Nestabilné podnikateľské prostredie, neistota s pôdou, komplexné pozemkové úpravy, nízka podpora spracovateľských kapacít produktov živočíšnej výroby, trvalo udržateľné projekty, postupujúce klimatické zmeny, nedostatočná generačná výmena. To všetko patrí k najväčším výzvam, ktorým čelia poľnohospodári na severe Slovenska.
Na konferencii Orava – zem dobrého hospodára, ktorú organizoval týždenník MY Oravské noviny, sa stretli zástupcovia agropodnikateľov, poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, mladých a začínajúcich farmárov, rodinných fariem, vlastníkov pôdy združených v štyroch celoslovenských subjektoch so sídlom na Orave.
Členovia Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, Združenia mladých farmárov na Slovensku a Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska, zástupcovia samosprávy i štátnej správy diskutovali o potravinovej sebestačnosti, agrárnej ekonomike a krajinotvorbe.
Chceme viac domácich potravín
„Rastlinná a živočíšna výroba majú vážny problém, čo vyúsťuje do nízkeho zastúpenia slovenských produktov na pultoch predajní,“ priznal aj Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja. Prvou métou je v dohľadnej dobe dostať spotrebu slovenských výrobkov vyše 50 percent. Dlhodobá vízia hovorí o dosiahnutí najvyspelejších krajín, ktoré spotrebujú až 80 percent vlastných výrobkov.
Partneri konferencie
Oravská poľnohospodárska a potravinárska komora
Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností
K jej dosiahnutiu vedie podľa Rybu viac krokov, k nim patrí napríklad Národný potravinový katalóg, regionálne pulty v hypermarketoch, tiež iniciatíva mimoriadneho odvodu pre obchodné reťazce, ktorý sa vráti do poľnohospodárstva do posledného eura.
Stravovacie návyky sa menia
Oravskí poľnohospodári sa v zlomovom období prechodu na trhovú ekonomiku po roku 1989 zomkli a zadefinovali, čo im región umožňuje.
„Kedysi patrila k nosným výroba zemiakov, pretekali sme sa vo výnosoch obilovín, mali sme veľkovýkrmňu ošípaných,“ priblížil Tomáš Lúchava, šéf Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá združuje tri desiatky poľnohospodárskych družstiev. „My sme si zadefinovali, že Orava je vhodná na chov hovädzieho dobytka a výrobu mlieka a mäsa tak, aby sme plne využili potenciál lúk a pasienkov a to málo ornej pôdy, ktorú máme.“
Vďaka tomu sa podarilo udržať výrobu kravského mlieka, tiež chov oviec a spracovanie ovčieho mlieka. Poľnohospodárske družstvá na Orave vyprodukujú ročne 35 miliónov litrov surového kravského mlieka a zamestnávajú zhruba 870 ľudí. Aj vďaka nim je mlieko jednou z mála komodít, v ktorých Slovensko nie je odkázané na dovoz.
Ako povedala Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, potenciál Oravy je na úrovni až 80 miliónov litrov mlieka. Upozornil na nepriaznivý vývoj salda zahraničného obchodu. Rozdiel medzi vyvezenými a dovezenými poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa tento rok dostal už na objem 1,7 mld. eur, čo je najviac v histórii samostatnosti Slovenska.
„Je to dôsledok nedostatku spracovateľských kapacít, ale aj zmeny stravovacích návykov,“ povedal Mišánik.
Od roku 1990 klesla napríklad spotreba hovädzieho mäsa z takmer 22 kilogramov na osobu a rok na necelých päť kilogramov, naopak, stúpla spotreba hydiny. Aj preto ustupujú farmári od chovu hovädzieho dobytka.
Podľa Milana Jurkyho, predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku, nepriaznivé saldo zahraničného obchodu vieme ovplyvniť, len treba rozmýšľať ako.
„Začínajúci a mladí farmári sa väčšinou venujú aj spracovaniu a tým zvyšujú pridanú hodnotu produkcie v podobe masla, syrov alebo inej regio-nálnej potraviny.“
Porovnal slovenské poľnohospodárstvo, kde je priemerná pridaná hodnota na hektár 250 eur, s Rakúskom, kde farmári dokážu z hektára vyťažiť 900 eur. „Malí či veľkí farmári by sa mali vydať cestou spracovania.“
Štyri skupiny podnikateľov na pôde
Na Slovensku rozlišujeme podľa Milana Jurkyho štyri skupiny farmárov. Malé rodinné farmy chcú robiť na svojej pôde a dať regiónu potraviny. Ďalšou kategóriou sú poľnohospodárske družstvá, ktoré chcú robiť, zamestnávajú ľudí z okolia, tí chcú žiť v regióne.
