TVRDOŠÍN. Na štvrtej koľaji, zrejme nie často využívanej, stojí netradičný vlak so šiestimi vagónmi. Je šedý, okná má prelepené tmavými, červeno-čiernymi obrazmi. Z jednej strany ho zdobí nápis Revolution train.
Jedna partia študentov vystupuje zo zadného vagóna, druhá v prvom nastupuje. Pridávame sa. Sme zvedaví, čo nás v Protidrogovom vlaku čaká. Očakávania nemáme žiadne. Nič podobné sme tu ešte nemali.
Legálne aj nelegálne drogy
V prvom vozni sa pripájame k skupinke žiakov. Sprievodkyňa nám začína rozprávať o vlaku, o tom, kedy vznikol, o plánoch do budúcnosti. Žiakom ukazuje plagát so závislosťami. Nielen s tými nelegálnymi. Dozvedáme sa, že najrozšírenejšou drogou 21. storočia je cukor. Deti tipujú, koľko kociek sladidla obsahuje jedna plechovka ich obľúbeného nápoja – energeťáku. „Desať!“ Skríknu dvaja žiaci bez premýšľania. Nie sú ďaleko od pravdy. Správne číslo je sedem. Liter koly ich však obsahuje až dvadsaťpäť. A tie kvalitnejšie majú ešte viac.
Naša skupinka žiakov nepije a nefajčí. Priznať sa nechce, samozrejme, ani jeden. Aj na otázku o tvrdých drogách odpovedajú záporne. Ale veľmi dobre vedia, čo sú legal highs, teda drogy, ktoré zatiaľ nie sú zaradené do zoznamu drog a sú voľne prístupné na e-shopoch. Poznajú aj pojmy perník, éčko či mariška.
Pavel Tuma, autor a realizátor myšlienky protidrogového vlaku, predstavuje vízie do budúcnosti.
„Budeme stavať počítačové ihrisko,“ hovorí. „Učiteľ si do systému nahrá vedomostný test. Pošle tam osemnásť otázok. Žiaci dostanú čip, pomocou neho sa prihlásia a po vypracovaní prvých dostanú ďalšie otázky. Cestou do školy tak zaujímavou formou a za pohybu vypracujú písomku.“
Prvý kontakt s drogami
Žiaci si sadajú na stoličky pripravené na konci prvého vagóna. Vypĺňajú dotazníky, ktoré im rozdala sprievodkyňa. Prvá časť má sedemnásť otázok. Ako
REVOLUTION TRAIN
Vlak meria 165 metrov a váži 300 ton
Má 6 vagónov, 4 kinosály a 8 interaktívnych miestností
Denná kapacita návštevníkov je 450 osôb, v Liptovskom Hrádku presiahla 480
Denne organizátori vyzbierajú zhruba 300 dotazníkov, z ktorých tvoria preventívne programy
Revolution train zatiaľ navštívilo viac ako 90-tisíc ľudí zo 100 miest a 4 štátov
trávite voľný čas? Máte skúsenosti s návykovými látkami? Ako ľahko či ťažko sú pre vás tieto látky dostupné? Niektorí píšu potichu. Zopár spolužiakov sa na otázkach zabáva. Učiteľka ich upozorňuje: „Nie je to skupinová práca. Vypĺňajte ich samostatne a pravdivo, aby organizátori dostali správne informácie na ďalšie spracovanie údajov a prípravu nových programov.“ Dievčatám sa kritika učiteľky nepáči. Ale dopíšu dotazník potichu.
Presúvame sa do druhého vagóna. Je to malá kinosála s plátnom. Z dvoch malých obrazoviek sa nám prihovára virtuálny sprievodca. Má na hlave kapucňu a nevidno mu do tváre. Na prvý pohľad nám napadne, že vyzerá ako narkoman. Možno zámer. A možno aj nie.
