NÁMESTOVO. Na jednom mieste sa stretli ochranári, pracovníci galérie, pamiatkari, reštaurátori, zástupcovia mesta aj kraja. Dôvod? Vyriešiť otázku, ako zrevitalizovať jedinečný Slanický ostrov umenia a kostolík, ktorý je poslednou pamiatkou na obce zatopené Oravskou priehradou. Dosť značne sa na nich podpísal zub času.
Bujná vegetácia
Kostolík má dve a pol storočia, ostrov existuje od roku 1953, kedy bola napustená Oravská priehrada. Nie vždy na ňom rástlo toľko stromov ako dnes. Lipy okolo sakrálnej stavby sú pôvodné, ale mnoho ďalších drevín a kríkov tam vyrástlo v ostatných desaťročiach. Niektoré spôsobujú problémy. Najmä preto, že bránia slnečným lúčom presiahnuť až ku kostolíku.
„Je tam veľmi vlhko, kostolík z mnohých strán zospodu plesnie,“ hovorí Igor Janckulík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, zriaďovateľa Oravskej galérie. „V kríkoch sa držia odpadky, ktoré do priehrady priplávajú z okolitých prítokov. Keď zeleň na jeseň opadne, vyzerá to tam zle.“
Eva Ľuptáková, riaditeľka Oravskej galérie, hovorí, že o revitalizácii ostrova sa so zriaďovateľom rozprávajú roky. Zatiaľ však plány reálne podoby nenadobudli. „Dôvodov bolo viacero,“ hovorí riaditeľka. „Permanentný nedostatok peňazí, uprednostňovanie iných projektov, ale najmä fakt, že galéria, ako špecializované pracovisko výtvarného umenia, má oproti múzeám nevýhodu v tom, že je prakticky nemožné nájsť zahraničného partnera, ktorý by riešil podobný problém. Takže strácame možnosť získať eurofondy a peniaze cez iné projekty a granty.“
Na lipy sa pozrie dendrológ
V týchto dňoch začnú študenti z tvrdošínskej lesníckej strednej školy vypiľovať na ostrove náletové dreviny. Povolenie od mesta už zriaďovateľ má. „Samozrejme, nechceme píliť všetko od kraja,“ povedal Igor Janckulík. „Dohodli sme sa, že na úvod sa zameriame na dreviny do priemeru 10 centimetrov a na strane od Námestova. Následne odborná komisia označí ďalšie, ktoré budú môcť byť vyrúbané.“

Cieľom vypiľovania je čiastočné presvetlenie ostrova, najmä dominanty na ňom. K starým lipám sa budú vyjadrovať odborníci. „Zhodnotia ich stav, či nie sú duté, či môžu zostať, aby neohrozovali kostolík a najmä návštevníkov.“ Vypílené stromy nahradia novovysadenými. Počet a miesto určí mesto.
Hoci je na ostrove veľa práce, neznamená to, že by na ňom správca nič nerobil. Oravská galéria v ostatných rokoch investovala nemalé peniaze do výmeny strechy na kostole, vytvorila dve oddychové zóny, chodníky, zázemie pre lektorov a príručný sklad. Polovicu ostrova, ktorú využívajú návštevníci, zamestnanci galérie každoročne kosia.
Problémom sú stromy popadané pri víchriciach. Odstraňuje ich taktiež správca, aj keď nie vždy je to možné. „Radi by sme robili viac, žiaľ, na rozsiahle úpravy nemáme dostatok peňazí ani ľudí,“ povedala Eva Ľuptáková. Galéria má dvanásť zamestnancov, spravuje deväť stálych expozícií na celej Orave a robí ročne desať až dvanásť výstav domáceho a zahraničného umenia.
Problematické stráženie
Na ostrove sú neďaleko kostolíka tri chatky. Dve slúžia pre obsluhu počas sezóny a ako sklad náradia. V tretej sú sociálne zariadenia. Kraj by chcel búdky presunúť za kostol, aby ich nebolo až tak vidieť, a zmodernizovať.

