TVRDOŠÍN. V hornooravskom okresnom meste si študenti pripomenuli Deň študentstva spomienkou pri jedinečnom pamätníku v parku. Tento rok pridali ešte jednu malú slávnosť. Budovu základnej školy po rokoch opäť zdobí tabuľa s textom a fotografiou. Žiakom približuje Mareka Frauwirtha, obeť protinacistickej okupácie z novembra 1939.
Z histórie
Marek Frauwirth sa narodil 8. novembra 1911 v poľskom Zakopanom do židovskej rodiny. Krátko na to sa však presťahovali na Slovensko, do Tvrdošína. Práve tam chodil aj do základnej školy. Domov opustil prvýkrát v roku 1926, kedy začal študovať na strednej škole v Banskej Bystrici a neskôr na vysokej škole v Prahe. Bol mimoriadne nadaný. Hral na husliach, gitare, rád recitoval a veľa cestoval. Miloval život, no neužil si ho natoľko, ako by si zaslúžil.
Tabuľu na budove školy odhalili Jozef Leikert (vľavo) a Dušan Šoltés. (zdroj: MSKS Tvrdošín)Osudným sa mu stal 17. november 1939. Pražskí vysokoškoláci vyšli deň predtým do ulíc po tom, čo nacisti zastrelili študenta medicíny Jána Opletala. Mladí protestom vyjadrovali svoj nesúhlas s nacistickou okupáciou. Adolf Hitler reagoval tým, že dal zatvoriť všetky české vysoké školy a na výstrahu bolo popravených deväť mladých ľudí, prevažne študentov. Bol medzi nimi aj vtedy len 28-ročný Tvrdošínčan Marek. Okrem toho, viac ako 1200 študentov deportovali do koncentračných táborov.
O dva roky neskôr bol 17. november vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.
Nezabúdajú
Je to devätnásť rokov, čo v malom parku pri hlavnej ceste pribudol netradičný pamätník – tri drevené, obhorené zápalky. Navrhol a vytvoril ho miestny umelec Hieroným Balko, s myšlienkou prišla samospráva. Bolo totiž 60. výročie od smrti študenta, rodáka z Tvrdošína Mareka Frauwirtha. Pamätník bolo treba po rokoch vymeniť, keďže sa na dreve prejavil zub času. Hoci ho vlani robil nový umelec Michal Kožienka, pôvodný autor mu pri jeho práci asistoval.
Stretávajú sa, aby pookriali, zabudli na svoje bôle a ťažkosti Čítajte Na počesť mladého martýra však kedysi existovala v meste aj pamätná tabuľa. Bola na stene Základnej školy Štefana Šmálika a odhalili ju ešte v roku 1965. Slávnosti sa vtedy zúčastnilo mnoho ľudí, najmä študentov a žiakov. Dôkazom sú dobové fotografie. Po 17. novembri 1989 však zmizla a dodnes nikto nevie, kto ju zvesil, kam ju odložil a či ešte vôbec existuje.
Zmizla po revolúcii
Prvého odhaľovania pamätníka – troch zápaliek – sa zúčastnil Jozef Leikert, univerzitný profesor a historik, ktorý sa roky zaujíma o Marekov život a jeho tragickú smrť. Práve on bol iniciátorom myšlienky navrátenia tabule o tomto tvrdošínskom rodákovi na stenu školy.
„Pán Leikert sa nás už vtedy pýtal na pôvodnú tabuľu, ale nikto nevedel povedať, kde je,“ hovorí riaditeľ Dušan Šoltés. Myslí si, že ju odstránili po páde komunizmu preto, lebo bolo na nej napísané, že bol Marek komunista. „To však nie je pravda,“ hovorí.
Žiaci na Šmálikovej základnej škole sa o Marekovi Frauwirthovi učia v deviatom ročníku. Keďže ich dejepis učí riaditeľ, už im o ňom čo-to povedal. Viac sa dozvedia, keď sa dostanú k udalostiam spojeným s rokom 1939.
Spolupráca na diaľku
Dušan Šoltés mal staré zábery, na ktorých bola aj spomínaná tabuľa. Keď sa na neho obrátil Jozef Leikert a povedal mu o svojom pláne vyrobiť novú, nápad sa mu hneď zapáčil. Poslal mu dobové fotky, na diaľku dolaďovali detaily. Sponzorov na výrobu novej pamiatky na mladého Tvrdošínčana našiel univerzitný profesor. Slávnostne ju spolu so žiakmi odhalili práve deň pred Medzinárodným dňom študentstva.
Drsný svet závislosti. Boli sme vo vlaku plnom beznádeje Čítajte „Aj keby bolo zaujímavé dozvedieť sa, kto a prečo ju po rokoch zvesil, v tejto chvíli to nie je dôležité, ani podstatné,“ povedal na slávnosti Jozef Leikert. „Podstatnejšie je, že sa tabuľa, aj keď nie pôvodná, vracia na to isté miesto, kde bola predtým. Z vďaky, z úcty, z presvedčenia. Verím, že ju už nikto nikdy nezvesí a bude stále pripomínať, že v Tvrdošíne žil Marek Frauwirth, ktorého nezmyselne 17. novembra 1939 v Prahe popravili.“
Tragický osud rodiny
Jozef Leikert sa životom Mareka Frauwirtha zaoberá viac ako tridsať rokov. Ako sám píše v jednom zo svojich diel, po nikom z deviatich popravených z akcie 17. november 1939 toľko nepátral ako práve po Marekovi. „Nie iba preto, že si bol Slovák a, zdá sa, zo všetkých popravených najpokrokovejší, aj keď to tiež zohralo svoju úlohu. Hneď, ako som začal zbierať materiály o týchto smutných udalostiach, si mi bol sympatický a zaujali ma tvoje názory,“ napísal.
Autor okrem iného zistil, ako dopadli ostatní z Marekovej rodiny. A osudy to boli väčšinou tragické. Mama a otec zomreli v koncentračnom tábore v Osvienčime, dvaja bratia v Majdaneku. Sestra a jej dve deti, rovnako aj manželka Markovho brata Jozefa, zahynuli pri potlačení Slovenského národného povstania neďaleko Vrátnej doliny. Vojnu prežil len Jozef, ktorý zvládol osem koncentračných táborov, a brat Maximilián, ktorý sa ukrýval v oravských lesoch.
Dôvody sú neisté
Vo svojom pátraní sa historik zameriaval aj na dôvod Marekovej popravy. Zistiť sa mu to však nepodarilo.
Gašparko oravského bábkara sa dostal z meldbuchu do zoznamu UNESCO Čítajte Verzií existuje niekoľko. „Najpravdepodobnejšie preto, že na Slovenskom konzuláte v Prahe, kde brigádoval s kamarátom a priateľom Viliamom Černianskym z Kraľovian, vydávali falošné doklady,“ povedal Jozef Leikert. „Vďaka nim sa zachránilo veľa ľudí utekajúcich z obsadených Čiech a Moravy. V roku 1941 gestapo odhalilo, že bolo vydaných 2214 takýchto dokumentov. Znamená to, že približne toľko ľudí, predovšetkým intelektuálov, bývalých vojakov a ďalších, sa zachránilo. Z veľkej časti to bolo vďaka Marekovi Frauwirthovi, ktorý mal iba o pár rokov viac ako naši stredoškoláci.“
Jozef Leikert vo svojej slávnostnej reči vyzval žiakov a študentov, aby nedovolili návrat toho, čo robili nacisti. Aby sa už nikdy nevrátila vojna, násilie a nevraživosť.
