TVRDOŠÍN. Sochy Juraja Brišáka zo Zákamenného a Petra Kolčáka zo Sihelného zaplnili výstavnú sieň galérie. Obaja si po štúdiách vo veľkomestách otvorili svoje dielne na Orave.
„Už v detstve som rád pozeral knihy o architektúre, páčili sa mi obrázky so sochami,“ načrtol prvotný impulz vykročenia na sochársku dráhu Juraj Brišák.
U Petra Kolčáka zohral úlohu jeho strýko, akademický maliar Ignác Kolčák. „Mal som možnosť byť s ním ešte ako chlapec v Bratislave u niekoľkých umelcov. Zapáčila sa mi ich práca v ateliéroch a zdal sa mi to prekrásny život.“
Rozdielne cesty, rovnaký cieľ
Zákamenčan Juraj Brišák sa vyučil za murára a až po vojenčine si povedal, že chce od života viac, ako pracovať na stavbách s kelňou. Na jednom rezbárskom plenéri v Oravskom Veselom sa zoznámil s profesorom z Akadémie krásnych umení v Krakowe, kde potom odišiel študovať. „Mal som možnosť nielen tvoriť, ale zažiť aj tvrdú robotu v zlievárenskej dielni.“
U Petra Kolčáka zo Sihelného mala už stredná škola umelecký nádych, študoval umelecko-remeselné spracovanie dreva. „Zdalo sa mi, že mi to ide, tak som sa prihlásil na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, kde som študoval sochárstvo.“
Sakrálne umenie a labyrint
Prečo práve sakrálne umenie dominuje v tvorbe Juraja Brišáka? „V dejinách kresťanstva je veľa motívov, aj po dvoch tisícročiach má stále čo povedať,“ povedal sochár, v ktorého tvorbe sa často objavuje aj svätý Ján Pavol II. Zotrváva pri klasickej tvorbe, aj keď má rád abstrakciu.
Tu robili tisícky teslákov. Pozrite si historickú fotogalériu Čítajte V tvorbe Petra Kolčáka sa objavuje aj labyrint. Čo pre neho znamená? „Labyrint je hľadanie. Každý človek hľadá vo svojom živote tú svoju cestu a vždy má na výber, kam má ísť,“ povedal s tým, že on hľadá výtvarné stvárnenie toho hľadania.
Výstava Plastiky a portréty potrvá do 9. októbra. Art galéria Schürger v Tvrdošíne pozýva pozrieť si a inšpirovať sa dielami oravských umelcov.
