NÁMESTOVO. Okrúhle jubileum vzniku spoločnej Československej republiky si pripomínali mnohé inštitúcie. Svojsky sa naň pozrel piatak Ľubomír Staňo zo Súkromnej spojenej školy Educo na Slanickej Osade.
V rámci svojej maturitnej práce a pod vedením učiteľov pripravil výstavu o tom, čo jedávali naši prezidenti, ako stolovali, z čoho pozostávalo slávnostné menu a mnohých ďalších zaujímavostiach.
Dva prístupy k jedlu
Tomáš Garrigue Masaryk mal najradšej jedlá od svojej mamy, ktorá bola kuchárka. Neobľuboval špeciality, blízka mu bola tradičná kuchyňa – ryžový nákyp, pirohy, bryndzové halušky. Na jeho stole nemohli chýbať múčniky.
„Z polievok mal rád klasické, zahustené, ale zo všetkého najradšej jedával mamine buchtičky a iné sladké jedlá,“ hovorí Ľubomír Petrovič, majster a zástupca riaditeľa. Keď nastúpil do funkcie prezidenta a robil na Pražskom hrade prvú slávnosť, nebolo na čom podávať jedlo. Habsburgovci si všetok inventár zobrali. Masaryk teda na prvý prezidentský obed požičal svoj riad. Na slávnostnom menu bola ryba so zemiakovými hranolčekmi a ragú z kuriatok, teľacie stehno, zeleninový šalát a oriešková torta. „Hostia si menu navzájom podpisovali a to im zostalo na pamiatku.“
Slovensko bude opäť spievať koledy. Na Orave na troch miestach Čítajte Eduard Beneš slabosť na stolovanie nemal. Všetok svoj čas venoval vybavovaniu a vypisovaniu rôznych dokumentov. Keď neorganizoval slávnostný obed, takmer zabúdal jesť, pretože vždy mal na práci niečo dôležitejšie. Súčasťou jedného zachovaného jedálneho lístka z toho obdobia bol ryžový nákyp s ovocím. „Dnes klasické a obyčajné jedlo bolo kedysi súčasťou prezidentských slávnostných menu. Tu vidieť, ako sa zvyklosti menia. Aj keď, možno vtedy bol ryžový nákyp jedinečným dezertom,“ približuje Petrovič.
Jedlo na prídel
Za vlády Emila Háchu začal platiť lístkový prídelový systém na jednotlivé potraviny. Začalo obdobie biedy, chudoby, čo sa odrazilo aj v samotnej gastronómii. Ľudia si už nemohli dovoliť toľko mäsa, museli ho nahradiť inými surovinami.
Gastronómia po druhej svetovej vojne ovplyvnil nedostatok základných potravín, čo malo zásadný vplyv na stravovacie zvyklosti obyvateľstva.
Vyžadovala sa strava bohatšia na tuk, ktorá mala nahradiť potrebu základných potravín z éry ich nedostatku. Česká kuchyňa tradičná svojimi žemľovými knedľami a množstvom múčnych jedál, pričom slovenská bola na tom obdobne, len pomaly menila svoj charakter.
Študenti poupratovali ostrov. Bol to dobrý nápad Čítajte Postupne začala rásť spotreba mäsa a zeleniny, ktorá bola úzko zviazaná s produkčnými možnosťami. Pomaly sa vyrovnávala aj úroveň stravovania mestského a dedinského obyvateľstva.
Do roku 1953 však stále platil prídelový systém na potraviny. Lístky v gramoch označovali hmotnosť mäsa, múky, tuku a vajec, ktoré si mohli ľudia v obchode alebo reštaurácii kúpiť.
Ukrytý inventár
Na jedálnych lístkoch za Klementa Gottwalda sa v menu objavila prepojenosť na vtedajší Sovietsky zväz. Hlavným jedlom bol ruský biftek, ktorý akoby predznamenal spojenie s Ruskom. Ale nechýbali ani tradičné jedlá – buchty či ovocný koláč s mrvenicou na povrchu. Stále platil prídelový režim, pre nedostatok surovín si ani na hrade nemohli dovoliť organizovanie priveľkých hodov.
„Traduje sa, že manželke Gottwalda sa veľmi zapáčilo byť paňou, rada dirigovala personál. Keď zomrel, všetok inventár zamkla. Nový prezident Antonín Zápotocký nemal na čom servírovať jedlo na svojom prvom slávnostnom bankete. Napokon im ho však odovzdala.“
Prezident Antonín Novotný bol skôr utiahnutý, nepotrpel si na spoločenské maniere, ale v slávnostnej gastronómii zanechal významnú stopu. „Za jeho éry sa začínajú využívať jedlá modernej kuchyne, zložitejšie spôsoby obsluhy, nové technologické postupy,“ približuje Ľubomír Petrovič. „Využívajú sa nové tabule rôznych tvarov podľa písmen – E, I, D. Hostia pozvaní na slávnostnú hostinu dostávali lístočky s vyznačeným miestom, kde sa majú posadiť. Jedlá sa podávali na strieborných tanieroch.“ Príbory sa prestierali naopak, aby vynikli erbové značky na nich, obrusy siahali až po zem a porcelán musel byť originál, karlovarský. Na jedálnom lístku jedného z Novotného slávnostných obedov sa objavila aj oravská kapustnica.
Zvyklosti hostí aj pri stole
Ludvík Svoboda a Gustáv Husák pokračovali v začatom trende. Po revolúcii prišiel na hrad Václav Havel a otvoril ho ešte viac svetu. Hneď na začiatku hostil španielskeho kráľa či prezidentku Nikaragujskej republiky.
„V menu pre takýchto hostí bolo jedno jedlo príbuzné gastronómii krajiny, z ktorej pochádzal hosť, ostatné domáce. Ale pri každom menu sa museli akceptovať zvyklosti hosťa,“ rozpráva Ľubomír Petrovič.
Farmári gazdujú a obrábajú pôdu, mali by ponúknuť aj potraviny Čítajte Zasadací poriadok bol striktne daný. Usádzanie nebolo jednoduché, ale kládol sa naň prísny dôraz. Faux pas bolo neprijateľné. Hostiteľ musel sedieť za vrchom stola, po jeho pravici sedel prvý čestný hosť. Ostatné záviselo od formátu tabule a počtu osôb. „Napríklad cisárska tabuľa má tvar písmena I,“ vysvetľuje majster. „Za vrchstolom sedí hostiteľ, vedľa neho hosťova manželka, oproti na kríž hostiteľova manželka a vedľa nej hosť. Iné usádzanie by bolo, ak by mala tabuľa tvar písmena E. Vtedy sedel zľava hostiteľ, po jeho pravici manželka hosťa, vedľa nej jej manžel a vedľa neho hostiteľova manželka.“
Brusel aj Amerika
Rozvíjajúca sa úroveň československej gastronómie sa prejavila na účasti našej krajiny na medzinárodných výstavách. Prvou bola Expo Brusel v roku 1957, kde československá kuchyňa zožala obrovský úspech. Nasledovala Expo Montreal, kde Čechoslováci postavili aj tradičnú slovenskú kolibu. Za osem mesiacov pavilón navštívilo osem miliónov ľudí, pred reštauráciou ľudia čakali v radoch aj šesť hodín, aby sa dostali dnu. Na akcii Gastroprag sa neraz predstavili aj študenti zo slanickej strednej školy a priniesli si odtiaľ niekoľko významných ocenení.
Na kostol v centre mesta zasvieti takmer štyridsať lámp Čítajte Československo však bolo na expách okrem jedla, jeho prípravy a servírovania výnimočné ešte niečím – obrovskými sklenenými čašami z vlastných sklární. „Mali rôzne tvary, ale všetky boli veľké,“ hovorí Ľubomír Petrovič. „Ľudia boli zo servírovania nápojov do nich unesení. Čašníci ich počas servírovania roztáčali. Každý pohár mal vlastné pomenovanie. Napríklad nízky a tučný bol Tlstá Berta, vysoký a úzky Štíhla dáma.“
Maturitná téma
Súčasťou jedinečnej výstavy boli aj kútiky so všeobecnými historickými informáciami. Organizátori priblížili niekdajšiu slovenskú izbu so starým nábytkom, televízorom, lustrom či dobovými hrncami a liatinovými panvicami.
Jedna časť bola venovaná historickým udalostiam a hlavným osobnostiam – Tomášovi Garrigueovi Masarykovi a Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Návštevníci si mohli pozrieť kópiu Martinskej deklarácie, ukážky starých platidiel, niekdajší vodičský preukaz, mapu Československa z 20. rokov minulého storočia, listy prezidenta či ukážku jedálneho lístka z roku 1933.
„Navrhli mi ju vyučujúci, zapáčila sa mi, a tak som ju začal spracúvať,“ hovorí maturant Ľubomír Staňo o dôvodoch, prečo si vybral takúto netradičnú maturitnú tému. Dať dokopy množstvo historických informácií zo začiatku minulého storočia nebolo jednoduché. Mnohé Oravcom poskytol učiteľ z Prahy Václav Šmíd.
„Najťažšie aj najzaujímavejšie bolo pre mňa zistiť všetky historické údaje, lebo ja som v tej dobe nežil. Veľa som sa dozvedel, ale bolo to náročné. A s výsledkom som veľmi spokojný,“ hovorí Ľubo.
S návrhom témy prišiel Ľubomír Petrovič. „Mladí nevedia nič z toho obdobia, nepoznajú Československo. Takto sa naučia nové informácie zaujímavou formou,“ zdôvodnil majster. Maturanta ešte čaká zhrnutie práce a jej obhajoba v máji.
Slovensko bude opäť spievať koledy. Na Orave na troch miestach Čítajte
