Boxerka Jessica Triebeľová má za sebou nesmierne náročný, no krásny športový rok. Začala ho zlatým hetrikom na majstrovstvách Európy, potom sa prvýkrát postavila do ringu na svetovom šampionáte a v októbri absolvovala premiéru na Olympijských hrách mládeže v Buenos Aires. Dcéru v Argentíne už tradične sprevádzal otec Peter, s ktorým sme sa o priebehu a atmosfére porozprávali.
Ako hodnotíte z trénerského hľadiska výkon Jessicy?
Musím sa vrátiť do roku 2017, kedy sa objavili príznaky pretrénovanosti, vnútorne zápaly, aj menšie problémy so zdravím. Brala tabletky, mala tiež potrhané väzivá na zadnej ruke v zápästí. Aj napriek tomu sme sa pripravovali na majstrovstvá Európy v Taliansku, ktoré boli v apríli. Jessica sa stala tretíkrát majsterkou Európy a z prvého miesta sa kvalifikovala na majstrovstvá sveta do Budapešti a na olympijské hry mládeže.
Zdravotné problémy po majstrovstvách Európy ustúpili?
Prečítajte si tiež: Andrej Košarišťan neveril, že Ján Lašák volá správne
Mali sme menšiu pauzu na rehabilitáciu. Zranenie na zadnej ruke sa vyliečilo a tak sme mohli začať s prípravou na majstrovstvá sveta do Budapešti. Problém potom zasa nastal na prednej ruke, čo je ešte horšie. Predná ruka v boxe je 70 percent. Opäť to boli potrhané väzivá v zápästí, k tomu sa pridal problém s členkom. Jessica aj napriek tomuto podala dobrý výkon. Cítili sme sa byť ukrivdení v zápase s Japonkou. Dcéra to mala vyhraté a mala byť minimálne vo finále. Po majstrovstvách prišla týždenná regenerácia a znova sme sa pustili do prípravy, tentokrát na olympijské hry mládeže. Je smutné, že tieto zranenia nás prenasledujú už pomaly celý rok.
Kto vám pomáhal v príprave do Argentíny?
Tréningové plány sme robili spolu s profesorom Eduardom Laczom, ktorý patrí k svetovo uznávaným odborníkom. Je nám veľmi nápomocný aj v riešení zdravotného stavu, ktorý nám nedovolil ísť celý rok na 100 percent. Museli sme vynechať prácu na vreciach, posilňovanie, výbušnosť, dynamiku, vytrvalosť, pracovali sme iba jednou rukou a niektoré veci sme robili v utlmenom režime, čo sa odrazilo aj na jej sile a kondičke.
Jessica vypadla na olympiáde už v prvom kole s thajskou súperkou. Ako prebiehal zápas?
Jessica dodržiavala presne stanovenú stratégiu. V prvom kole jasne dominovala a vyhrala u všetkých rozhodcov. V druhom sme cítili krivdu u ringového rozhodcu z Argentíny. Jessicu zbytočne napomínal a dal jej v závere kola bod dole po banálnom údere súperky, ktorý ju zbytočne rozhodil a psychicky jej ublížil. V treťom kole rozhodca dokonal, čo začal. Zbytočne ukončil zápas predčasne. Jessica mala podľa našej dohody doboxovať v klinčoch (zovretie súpera rukami, pripomína objatie). Únava bola síce viditeľná, ale určite by ešte našla vnútornú silu a tento zápas ukončila víťazne, aj keby toto kolo prehrala. Chcem ešte podotknúť, že v jej váhe bolo iba sedem boxeriek a boli druhotriedne.
Jessica Triebeľová má za sebou náročný rok. (zdroj: SOV/Andrej Galica)Je veľmi smutné, že sa na takomto fóre dejú takéto veci.
Pre mňa je smutné, že niekto je napríklad súdený a môže sa aj niekoľkokrát odvolať a dožadovať sa nejakej spravodlivosti, ale v boxe to momentálne neexistuje, a už nehovoriac o nejakom proteste. Toto mi berie energiu, keďže poznám veľmi dobre, ako pavučina funguje aj na najvyšších miestach.
Preto často v boxe vyhrá aj boxer, čo nemal vyhrať a chcem veriť, že zmena musí prísť. Inak nemôžeme hovoriť o fair play, čo je pre športovca, trénera domotivujúce.
Hneď po zápase ste sa vyjadrili, že s boxom končíte. Je to stále pravda?
Bol som veľmi nahnevaný a frustrovaný, ako to dopadlo. Obetoval som celkovo 9 mesiacov prípravy iba boxu a cítil som veľkú krivdu. So všetkými vecami, ako je organizovanie veľkých turnajov, som už skončil. U mňa je už prvoradá iba Jessica. Čím vyššie chceme ísť, tým viacej energie musím vynaložiť. Ak nás zas okradnú na kvalifikácii olympijských hier do Tokia, tak potom už Jessica prestúpi k profesionálom do zahraničia. Tam to bude oveľa spravodlivejšie a nepôjdem už hlavou proti múru.
Ako prijala prehru v Argentíne Jessica?
Bola veľmi sklamaná, deprimovaná a nahnevaná na seba. Nepodala taký výkon, aký mohla. Po technickej stránke bola spokojná, no po fyzickej stránke určite nie. I napriek prehre ďakuje všetkým, ktorí ju podporovali. Veľmi si to cení.
Bol to veľmi náročný rok pre vašu dcéru?
Prečítajte si tiež: Za Slovensko nastúpi futbalistka z Oravy
Jessica tento rok absolvovala ťažkú sezónu s troma vrcholmi, čo je veľmi náročné, a už nehovoriac o zdravotných problémoch, ktoré nás momentálne prenasledujú. Samozrejme, musím si tiež priznať chybu. Mali sme hlavne vynechať stred, a to boli majstrovstvá sveta v Budapešti a čisto sa sústrediť na olympijské hry mládeže. Ale po vojne je každý generál a minulosť už nezmeníme. Musíme sa pozerať na budúcnosť. Pre otca, a zároveň trénera je to veľmi ťažké. Kto to nezažije, nepochopí. My máme záujem iba o vysoké méty a Jessica bola favoritka. Preto je sklamanie väčšie.
Pre nás to boli prvé olympijské hry a veríme, že nie posledné. Spoznali sme veľmi veľa príjemných ľudí, nielen zo Slovenska, a nadviazali nové priateľské vzťahy.
Aké plány máte v blízkej budúcnosti ?
Pre Jessicu je momentálne prvoradá regenerácia a dať sa zdravotne do poriadku. Hlavne zvýšiť hemoglobín, pretože má iba 120, čo je málo pre bazálny život a nie pre vrcholového športovca. Cieľ je do konca roka 2019 absolvovať dve až tri sústredenia v zahraničí v nadmorskej výške 2200 m v trvaní po dobu troch týždňoch a zvýšiť hemoglobín na 150. Celý rok sa tiež zameriame na posilňovanie a zvýšenie sily o 100 percent, ktorá jej veľmi chýba a začneme pomýšľať na Olympijské hry Tokio 2020.
