ORAVSKÁ PORUBA. Od Kenezu po Kňažiu a Srňacie v premenách času sú knihy, ktoré uzreli svetlo sveta tento rok a venujú sa histórii mestských častí Dolného Kubína. V októbri dvojicu doplnila ďalšia zaujímavá publikácia, tentoraz z časti blízkej okresnému mestu, Gäceľa s názvom Geceľ, Perla Oravy.
Od minulosti po budúcnosť
Tento rok uplynulo desaťročie, odkedy Daniel Škerda začal s obnovou a rekonštrukciou Gäceľa, miestnej časti Oravskej Poruby. „Keďže sme nechceli ukázať krásu len tú, čo vidíte očami, ale aj historickú, napísali sme knihu,“ povedal pri slávnostnom uvádzaní knihy Daniel Škerda.
Prvá zmienka o Geceli pochádza z prvej polovice 14. storočia. „Históriu chceme ukázať nielen obyvateľom Oravy, ale aj turistom. V knihe nájdete informácie od založenia cez budovanie až po súčasnosť. Obsahuje aj vízie do budúcnosti.“
Publikácia prináša nové pohľady na históriu tejto kedysi malej kuriálnej obce, ktorá sa neskôr zmenila na Tíliu kemp Gäceľ. Čitateľ sa zoznámi s najstaršími dejinami, s obdobím, keď Geceľ patril šľachtickej rodina Bajčiovcov, so slávnym obdobím, keď tu pôsobila rodina Čaplovičovcov z Jasenovej. Približuje medzivojnové obdobie rodiny Izsofovcov, ktorá udržiavala aristokratický duch tohto miesta. Nadšenci dali súčasnému Gäceľu nového ducha, rozmer, ktorý so zmenami pretrváva do súčasnosti.
Chcel stavať priehradu
Informácie zozbieral a do podoby publikácie sformoval kolektív autorov na čele s Michalom Čajkom. „Pátranie v dejinách prináša množstvo prekvapení, zistení. Pre mňa je zaujímavá širokospektrálna osobnosť Šimona Čaploviča, ktorý bol oravským a turčianskym županom, a je osobnosť nedoznaná a nedocenená.“ Okrem toho, že bol významný regionálny politik, bol vedec a kutil, ktorý priniesol nové poznatky.
Kostol na ostrove by chcel viac slnka a kadečo iné Čítajte „Veľa vieme o Oravskej priehrade, ale málokto vie, že Šimon Čaplovič vypracoval projekt výstavby ešte staršej priehrady v povodí Bieleho potoka v oblasti Oravského Bieleho Potoka a Habovky.“ Nikdy ju nepostavili, ale podrobnosti aj projekt sú súčasťou knihy.
Krstili ju lipovým lístím
Knihu uviedol Michal Čajka s riaditeľkou Oravskej galérie Evou Ľuptákovou. Využili listy lipy. „Použili sme ich preto, lebo lipa je po latinsky tília a kemp sa volá Tília Gäceľ,“ povedal Škerda.
Odhalili extrémizmus, zasahovalo komando Čítajte Eva Ľuptáková vyjadrila obdiv všetkým, ktorí sa na vytvorení publikácie podieľali. „Knihe prajem, aby si našla čitateľov, lebo je to počin, ktorý v týchto dobách, kedy sa stráca cit, empatia, sme zakuklení, nedoprajeme si a robíme si zle, môže len dobre urobiť. Pripomína, že sú tu ľudia, ktorí chcú niečo urobiť pre pamiatky, pre ľudí. Nesmierne si to vážim, lebo za tým je obrovský kus roboty.“
Michal Čajka vysvetlil, ako to v skutočnosti je s názvom tohto kúta Oravskej Poruby. „V súčasnosti sa volá Gäceľ, ale pri pátraní v minulosti sme našli názov Geceľ.“ Aj preto má názov Geceľ, Perla Oravy. Nájsť ju môžete v kempe, vydavateľ ju plánuje dať aj do kníhkupectiev.
