastnil aj biskup Slavomír Sabol. „Verím, že práca na kostole ľudí zomkla nielen v materiálnom, ale aj duchovnom smere.“

Prišiel aj senior Liptovsko-oravského seniorátu Stanislav Grega. „Veľmi sa tomu teším a ďakujem pánu Bohu a ľuďom, ktorí sa na tom podieľali. Slúži nielen veriacim, ale je aj dominantou námestia.“

Natočili film, napísali knihy

Súčasťou projektu je 50-minútový dokumentárny film a dve publikácie. Film mapuje riešenie a napĺňanie projektu.

Kniha s názvom Cesty Juraja Tranovského je monografia o jeho živote, rodinnom zázemí, štúdiách, pracovných pozíciách, ale aj ťažkom období exulanta, kedy viackrát stratil zázemie domova, aby ho našiel na Orave aj v Liptovskom Mikuláši.

„Ucelená monografia o živote Juraja Tranovského vyšla na Slovensku po viac ako päťdesiatich rokoch,“ povedal Rastislav Stanček, ktorý je spoluautorom s Marcinom Gabryšom a Matúšom Chrenom. Publikácia prináša viacero doteraz neznámych zaujímavostí. Patria medzi ne rukopis testamentu jeho otca aj listy Tranovského, ktorými žiadal Levoču o peniaze na dotlač svojho spevníka so 150 hymnami, ódami a duchovnými piesňami.

„Zistil som, že Tranovský bol počas pobytu na Oravskom hrade len pomocným farárom. V tom období nemal stály príjem.“

Prečítajte si tiež: Slovensko spievalo koledy. Oravci sa pridali Čítajte 

Druhou publikáciou je turistický sprievodca bedeker Od reformácie po dnešok Tešínskym Sliezkom a Oravou. Verejnosti ponúka typy na výlety a spoznávanie kultúry predovšetkým evanjelikov v Tešínskom Sliezsku a na Orave. Film aj publikácie sú dostupné na webovej stránke https://ecavdk.webnode.sk.

Súčasťou projektu Spoločne putujeme už 500 rokov je aj putovná výstava, ktorá mapuje príchod kresťanstva na Oravu, obdobie reformácie až po súčasnosť a predstavuje život Juraja Tranovského. Zároveň ukazuje postup rekonštrukčných prác na kostole. Je tiež pohľadom na minulosť a súčasnosť protestantov na Tešínskom Sliezsku.

V súčasnosti je inštalovaná v kostole a cirkevnom dome v Dolnom Kubíne, v januári poputuje do Poľska.
„Všetko toto sa podarilo vďaka Božej milosti a ľuďom, ktorí pomáhali i vzájomne spolupracovali a dnes sa spoločne tešíme z tohto diela,“ dodal Rastislav Stanček. „Otvárame novú etapu."

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 641
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 383
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 859
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 497
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 989
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 366
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 039
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 647
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 560
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 332
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

V roku 2019 sa v Novoti narodilo 81 detí, minulý pribudlo 71 novorodencov.

Novoť sa rozrastá, v dedine chýbajú nájomné byty

20 h
Jedno srdce je v centre mesta.

Ich obsah pomôže aj ľuďom v núdzi.

21. jan
Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

20. jan
Takéto krásne ceny čakajú na najlepších bežcoch.

Oravská bežecká liga už tvorí nový kalendár.

21. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

17 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

9 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

22 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?