Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny

Pôda bola odjakživa pre človeka darom. Je považovaná za jedno z najvzácnejších bohatstiev ľudstva, ktoré umožňuje rastlinám, zvieratám a človeku žiť na Zemi. Na Orave sa na konferencii stretli tí, ktorí výrazne prispievajú k zmysluplnému využívaniu tohto daru, a zabezpečujú tak pre komunity či národy potraviny, suroviny, podmienky pre rôzne aktivity, starajú sa o krajinotvorbu, ktorá človeka do prírody vracia.

Chov oviec v podhorských oblastiach. Chov oviec v podhorských oblastiach. (Zdroj: Lýdia ojtaššáková)

Nestabilné podnikateľské prostredie, neistota s pôdou, komplexné pozemkové úpravy, nízka podpora spracovateľských kapacít produktov živočíšnej výroby, trvalo udržateľné projekty, postupujúce klimatické zmeny, nedostatočná generačná výmena. To všetko patrí k najväčším výzvam, ktorým čelia poľnohospodári na severe Slovenska.

Na konferencii Orava – zem dobrého hospodára, ktorú organizoval týždenník MY Oravské noviny, sa stretli zástupcovia agropodnikateľov, poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, mladých a začínajúcich farmárov, rodinných fariem, vlastníkov pôdy združených v štyroch celoslovenských subjektoch so sídlom na Orave.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Členovia Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, Združenia mladých farmárov na Slovensku a Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska, zástupcovia samosprávy i štátnej správy diskutovali o potravinovej sebestačnosti, agrárnej ekonomike a krajinotvorbe.

Chceme viac domácich potravín

„Rastlinná a živočíšna výroba majú vážny problém, čo vyúsťuje do nízkeho zastúpenia slovenských produktov na pultoch predajní,“ priznal aj Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva na ministerstve pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja. Prvou métou je v dohľadnej dobe dostať spotrebu slovenských výrobkov vyše 50 percent. Dlhodobá vízia hovorí o dosiahnutí najvyspelejších krajín, ktoré spotrebujú až 80 percent vlastných výrobkov.

SkryťVypnúť reklamu

K jej dosiahnutiu vedie podľa Rybu viac krokov, k nim patrí napríklad Národný potravinový katalóg, regionálne pulty v hypermarketoch, tiež iniciatíva mimoriadneho odvodu pre obchodné reťazce, ktorý sa vráti do poľnohospodárstva do posledného eura.

Stravovacie návyky sa menia

Oravskí poľnohospodári sa v zlomovom období prechodu na trhovú ekonomiku po roku 1989 zomkli a zadefinovali, čo im región umožňuje.

„Kedysi patrila k nosným výroba zemiakov, pretekali sme sa vo výnosoch obilovín, mali sme veľkovýkrmňu ošípaných,“ priblížil Tomáš Lúchava, šéf Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá združuje tri desiatky poľnohospodárskych družstiev. „My sme si zadefinovali, že Orava je vhodná na chov hovädzieho dobytka a výrobu mlieka a mäsa tak, aby sme plne využili potenciál lúk a pasienkov a to málo ornej pôdy, ktorú máme.“

SkryťVypnúť reklamu

Vďaka tomu sa podarilo udržať výrobu kravského mlieka, tiež chov oviec a spracovanie ovčieho mlieka. Poľnohospodárske družstvá na Orave vyprodukujú ročne 35 miliónov litrov surového kravského mlieka a zamestnávajú zhruba 870 ľudí. Aj vďaka nim je mlieko jednou z mála komodít, v ktorých Slovensko nie je odkázané na dovoz.

Ako povedala Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR, potenciál Oravy je na úrovni až 80 miliónov litrov mlieka. Upozornil na nepriaznivý vývoj salda zahraničného obchodu. Rozdiel medzi vyvezenými a dovezenými poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa tento rok dostal už na objem 1,7 mld. eur, čo je najviac v histórii samostatnosti Slovenska.

„Je to dôsledok nedostatku spracovateľských kapacít, ale aj zmeny stravovacích návykov,“ povedal Mišánik.