Treťou skupinou sú finančné skupiny. „Všetci hovoríme, že v slovenskom poľnohospodárstve je málo peňazí,“ povedal Jurky. „Ako málo, keď majú oň záujem finančné skupiny?“
Štvrtou kategóriou sú zahraniční investori. „Vplyvom klimatických zmien sa už v niektorých územiach Európy nedá hospodáriť. Otvoria si mapu Európy, pozrú cenu pôdy, pozrú, či im niečo v tom bráni a – prídu. Je im jedno, čo po nich ostane.“
Prvé dve skupiny spolu so spotrebiteľmi môžu slovenské poľnohospodárstvo zachrániť.
Vlastníci pôdy zo Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska, hoci obhospodarujú malé výmery, sú tiež istým článkom pri zvyšovaní sebestačnosti krajiny v zásobovaní potravinami. Ich produkcia putuje najmä do komunity.
Farmárčina je pre nás životný štýl,“ hovorí predseda združenia Peter Socha. „Musíme vrátiť regiónu to, čo sme z neho zobrali, a to v podobe dobrých a zdravých potravín.“
Či sa budú aj poľnohospodárske družstvá vo väčšej miere venovať aj priamemu predaju niektorých komodít, záleží na zákazníkoch.
Prístup k rozdrobenej pôde je zložitý
Veľmi vypuklou sa stáva otázka prístupu k pôde. Družstvá, ktoré viac ako polstoročie na prenajatej pôde podnikajú, sa stretávajú čoraz viac so žiadosťami vlastníkov o ukončenie nájmov.
Na jednej strane je na Orave hlad po pôde a záujem poctivo na nej podnikať, na strane druhej nie je jednoduché odlíšiť, komu ide len o peniaze zo systému priamych dotácií na plochu.
Tomáš Luchava, predseda Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, poznamenal, že k pôde by mali mať prístup tí, ktorí ju vlastnia. „Pokiaľ vlastník chce na nej hospodáriť, urobím všetko, aby sme mu to umožnili. Ale musí ísť o princíp vlastníctva. Keď pustíme do pôdnych vzťahov nájomné zmluvy, každý si ju môže urobiť, s kým chce. A problémy budú večne, pretože pôdy je málo.“
Lúchava tiež upozorňuje, že pokiaľ budú nastavené parametre podpory tak, že žiadateľ nemusí nič vyprodukovať a podporu získa, tak sa situácia nezlepší.
„Podpora do poľnohospodárstva má stabilizovať príjem, nemá byť zdrojom príjmu.“
Podľa Mišánika sa Slovensko vybralo cestou ničnerobenia. Dá sa to zmeniť, ale už nie v končiacom sa programovacom období, ale v novom, v rokoch 2021 až 2027.
Budú roky 2021 až 2027 pre farmárov iné?
Tento rok bola slovenská verejnosť svedkom nespravodlivého a diskriminujúceho prístupu k pôde. Odhalenie nekalých praktík viedlo, žiaľ, až k smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.
Ak má byť poľnohospodárstvo lepšie a spravodlivejšie po reforme v novom programovacom období, treba zmeniť veľa vecí. Podarí sa zabezpečiť konkurencieschopnosť a stabilitu slovenského poľnohospodárstva?
V nasledujúcom programovacom období pôjde z eurorozpočtu pre farmárov a na rozvoj európskeho, a teda aj slovenského vidieka 365 miliárd eur, pre Slovensko by malo byť k dispozícii 4,4 miliardy. Členské krajiny majú teraz nastaviť svoj systém.
„Potrebujeme nasmerovať poľnohospodársku politiku na produkciu,“ potvrdil Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva agrorezortu.
Spoločná poľnohospodárska politika začala v Európe písať históriu v roku 1962. Pôvodne podporovala najmä trh. Trvalo 30 rokov, kým sa pretransformovala na podporu farmára. „Teraz chceme, aby bola čo najadresnejšia a naj-efektívnejšia,“ hovorí Štefan Ryba. Zjednoduší administráciu, garantuje rozvoj mladých farmárov.
Ako Ryba povedal, z 10 miliónov evidovaných ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a manažujú poľnohospodárske podniky, je 31 percent starších ako 65 rokov, a 25 percent z nich je vo veku medzi 55 a 64 rokov.
Spoločná európska politika hovorí aj o podpore inovácií, moderných technológií i ekológii.
Do konzultácií pri tvorbe Spoločnej európskej politiky na úrovni Európskej komisie sa údajne zapojilo až 320-tisíc subjektov, zo Slovenska ich bolo 111.
Zaujímavosťou je, že na Orave vyvíjajú činnosť štyri združenia, ktoré zastupujú „veľkých“ i “malých“ farmárov, dokonca na Orave majú sídla, no prvý raz sa stretli iba minulý mesiac. Pred konferenciou Orava – zem dobrého hospodára hľadali spoločné prieniky.
Jedným z krokov je zelená nafta
Konkrétnou pomocou pre farmárov bude čoskoro projekt zelenej nafty. Agrorezort si od neho sľubuje najmä zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských farmárov.
Celkovo je na projekt vyčlenených 30 miliónov eur a farmári by po prvej výzve mohli peniaze dostať v treťom štvrťroku budúceho roka.
Nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú náročné na pestovateľské postupy, ako je špeciálna a špecializovaná rastlinná výroba a živočíšna výroba.
Výška štátnej pomoci bude vychádzať z normatívu spotreby motorovej nafty, čiže prevádzkových ukazovateľov nasadenia strojov a nákladových ukazovateľov. A teda nebude treba zdokladovať spotrebu bločkami.
„Vieme, aké sú výnosy pre vybrané komodity, vieme odkontrolovať plochu aj komoditu žiadateľa a vieme, aký nárok vzniká farmárovi,“ hovorí Štefan Ryba. „Podobne pri živočíšnej výrobe vieme vychádzať z registra zvierat.“
Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami Čítajte V rastlinnej výrobe bude podpora zameraná na pestovanie ovocia, zeleniny, konzumných zemiakov, strukovín, cukrovej repy, sóje, maku, ľanu, konope, chmeľu, koreninových a liečivých rastlín. V živočíšnej výrobe pôjde na podporu chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní a hydiny.
„Chceli by sme sa vrátiť k podpore farmárov, ktorí robia v znevýhodnených oblastiach,“ dodal Ryba s tým, že projekt zelenej nafty je jedným z takých krokov.
Ďalším by mohol byť podľa Štefana Rybu špeciálny 2,5-percentný daňový odvod pre obchodné reťazce.
Podporiť farmárov by mali podľa Milana Jurkyho aj obce a mestá. „Vidíme, že ľudia na vidieku sa menia, novej generácii už vadí maštaľný hnoj, muchy, zvieratá.“ Apeloval na starostov, ktorí môžu pozitívne zasiahnuť do života farmárov, aby vnímali poľnohospodárstvo na Orave ako strategické odvetvie, a aby ľuďom, ktorí sa mu venujú, v rámci možností pomáhali.
Chotárom chýbajú pozemkové úpravy
Účastníci konferencie sa zhodli, že stav rozdrobeného vlastníctva pôdy nie je dlhodobo udržateľný. Drobní vlastníci sú nespokojní, že sa nemôžu k svojej pôde dostať.
„Nie je riešením tvrdiť, že povinnosť vydať pôdu vzniká automaticky,“ reagoval Štefan Ryba na zástupcov združenia vlastníkov pôdy. „Ak napríklad evidujete 20 hektárov v rozdrobených kúskoch a chcete od niekoho, kto v chotári hospodári, ucelených 20 hektárov, to nie je systémové riešenie. Musí dôjsť k dohode.“
Poľnohospodárom by pomohli pozemkové úpravy, aby každý vedel, kde má právo hospodáriť.
„Je načase, aby sme prestali obviňovať družstvá za krivdy z minulosti a aby sme sa začali pozerať do budúcnosti,“ uzavrel Tomáš Lúchava. „Bol by som rád, keby sme žili v štáte, v ktorom platia zákony, kde ľudia poznajú pravidlá hry, podľa ktorých môžu hrať, kde žijú a pracujú s pocitom, že sa to oplatí.“
V závere konferencie o smerovaní slovenského poľnohospodárstva účastníci hovorili aj o prostredí, s ktorým sú obyvatelia vidieka spätí.
Nie každý si totiž uvedomuje, že poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré sa okrem produkcie v rastlinnej a živočíšnej výrobe venuje aj krajinotvorbe a významnou mierou prispieva k celkovému vzhľadu životného prostredia. Dokonca vracia človeka do prírody a pozitívne ovplyvňuje vzťah ku krajine.
Oravská poľnohospodárska a potravinárska komora je jednou z 38 regionálnych komôr Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. To utvára dostatočne širokú platformu na riešenie zásadných otázok, tvorbu odborných stanovísk a formulovanie spoločnej stratégie postupu voči štátnej správe, zákonodarným orgánom i zahraničným inštitúciám a organizáciám.
Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR zastupuje svojich členov napríklad aj v odborných pracovných skupinách pri ministerstve pôdohospodárstva, komisiách pri Výbore Národnej rady SR pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zväz sa snaží presadzovať rovnocenné postavenie poľnohospodárov v rámci Slovenska bez ohľadu na územie, v ktorom pôsobia, a zvýšiť úsilie pri podpore živočíšnej výroby.
ASYF – Združenie mladých farmárov na Slovensku je členom Európskej rady mladých farmárov, ktorá má v súčasnosti 29 členských organizácií z 23 štátov. Zastupuje tak záujmy už takmer dvoch miliónov mladých farmárov vo veku od 18 do 40 rokov. Hlavným cieľom je najmä zastaviť nepriaznivý trend vo vývoji vekovej štruktúry farmárov.
Cieľom Združenie vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska je pripomienkovať jednotlivé zákony, ktoré ohrozujú vlastníkov a rodinných farmárov, chrániť vlastníctvo drobných ľudí zjednodušiť podmienky a legislatívu, zaviesť status rodinná farma, určiť jej presné kritériá. Zlepšiť tak život na vidieku.