Vedenie Oravskej galérie upozorňuje, že vytvoriť klasické sociálne zariadenia na ostrove uprostred Oravskej priehrady nie je až také jednoduché a súčasťou by musela byť aj výstavba čistiarne odpadových vôd. Problémom je tiež dĺžka sezóny, ktorá trvá päť mesiacov. „Ako bude kostol, ostrov a sociálky strážené?“ pýta sa Eva Ľuptáková. „Kamerový systém na ostrove nie je a keby aj bol, zásah by nebol dostatočne rýchly. O zimnej údržbe nehovoriac.“ Pravdou totiž je, že ostrov sa často stáva strediskom vandalov a zlodejov. Neraz boli poničené stavby okolo kostolíka, aj jeho interiér. Došlo už dokonca aj k vykradnutiu zbierky v inte-riéri. Páchateľov sa nikdy nepodarilo odhaliť.
Oravská galéria verí, že kostolík pre plánované úpravy nebude musieť zatvoriť na celú sezónu. „Veľa by sme stratili na ziskoch z predaja vstupného a propagačných materiálov. Výpadky nemáme čím nahradiť, takže by bola ohrozená ostatná odborná činnosť financovaná hlavne z príjmov z ostrova.“
Veľké plány
Zriaďovateľ chce do budúcnosti urobiť na ostrove oddychové zóny, zrealizovať v kostolíku komplexný výskum, najmä čo sa týka starých malieb. Plánuje tiež vymeniť okná na historickej sakrálnej stavbe a urobiť chodníky s bezbariérovým prístupom. „Treba vytvoriť také podmienky, aby tam ľudia pobudli čo najdlhšie, strávili pekné chvíle s rodinou a priateľmi a aby mali chuť sa znovu na ostrov vrátiť,“ hovorí Janckulík.

Riaditeľka tieto zámery len víta. „Radi sa budeme podieľať na všetkých plánovaných zámeroch kraja, ktoré prispejú k revitalizácii vzácneho a jedinečného prostredia. V rámci našich možností vieme vlastnými silami zabezpečiť bežnú prevádzku a menšie práce. Všetko ostatné je v kompetencii vlastníka areálu a pamiatky,“ dodala Eva Ľuptáková.
Expozícia na Slanickom ostrove umenia je unikátom v strednej Európe. Počas sezóny ho navštívi zhruba 50-tisíc návštevníkov. Od otvorenia v roku 1971 priplávalo na ostrov viac ako 1,7 milióna turistov.
Dlhé roky chátral
Myšlienka využitia unikátneho ostrova bola od jeho vzniku založená na prehliadkach rovnako jedinečných expozícií. Pred mnohými rokmi s ňou prišiel Ignác Kolčák. Ako vtedy uviedol: „Asanačná komisia, ktorá pred napustením priehrady rozhodovala o osude objektov ležiacich na jej území, pôvodne uvažovala aj o asanácii slanického kostola. Na žiadosť obyvateľov Slanice a po preskúmaní technických údajov sa rozhodla ponechať kostol ako pamätník zatopených obcí.“
Kostolík bol síce zachovaný, ale viac ako desať rokov nemal majiteľa. Nemal sa teda kto starať nielen o jeho údržbu, ale ani o ochranu. Historický chátrajúci kostol, spustošený cintorín s niekoľkými vzácnymi kamennými náhrobkami a takmer zničené kaplnky pomaly zarastali burinou a krovím. Až dovtedy, kým sa ich v roku 1967 nechytila Oravská galéria.
O kostolíku aj ostrove
Kostolík na Slanickom ostrove pochádza z rokov 1766 – 1769. Stavaný bol ako baroková kaplnka. Dnešnú klasicistickú podobu s dvoma vežami a „zámočníckou“ kaplnkou získal v roku 1843, kedy stavebníci vytvorili jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavili sakristiu a dve veže, zvierajúce otvorenú arkádu.
V 1. polovici 19. storočia tam vznikla prvá kalvária s krížovou cestou v Spišskej diecéze, z ktorej sa z pôvodných 14 zastavení dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek. V polkruhovo zaklenutých nikách sa ešte v prvej polovici 20. storočia nachádzali obrazy výjavov Krížovej cesty.
V roku 1967, keď ostrov a stavby prevzala do správy Oravská galéria, sa zariadenie kostola dostalo sčasti do zbierok a expozícií galérie, časť preniesli do iných oravských kostolov a zvyšok bol zničený po napustení priehrady v roku 1953 až do obdobia, kedy objekt dostala Oravská galéria.
Prvú expozíciu tradičného ľudového umenia otvorili v roku 1971.
Pred kostolík premiestnili pomník slanického rodáka Antona Bernoláka, ktorý pôvodne stál v zatopenej Slanici. Autorom sochy z roku 1938 je český sochár František Machala.