BRUSEL, ORAVSKÝ PODZÁMOK. Jeden z najlepších a najinovatívnejších projektov, aké v poslednom období v Európskej únii vznikli. Aj takéto sú hodnotenia projektu, ktorý mapuje unikátny, ale málo známy prírodný fenomén rašelinísk na Hornej Orave.
Keď v utorok v Bruseli pred niekoľkými tisícmi pozvaných hostí vyhlasovali vo veľkom štýle výsledky súťaže najoriginálnejších europrojektov, skloňovali sa aj oravské rašeliniská. Projekt sa totiž prebojoval medzi päticu finalistov ceny RegioStars 2018 v kategórii Zachovanie kultúrneho dedičstva.
V súťaži, ktorú pripodobňujú k európskym Oskarom, napokon nezvíťazil. No už aj finálová účasť je považovaná za úspech, pretože do užšieho výberu v boji o cenu RegioStar sa projekt zo Slovenska ešte nedostal. V tomto roku sa do boja o ocenenie prihlásilo 102 europrojektov z celej Európskej únie a do užšieho finále vybrali 21 z nich.
„Pre Oravské múzeum je to veľká prestíž už len to, že bol nominovaný v rámci Európy. Projekt bol komisiou ohodnotený zo 100 možných bodov na 99 ako najinovatívnejší a najoriginálnejší projekt. Konkurovali mu veľké projekty,“ hovorí spokojne riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.
Sprístupnili faru na Oravskom hrade
Najviditeľnejším výsledkom spoločného poľsko-slovenského projektu, ktorý z väčšej časti zaplatila Európska únia z programu Interreg, je nedávne otvorenie expozície Rašeliniská Oravy v zrekonštruovanej budove fary na Oravskom hrade.
Za projektom stojí obec Čierny Dunajec a Oravské múzeom Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne. Celkovo stál viac ako 1,3 milióna eur a Oravské múzeum z tejto sumy dostalo asi 745-tisíc.
Dobrý nápad. Z bývalej fary urobili múzeum rašelinísk Čítajte Múzeum za túto sumu zrekonštruovalo a sprístupnilo objekt fary na Oravskom hrade, ktorý patrí medzi dominantné stavby nádvoria dolného hradu. V obnovenom objekte otvorili pred nedávnom expozíciu rašelinísk, aká zatiaľ neexistuje nikde na Slovensku.
„Na základe dobrých skúsenosti s cezhraničnou spoluprácou sme sa stretli s partnermi na rokovaní a hľadali možnosti ako sa zapojiť sa do výzvy. Vedúci partner chcel obnoviť objekt v Chocholowe, v ktorom malo byť múzeum rašeliny. Napadla mi myšlienka zriadiť múzeum rašeliny aj na Oravskom hrade v dlhodobo nevyužitých priestoroch a projekt bol na svete,“ vracia sa na začiatok celého zámeru Mária Jagnešáková.
Unikátne rašeliniská
Expozícia je koncipovaná tak, že využíva viaceré audiovizuálne a interaktívne prvky. „Prostredníctvom svetelných fotografií, multimediálnych a interaktívnych prvkov, ako aj náučných panelov, vitrín a inštalácií prírodnín sa návštevník ocitne priamo uprostred rašeliniska. Expozícia je založená na zážitkoch, ktoré čo najvernejšie navodia atmosféru skutočného rašeliniska, zároveň sa však stáva zdrojom informácií o problematike, ktorá je veľmi zaujímavá ale aj málo známa,“ opísalo svoju najnovšiu expozíciu Oravské múzeum.
Projekt chce šíriť osvetu o rašelinískách, ktoré sú na oboch stranách poľsko-slovenskej hranice.
Je to najväčší cezhraničný komplex rašelinísk v Karpatoch. „Zachoval sa tu svet zriedkavých pradávnych druhov rastlín a chránených druhov zvierat. Takú biodiverzitu nestretneme v žiadnej inej oblasti a preto sú vrchoviskové rašeliniská prírodným unikátom pohraničia,“ opisujú európsky unikát autori projektu.
Online hlasovanie
Ceny Regiostars odovzdávali v Bruseli na Európskom týždni regiónov a miest. Počas štyroch dní sa hlavné mesto Belgicka stalo miestom s najväčšou koncentráciou odborníkov na regionálny rozvoj.
Zahraničné jedlá zneli divne, ale chutili skvele Čítajte Ide o najväčšie podujatie svojho druhu na starom kontinente. Šesť tisíc účastníkov na jednom mieste, viac ako 100 seminárov, diskusných fór a prezentácií v rôznych častiach Bruselu.
V rámci konferencie po jedenástykrát odovzdávali ceny pre najlepšie projekty, ktoré vybrala porota. Okrem toho mohli hlasovať aj bežní ľudia. Po hlasovaní skončil poľsko-slovenský projekt rašelinísk na deviatom mieste spomedzi viac ako stovky prihlásených projektov.
„Každý rok naše ceny RegioStars zvyšujú latku a ukazujú, ako možno fondy EÚ využívať tým najlepším možným spôsobom," povedala komisárka pre regionálnu politiku Corina Creţuová.
Rašeliniská Oravy
* vznik rašelinísk siaha do obdobia po skončení poslednej doby ľadovej, asi pred 12 000 rokmi* viaceré už zanikli v dôsledku ťažby rašeliny a zásahov do vodného režimu, alebo boli zatopené vodami Oravskej priehrady* predstavujú jeden z najkyslejších a na živiny najchudobnejších ekosystémov* vynikajú rozmanitosťou druhov rastlín a živočíchov, ktoré nenachádzame nikde inde* plnia v prírode funkciu zásobárne vody, regulujú extrémy počasia, znižujú vplyv skleníkového efektu* väčšina z nich už v minulosti patrila k chráneným územiam, dnes sú chránenými územiami európskeho významu a nájdeme ich zapísané aj v zozname medzinárodne významných mokradí