Od roku 1990 klesla napríklad spotreba hovädzieho mäsa z takmer 22 kilogramov na osobu a rok na necelých päť kilogramov, naopak, stúpla spotreba hydiny. Aj preto ustupujú farmári od chovu hovädzieho dobytka.

Podľa Milana Jurkyho, predsedu Združenia mladých farmárov na Slovensku, nepriaznivé saldo zahraničného obchodu vieme ovplyvniť, len treba rozmýšľať ako.

„Začínajúci a mladí farmári sa väčšinou venujú aj spracovaniu a tým zvyšujú pridanú hodnotu produkcie v podobe masla, syrov alebo inej regio-nálnej potraviny.“

Porovnal slovenské poľnohospodárstvo, kde je priemerná pridaná hodnota na hektár 250 eur, s Rakúskom, kde farmári dokážu z hektára vyťažiť 900 eur. „Malí či veľkí farmári by sa mali vydať cestou spracovania.“

Štyri skupiny podnikateľov na pôde

Na Slovensku rozlišujeme podľa Milana Jurkyho štyri skupiny farmárov. Malé rodinné farmy chcú robiť na svojej pôde a dať regiónu potraviny. Ďalšou kategóriou sú poľnohospodárske družstvá, ktoré chcú robiť, zamestnávajú ľudí z okolia, tí chcú žiť v regióne.

Treťou skupinou sú finančné skupiny. „Všetci hovoríme, že v slovenskom poľnohospodárstve je málo peňazí,“ povedal Jurky. „Ako málo, keď majú oň záujem finančné skupiny?“

Štvrtou kategóriou sú zahraniční investori. „Vplyvom klimatických zmien sa už v niektorých územiach Európy nedá hospodáriť. Otvoria si mapu Európy, pozrú cenu pôdy, pozrú, či im niečo v tom bráni a – prídu. Je im jedno, čo po nich ostane.“

Prvé dve skupiny spolu so spotrebiteľmi môžu slovenské poľnohospodárstvo zachrániť.

Vlastníci pôdy zo Združenia vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska, hoci obhospodarujú malé výmery, sú tiež istým článkom pri zvyšovaní sebestačnosti krajiny v zásobovaní potravinami. Ich produkcia putuje najmä do komunity.

Farmárčina je pre nás životný štýl,“ hovorí predseda združenia Peter Socha. „Musíme vrátiť regiónu to, čo sme z neho zobrali, a to v podobe dobrých a zdravých potravín.“

Či sa budú aj poľnohospodárske družstvá vo väčšej miere venovať aj priamemu predaju niektorých komodít, záleží na zákazníkoch.

Prístup k rozdrobenej pôde je zložitý

Veľmi vypuklou sa stáva otázka prístupu k pôde. Družstvá, ktoré viac ako polstoročie na prenajatej pôde podnikajú, sa stretávajú čoraz viac so žiadosťami vlastníkov o ukončenie nájmov.

Na jednej strane je na Orave hlad po pôde a záujem poctivo na nej podnikať, na strane druhej nie je jednoduché odlíšiť, komu ide len o peniaze zo systému priamych dotácií na plochu.

Tomáš Luchava, predseda Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, poznamenal, že k pôde by mali mať prístup tí, ktorí ju vlastnia. „Pokiaľ vlastník chce na nej hospodáriť, urobím všetko, aby sme mu to umožnili. Ale musí ísť o princíp vlastníctva. Keď pustíme do pôdnych vzťahov nájomné zmluvy, každý si ju môže urobiť, s kým chce. A problémy budú večne, pretože pôdy je málo.“

Lúchava tiež upozorňuje, že pokiaľ budú nastavené parametre podpory tak, že žiadateľ nemusí nič vyprodukovať a podporu získa, tak sa situácia nezlepší.
„Podpora do poľnohospodárstva má stabilizovať príjem, nemá byť zdrojom príjmu.“

Podľa Mišánika sa Slovensko vybralo cestou ničnerobenia. Dá sa to zmeniť, ale už nie v končiacom sa programovacom období, ale v novom, v rokoch 2021 až 2027.
Budú roky 2021 až 2027 pre farmárov iné?

