Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Na ryžovom nákype a oravskej kapustnici si pochutili aj prezidenti

Viete, čo rád jedával Tomáš Garrigue Masaryk? Ktorý československý prezident mal na jedálničku oravskú kapustu? Čo majú spoločné Tučná Berta a Štíhla dáma? Odpovede nielen na tieto otázky dala jedinečná výstava 100 rokov v gastronómii.

Ľubomír Staňo si maturitnú tému nielen spracoval, ale ju aj odprezentoval verejnosti. Ľubomír Staňo si maturitnú tému nielen spracoval, ale ju aj odprezentoval verejnosti. (Zdroj: Naďa Kališová)

NÁMESTOVO. Okrúhle jubileum vzniku spoločnej Československej republiky si pripomínali mnohé inštitúcie. Svojsky sa naň pozrel piatak Ľubomír Staňo zo Súkromnej spojenej školy Educo na Slanickej Osade.

V rámci svojej maturitnej práce a pod vedením učiteľov pripravil výstavu o tom, čo jedávali naši prezidenti, ako stolovali, z čoho pozostávalo slávnostné menu a mnohých ďalších zaujímavostiach.

Dva prístupy k jedlu

Tomáš Garrigue Masaryk mal najradšej jedlá od svojej mamy, ktorá bola kuchárka. Neobľuboval špeciality, blízka mu bola tradičná kuchyňa – ryžový nákyp, pirohy, bryndzové halušky. Na jeho stole nemohli chýbať múčniky.

Skryť Vypnúť reklamu

„Z polievok mal rád klasické, zahustené, ale zo všetkého najradšej jedával mamine buchtičky a iné sladké jedlá,“ hovorí Ľubomír Petrovič, majster a zástupca riaditeľa. Keď nastúpil do funkcie prezidenta a robil na Pražskom hrade prvú slávnosť, nebolo na čom podávať jedlo. Habsburgovci si všetok inventár zobrali. Masaryk teda na prvý prezidentský obed požičal svoj riad. Na slávnostnom menu bola ryba so zemiakovými hranolčekmi a ragú z kuriatok, teľacie stehno, zeleninový šalát a oriešková torta. „Hostia si menu navzájom podpisovali a to im zostalo na pamiatku.“

Prečítajte si tiež: Slovensko bude opäť spievať koledy. Na Orave na troch miestach Čítajte 

Eduard Beneš slabosť na stolovanie nemal. Všetok svoj čas venoval vybavovaniu a vypisovaniu rôznych dokumentov. Keď neorganizoval slávnostný obed, takmer zabúdal jesť, pretože vždy mal na práci niečo dôležitejšie. Súčasťou jedného zachovaného jedálneho lístka z toho obdobia bol ryžový nákyp s ovocím. „Dnes klasické a obyčajné jedlo bolo kedysi súčasťou prezidentských slávnostných menu. Tu vidieť, ako sa zvyklosti menia. Aj keď, možno vtedy bol ryžový nákyp jedinečným dezertom,“ približuje Petrovič.

Skryť Vypnúť reklamu

Jedlo na prídel

Za vlády Emila Háchu začal platiť lístkový prídelový systém na jednotlivé potraviny. Začalo obdobie biedy, chudoby, čo sa odrazilo aj v samotnej gastronómii. Ľudia si už nemohli dovoliť toľko mäsa, museli ho nahradiť inými surovinami.

Gastronómia po druhej svetovej vojne ovplyvnil nedostatok základných potravín, čo malo zásadný vplyv na stravovacie zvyklosti obyvateľstva.

Vyžadovala sa strava bohatšia na tuk, ktorá mala nahradiť potrebu základných potravín z éry ich nedostatku. Česká kuchyňa tradičná svojimi žemľovými knedľami a množstvom múčnych jedál, pričom slovenská bola na tom obdobne, len pomaly menila svoj charakter.

