MÚTNE. Gazdovia v Mútnom sú v strehu. Minulý týždeň vlci zabili mladé teľa na paši, približne dvesto metrov od dediny. Našiel ho majiteľ, ktorý tri kravy a dve teľatá nechával pásť sa za oplotkom. O desať oviec prišiel farmár Miroslav Lipták z Pokryváča.
Teľa nemá šancu
„Videl som teľa ležať, a keď som prišiel bližšie, zbadal som, že má veľkú ranu na stehne,“ povedal majiteľ Štefan Galis.
Obavy z vlkov majú aj družstevníci. Starajú sa o približne tisíc kusov dobytka. Pasie sa na pasienkoch okolo dediny. „Budeme sa báť, či ráno nenájdeme ďalšie teľatá roztrhané. Toto bolo určite dielo vlka.“
Zootechnička Jana Špitálová dala radšej ovce zahnať do maštale. „Nebudeme riskovať. Teľa je mladé, malé, proti vlkom nemá šancu.“

Minulý rok v lokalite Mútneho strhli vlci 15 oviec, tento rok asi desať. Keď sa zamerajú na dobytok, vyberú si radšej malé stádo, v ktorom kravy nedokážu teľatá ochrániť. Ak je v stáde 40 dospelých kráv, urobia okolo teliat ochranu a vlka medzi seba nepustia. Tri kravy Štefana Galisa to nedokázali.
Strieľať alebo nestrieľať?
„Vlky a medvede sú premnožené,“ tvrdí Štefan Traj. „Kvôli nim musíme stáda stále kontrolovať.“

Podľa starostu Mútneho Mariána Murína treba začať počet vlkov regulovať. Ale to nie je jednoduché, pretože v Poľsku je táto šelma celoročne chránená. Celoročný zákaz strieľať platí aj na slovenskej strane až do vzdialenosti 20 kilometrov od poľských hraníc.
„Poliaci si to vylobovali u našich ochranárov, ale považujem to za úplne scestné, lebo tam nemajú také veľké komplexy lesov, v ktorých by sa vlk zdržiaval. Majú domy roztrúsené po lazoch. Vlk je na Slovensku historicky daný, ale nikdy ho nebolo toľko ako dnes. Treba ho regulovať, lebo nemá nad sebou predátora. Jeho záujmom nie je byť na očiach, ale kravy sa pasú dvesto metrov od domov. Prečo prišiel tak blízko?“
Podobný názor má aj Miroslav Lupták, ktorému vlci zabili desať oviec v oplotku sto metrov od posledného domu v dedine. „Ovce sa rozutekali kade-tade. Vlci jednu chytili až vo vrbinách. Zožrali len dve, osem zostalo zadusených na lúke.“
Ľahká korisť láka
Miroslav Lupták sa zároveň sťažuje na premnoženú jeleniu a srnčiu zver. „Som zvedavý, aké odškodné za ovce dostanem od štátu.“

Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, s názorom farmára z Pokryváča čiastočne súhlasí. „Vlci, pretože ich je málo, zásadne neovplyvňujú počet zveri v lesoch, ktorá je premnožená nad normy.“
Tvrdí, že v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť o premnožení vlkov.
„Ľudia nechávajú pásť sa ovce a dobytok bez dozoru len za oplotkami. Vlk sa ľudí bojí, ale oplotky pre neho nie sú prekážkou. Nerozlišuje zver a zvieratá, pre neho je to potrava ako každá iná. Naviac ľahká, ulovená bez námahy, energeticky výdatná. To je to isté, ako keď medveď začne chodiť ku kontajnerom. Ľudia vlkovi a medveďovi túto možnosť obživy núkajú. A teraz sa čudujú, že to využijú.“