Tento rok bola slovenská verejnosť svedkom nespravodlivého a diskriminujúceho prístupu k pôde. Odhalenie nekalých praktík viedlo, žiaľ, až k smrti investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.

Ak má byť poľnohospodárstvo lepšie a spravodlivejšie po reforme v novom programovacom období, treba zmeniť veľa vecí. Podarí sa zabezpečiť konkurencieschopnosť a stabilitu slovenského poľnohospodárstva?

V nasledujúcom programovacom období pôjde z eurorozpočtu pre farmárov a na rozvoj európskeho, a teda aj slovenského vidieka 365 miliárd eur, pre Slovensko by malo byť k dispozícii 4,4 miliardy. Členské krajiny majú teraz nastaviť svoj systém.

„Potrebujeme nasmerovať poľnohospodársku politiku na produkciu,“ potvrdil Štefan Ryba, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva agrorezortu.
Spoločná poľnohospodárska politika začala v Európe písať históriu v roku 1962. Pôvodne podporovala najmä trh. Trvalo 30 rokov, kým sa pretransformovala na podporu farmára. „Teraz chceme, aby bola čo najadresnejšia a naj-efektívnejšia,“ hovorí Štefan Ryba. Zjednoduší administráciu, garantuje rozvoj mladých farmárov.

Ako Ryba povedal, z 10 miliónov evidovaných ľudí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a manažujú poľnohospodárske podniky, je 31 percent starších ako 65 rokov, a 25 percent z nich je vo veku medzi 55 a 64 rokov.
Spoločná európska politika hovorí aj o podpore inovácií, moderných technológií i ekológii.

Do konzultácií pri tvorbe Spoločnej európskej politiky na úrovni Európskej komisie sa údajne zapojilo až 320-tisíc subjektov, zo Slovenska ich bolo 111.
Zaujímavosťou je, že na Orave vyvíjajú činnosť štyri združenia, ktoré zastupujú „veľkých“ i “malých“ farmárov, dokonca na Orave majú sídla, no prvý raz sa stretli iba minulý mesiac. Pred konferenciou Orava – zem dobrého hospodára hľadali spoločné prieniky.

Načítavam video...
Načítavam video...

Jedným z krokov je zelená nafta

Konkrétnou pomocou pre farmárov bude čoskoro projekt zelenej nafty. Agrorezort si od neho sľubuje najmä zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských farmárov.
Celkovo je na projekt vyčlenených 30 miliónov eur a farmári by po prvej výzve mohli peniaze dostať v treťom štvrťroku budúceho roka.

Nepôjde o automatickú celoplošnú dotáciu, ale o podporu odvetví poľnohospodárstva, ktoré sú náročné na pestovateľské postupy, ako je špeciálna a špecializovaná rastlinná výroba a živočíšna výroba.

Výška štátnej pomoci bude vychádzať z normatívu spotreby motorovej nafty, čiže prevádzkových ukazovateľov nasadenia strojov a nákladových ukazovateľov. A teda nebude treba zdokladovať spotrebu bločkami.

„Vieme, aké sú výnosy pre vybrané komodity, vieme odkontrolovať plochu aj komoditu žiadateľa a vieme, aký nárok vzniká farmárovi,“ hovorí Štefan Ryba. „Podobne pri živočíšnej výrobe vieme vychádzať z registra zvierat.“

Prečítajte si tiež: Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami Čítajte 

V rastlinnej výrobe bude podpora zameraná na pestovanie ovocia, zeleniny, konzumných zemiakov, strukovín, cukrovej repy, sóje, maku, ľanu, konope, chmeľu, koreninových a liečivých rastlín. V živočíšnej výrobe pôjde na podporu chovu hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz, koní a hydiny.

„Chceli by sme sa vrátiť k podpore farmárov, ktorí robia v znevýhodnených oblastiach,“ dodal Ryba s tým, že projekt zelenej nafty je jedným z takých krokov.
Ďalším by mohol byť podľa Štefana Rybu špeciálny 2,5-percentný daňový odvod pre obchodné reťazce.