Prečítajte si tiež: Študenti poupratovali ostrov. Bol to dobrý nápad Čítajte 

Postupne začala rásť spotreba mäsa a zeleniny, ktorá bola úzko zviazaná s produkčnými možnosťami. Pomaly sa vyrovnávala aj úroveň stravovania mestského a dedinského obyvateľstva.

Skryť Vypnúť reklamu

Do roku 1953 však stále platil prídelový systém na potraviny. Lístky v gramoch označovali hmotnosť mäsa, múky, tuku a vajec, ktoré si mohli ľudia v obchode alebo reštaurácii kúpiť.

Ukrytý inventár

Na jedálnych lístkoch za Klementa Gottwalda sa v menu objavila prepojenosť na vtedajší Sovietsky zväz. Hlavným jedlom bol ruský biftek, ktorý akoby predznamenal spojenie s Ruskom. Ale nechýbali ani tradičné jedlá – buchty či ovocný koláč s mrvenicou na povrchu. Stále platil prídelový režim, pre nedostatok surovín si ani na hrade nemohli dovoliť organizovanie priveľkých hodov.

„Traduje sa, že manželke Gottwalda sa veľmi zapáčilo byť paňou, rada dirigovala personál. Keď zomrel, všetok inventár zamkla. Nový prezident Antonín Zápotocký nemal na čom servírovať jedlo na svojom prvom slávnostnom bankete. Napokon im ho však odovzdala.“

Prezident Antonín Novotný bol skôr utiahnutý, nepotrpel si na spoločenské maniere, ale v slávnostnej gastronómii zanechal významnú stopu. „Za jeho éry sa začínajú využívať jedlá modernej kuchyne, zložitejšie spôsoby obsluhy, nové technologické postupy,“ približuje Ľubomír Petrovič. „Využívajú sa nové tabule rôznych tvarov podľa písmen – E, I, D. Hostia pozvaní na slávnostnú hostinu dostávali lístočky s vyznačeným miestom, kde sa majú posadiť. Jedlá sa podávali na strieborných tanieroch.“ Príbory sa prestierali naopak, aby vynikli erbové značky na nich, obrusy siahali až po zem a porcelán musel byť originál, karlovarský. Na jedálnom lístku jedného z Novotného slávnostných obedov sa objavila aj oravská kapustnica.

Zvyklosti hostí aj pri stole

Ludvík Svoboda a Gustáv Husák pokračovali v začatom trende. Po revolúcii prišiel na hrad Václav Havel a otvoril ho ešte viac svetu. Hneď na začiatku hostil španielskeho kráľa či prezidentku Nikaragujskej republiky.

„V menu pre takýchto hostí bolo jedno jedlo príbuzné gastronómii krajiny, z ktorej pochádzal hosť, ostatné domáce. Ale pri každom menu sa museli akceptovať zvyklosti hosťa,“ rozpráva Ľubomír Petrovič.

Prečítajte si tiež: Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte 

Zasadací poriadok bol striktne daný. Usádzanie nebolo jednoduché, ale kládol sa naň prísny dôraz. Faux pas bolo neprijateľné. Hostiteľ musel sedieť za vrchom stola, po jeho pravici sedel prvý čestný hosť. Ostatné záviselo od formátu tabule a počtu osôb. „Napríklad cisárska tabuľa má tvar písmena I,“ vysvetľuje majster. „Za vrchstolom sedí hostiteľ, vedľa neho hosťova manželka, oproti na kríž hostiteľova manželka a vedľa nej hosť. Iné usádzanie by bolo, ak by mala tabuľa tvar písmena E. Vtedy sedel zľava hostiteľ, po jeho pravici manželka hosťa, vedľa nej jej manžel a vedľa neho hostiteľova manželka.“

Brusel aj Amerika

Rozvíjajúca sa úroveň československej gastronómie sa prejavila na účasti našej krajiny na medzinárodných výstavách. Prvou bola Expo Brusel v roku 1957, kde československá kuchyňa zožala obrovský úspech. Nasledovala Expo Montreal, kde Čechoslováci postavili aj tradičnú slovenskú kolibu. Za osem mesiacov pavilón navštívilo osem miliónov ľudí, pred reštauráciou ľudia čakali v radoch aj šesť hodín, aby sa dostali dnu. Na akcii Gastroprag sa neraz predstavili aj študenti zo slanickej strednej školy a priniesli si odtiaľ niekoľko významných ocenení.

Prečítajte si tiež: Na kostol v centre mesta zasvieti takmer štyridsať lámp Čítajte 

Československo však bolo na expách okrem jedla, jeho prípravy a servírovania výnimočné ešte niečím – obrovskými sklenenými čašami z vlastných sklární. „Mali rôzne tvary, ale všetky boli veľké,“ hovorí Ľubomír Petrovič. „Ľudia boli zo servírovania nápojov do nich unesení. Čašníci ich počas servírovania roztáčali. Každý pohár mal vlastné pomenovanie. Napríklad nízky a tučný bol Tlstá Berta, vysoký a úzky Štíhla dáma.“

Maturitná téma

Súčasťou jedinečnej výstavy boli aj kútiky so všeobecnými historickými informáciami. Organizátori priblížili niekdajšiu slovenskú izbu so starým nábytkom, televízorom, lustrom či dobovými hrncami a liatinovými panvicami.

Jedna časť bola venovaná historickým udalostiam a hlavným osobnostiam – Tomášovi Garrigueovi Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Návštevníci si mohli pozrieť kópiu Martinskej deklarácie, ukážky starých platidiel, niekdajší vodičský preukaz, mapu Československa z 20. rokov minulého storočia, listy prezidenta či ukážku jedálneho lístka z roku 1933.

„Navrhli mi ju vyučujúci, zapáčila sa mi, a tak som ju začal spracúvať,“ hovorí maturant Ľubomír Staňo o dôvodoch, prečo si vybral takúto netradičnú maturitnú tému. Dať dokopy množstvo historických informácií zo začiatku minulého storočia nebolo jednoduché. Mnohé Oravcom poskytol učiteľ z Prahy Václav Šmíd.

„Najťažšie aj najzaujímavejšie bolo pre mňa zistiť všetky historické údaje, lebo ja som v tej dobe nežil. Veľa som sa dozvedel, ale bolo to náročné. A s výsledkom som veľmi spokojný,“ hovorí Ľubo.

S návrhom témy prišiel Ľubomír Petrovič. „Mladí nevedia nič z toho obdobia, nepoznajú Československo. Takto sa naučia nové informácie zaujímavou formou,“ zdôvodnil majster. Maturanta ešte čaká zhrnutie práce a jej obhajoba v máji.

Prečítajte si tiež: Slovensko bude opäť spievať koledy. Na Orave na troch miestach Čítajte 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Hygge ako životný štýl
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 338
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 855
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 381
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 12 460
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 182
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 844
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 476
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 326
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 138
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 002
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Jedlo

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Kompletné výsledky skríningového testovania stále nie sú k dispozícii.

Čísla prezentované samosprávami, ministerstvom aj premiérom Matovičom sú odlišné.

4 h
Na parkovisku pred železničným priecestím je skládka stavebného materiálu.

Sanácia brala si vyžaduje uzatvorenie cesty, dopravu riadi polícia, vozidlá púšťa v polhodinových intervaloch.

8 h
Ľadová stena z lezcom.

Stenu vytvorila partia nadšencov lezenia po ľade aj horách. Má dvanásť metrov, pre lezcov sa radí medzi tie najťažšie a ako mrzne jej vzhľad, sa tak každý deň mení.

26. jan
Miesto zadržania unukajúceho vodiča.

Vodič mal zobratý vodičák a už mal sedieť vo väzení.

26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

13 h

Už ste čítali?