Začína rozprávať príbeh partie mladých ľudí. Po krátkej chvíli sa na plátne objavia tri mladé dievčatá. Začínajú s prvými drogami – cigaretami. Žiaci sa zabávajú na partii takmer rovnako starých ľudí ako sú oni sami. Prvá časť príbehu končí diskotékou. Vagónom sa ozýva hlučná hudba. Herci sa bavia, väčšina aj vďaka extáze, ktorú si zobrali.
Tragická nehoda
Plátno sa odrazu začne rolovať. Za ním sa objaví barový pult. Vyzerá to tam presne ako v bare. Nechýbajú cigarety, popolníky, alkohol, poldecáky. Sprievodkyňa rozpráva, koľko by fajčiar ročne ušetril, keby nemíňal na cigarety. Deti sa zhodujú, že 1400 eur dokážu využiť efektívnejšie, napríklad na notebook či nový smartfón.
Presúvame sa do ďalšieho vagóna. Opäť vstupujeme do kinosály. Krátko rozpráva čierna tvár v kapucni. Film pokračuje odchodom mladých z diskotéky. Vodiča Marcela pod vplyvom marihuany strieda opitý kamarát. Pri obiehaní auta a autobusu sa takmer zrazia s protiidúcim kamiónom. Tomu sa vyhnú. Motorkárovi, ktorý vybehne zo zákruty, však už nie.
V tomto vagóne sa už žiaci nezabávajú tak ako v predošlom. Zrolované plátno ukáže reálnu rozbitú žltú škodovku a pod ňou motorku. V pozadí znejú policajné sirény. Motorkár je mŕtvy. Jedno z dievčatá z auta hovorí, že cíti, ako jej po tvári tečie krv. Prišla o oko. Žiaci v tichosti prechádzajú okolo vrakov do ďalšieho vagóna.
Pár minút za mrežami
Vstupujeme do miestnosti prerobenej na policajnú celu. Traja chlapci si ju s úsmevom na perách a štipľavými poznámkami ochotne vyskúšajú. Zabávajú sa. V tomto veku si ešte neuvedomujú, aké by to bolo, keby sa do nej mali dostať naozaj. Chvalabohu. Hádam si to v budúcnosti ani jeden nevyskúša.
Pavel Tuma: Záleží na ľuďoch, či chcú protidrogový vlak vidieť Čítajte V ďalšom vagóne je opäť plátno. Opitý vodič, ktorý spôsobil nehodu, dostal štyri roky natvrdo. Až v tomto vagóne si podrobnejšie obzrieme steny. Majú zvláštne tvary, nevyzerajú príliš vábne. Dozvedáme sa, že napodobňujú vnútro tela človeka závislého na drogách. Medzitým sa dej príbehu posunul. Polícia chytila drogových dílerov. Bol medzi nimi aj Marcel. Jeho pustili, ostatných vyšetrovateľ vypočúval. Tretia časť príbehu tu končí. Za plátnom je pripravená vypočúvacia miestnosť.
Žiaci si vyskúšajú obe úlohy – obvineného aj vyšetrovateľa. Chlapec s putami na rukách sa príjemne necíti. Hoci sedí na stoličke vypočúvaného len pár minút, je na ňom vidieť, že v skutočnosti by sa v tejto situácii ocitnúť nechcel. Keď mu sprievodca zloží putá, odľahne mu. Medzi prvými sa presúva do ďalšieho vagóna.
Život narkomanov
Čaká nás posledná epizóda filmu. Skutočný príbeh nekončí šťastne. Petra, Marcelova priateľka, takmer zomrie po jednej z dávok. V nemocnici zisťuje, že je tehotná. Na liečenie chodí opakovane nasledujúce tri roky. Syna vychováva jej matka. Marcel sa dobrovoľne predávkuje heroínom. Ich spoločný syn je vo filme zdravý a šťastný. V reálnom živote to však tak nie je. Deti po skončení premietania prechádzajú ďalej.
Dostávame sa do vagóna, kde autori projektu simulujú drogové „doupě“. Na zemi špinavé matrace, fľaše, ihly, neporiadok, zápach. Jedným slovom – hnus. Ani jeden zo žiakov si netrúfne sadnúť na matrac. A veru ani my nie. Príjemnejšie nevyzerá ani ďalšia časť. Je tam tma, cítime sa ako v podzemí.
Na zemi je obkreslené silueta ľudského tela. Miesto je opáskované policajnou páskou. Pri obrysoch tela sú rozhádzané injekčné striekačky, sviečka, hliníkový hrnček. Miesto simuluje smrť Marcela. No nielen jeho, ale aj mnohých ďalších narkomanov.
Silné emócie v deťoch
Pri vlaku sa strieda jedna skupina s druhou. Odstavujeme dvoch žiakov z jednej a dvoch z druhej. Prví prišli do Tvrdošína zo základnej školy v Kline. „Vlak ma zmenil,“ povedal deviatak Erik Gonšenica. „Bolo to iné, ako som čakal. Myslel som, že sa budem nudiť. No opak je pravdou. Film, ukážky drog, obrázky, celková atmosféra. Silno to na mňa zapôsobilo.“ Podobne reagovala aj jeho spolužiačka Diana Feniková. „Bolo to zaujímavé a určite aj poučné. Som rada, že sa nás snažia takto poučiť.“
Učiteľka Eva Kotuľová z Klina nešetrila pozitívnymi reakciami na prehliadku. „Deti to vtiahlo priamo do deja, akoby boli postavami príbehu,“ povedala. „Rozhodovali, čo by urobili v danej situácii. Príbeh nemoralizuje, len vyučuje. Odporúčam, je to naozaj skvele pripravené.“
Silný zážitok zanechal vlak aj v deťoch z Oravského Veselého. „Každý by si mal z toho brať príklad,“ povedala deviatačka Sabina Kyrcová. „Spočiatku to vyzeralo celkom obyčajne, ale riadne sa to vyhrotilo.“ Roman Marko vie, že drogy sú zlé. Ale po návšteve vlaku má na ne ešte striktnejší názor. „Určite ich nevyskúšam, pretože sme videli, ako dopadli ľudia závislí na drogách. Príbeh bol o to horší, že bol skutočný, a o takých mladých ľuďoch, ako sme my.“
Plány do budúcnosti
Z vlaku odchádzame so silnými pocitmi. Hlavný iniciátor myšlienky nám na záver dopĺňa informácie. Zaujíma nás najmä, ako a kedy myšlienka vznikla. „Už pred osemnástimi rokmi,“ hovorí Pavel Tuma. „Cestoval som vlakom a mal som sen urobiť pojazdné múzeum. V tom čase mi na predávkovanie pervitínom zomrel kamarát. A ja som mal zrazu pocit, že neexistuje preventívny program, ktorý by deti viedol a motivoval k zdravému životnému štýlu.“
Polícii pomáha v boji proti kriminalite ľudová aj rocková hudba Čítajte Vymyslel teda interaktívny protidrogový vlak. Realizácia, ktorú komplikovala byrokracia a korupcia, trvala dlhých pätnásť rokov. „V roku 2015 sa nám však napriek všetkému podarilo začať prevádzku vlaku a od roku 2016 s ním jazdíme po Európe.“
Paradoxne, Revolution train je úspešnejší v Nemecku než v Čechách. Keďže sa realizátorom nedarilo presadiť doma, obrátili sa na nemecký trh. A tam žnú od začiatku veľké úspechy.
Najnovšie plánujú Česi s Nemcami vytvoriť novú, modernejšiu verziu vlaku. Do projektu chcú zapojiť aj Slovensko. Reakcie nielen žiakov, ale najmä rodičov im dávajú dôvod pokračovať a jedinečný preventívny program čoraz viac vylepšovať a rozširovať. „V každom meste stretneme rodičov či súrodencov, ktorých dieťa, brat alebo sestra drogujú. Po prehliadke sú zarazení, premýšľajú, kde urobili chybu, keď ich dieťa fetuje. Pýtajú sa, kde sme boli pred piatimi, desiatimi rokmi, aby vlak ich syn či dcéra videli ešte predtým, než do toho celkom spadli.“