Podporiť farmárov by mali podľa Milana Jurkyho aj obce a mestá. „Vidíme, že ľudia na vidieku sa menia, novej generácii už vadí maštaľný hnoj, muchy, zvieratá.“ Apeloval na starostov, ktorí môžu pozitívne zasiahnuť do života farmárov, aby vnímali poľnohospodárstvo na Orave ako strategické odvetvie, a aby ľuďom, ktorí sa mu venujú, v rámci možností pomáhali.

Chotárom chýbajú pozemkové úpravy

Účastníci konferencie sa zhodli, že stav rozdrobeného vlastníctva pôdy nie je dlhodobo udržateľný. Drobní vlastníci sú nespokojní, že sa nemôžu k svojej pôde dostať.

„Nie je riešením tvrdiť, že povinnosť vydať pôdu vzniká automaticky,“ reagoval Štefan Ryba na zástupcov združenia vlastníkov pôdy. „Ak napríklad evidujete 20 hektárov v rozdrobených kúskoch a chcete od niekoho, kto v chotári hospodári, ucelených 20 hektárov, to nie je systémové riešenie. Musí dôjsť k dohode.“

Poľnohospodárom by pomohli pozemkové úpravy, aby každý vedel, kde má právo hospodáriť.
„Je načase, aby sme prestali obviňovať družstvá za krivdy z minulosti a aby sme sa začali pozerať do budúcnosti,“ uzavrel Tomáš Lúchava. „Bol by som rád, keby sme žili v štáte, v ktorom platia zákony, kde ľudia poznajú pravidlá hry, podľa ktorých môžu hrať, kde žijú a pracujú s pocitom, že sa to oplatí.“

V závere konferencie o smerovaní slovenského poľnohospodárstva účastníci hovorili aj o prostredí, s ktorým sú obyvatelia vidieka spätí.

Nie každý si totiž uvedomuje, že poľnohospodárstvo je odvetvie, ktoré sa okrem produkcie v rastlinnej a živočíšnej výrobe venuje aj krajinotvorbe a významnou mierou prispieva k celkovému vzhľadu životného prostredia. Dokonca vracia človeka do prírody a pozitívne ovplyvňuje vzťah ku krajine.

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  7. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 10 369
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 619
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 259
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 056
  5. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 638
  6. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 633
  7. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 599
  8. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 555

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  2. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  3. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  4. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  5. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  6. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  7. Ján Škerko: Obedy zadarmo? Trochári! Aj raňajky.
  8. Martina Paulenová: Viróza
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 899
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 456
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 860
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 439
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 601
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 509
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 499
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 468
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Anna Fečková má sto rokov a stále je v kondícii, ktorú jej môžu závidieť oveľa mladší.

Prežila ťažké skúšky, napriek tomu vraví, že mala dobrý život.


4 h
Dolný Kubín sa radoval na jeseň z piatich výhier.

Dolný Kubín zimuje na predposlednej priečke druhej ligy.


7. feb
V kategórii prípraviek vyhral domáci Tvrdošín.

Seriál turnajov uzavrú starší žiaci.


4 h
Dolný Kubín vyhral siedmy raz za sebou.

Oravský klub zaznamenal siedme víťazstvo za sebou.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

O incidente informovala mestská polícia Liptovského Hrádku.


7. feb

Skúsený jaskyniar hovorí, že tak veľké objavy nečakali.


22 h

Počas týždňa môžu situáciu zhoršiť mrazy.


7. feb

Signatárom petície sa podarilo vyzbierať stovky podpisov.


7. feb

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Nitrianska Blatnica
  2. Benjamín Páterek: Divoký Island, 1. časť: Namiesto hurikánu ľadové kráľovstvo
  3. Olívia Lacenová: Spolupráca Elona Muska s Dogecoin priniesla zníženie uhlíkových emisií o 25 percent
  4. Juraj Gavora: Denník Postoj ako ufňukaná konzerváreň
  5. Tupou Ceruzou: Obedy zadarmo
  6. Jozef Stasík: Prečo nemôžeme byť Singapurom?
  7. Ján Škerko: Obedy zadarmo? Trochári! Aj raňajky.
  8. Martina Paulenová: Viróza
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 899
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 456
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 860
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 439
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 601
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 509
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 499
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 468
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu