NÁMESTOVO. „Absolvent gastronómie musí byť pohybovo zdatný, rozprávať cudzími jazykmi a vedieť o kultúre krajín – preto sme prepojili tri medzinárodne významné udalosti,“ zdôvodnila netradičné aktivity učiteľka Anna Chorvátová. A urobili dobre.
Akcie, ktoré organizovali Súkromná Spojená škola EDUCO Slanická Osada, sa páčili študentom, počas ochutnávok cudzokrajných jedál si pochvaľovali aj návštevníci školy.
Za minútu celým svetom
Celotýždňové aktivity začali gastronomickým crossom. Pôvodne mal byť na námestovskom námestí. Pre zlé počasie sa konal v priestoroch školy. Na hodnote to však neubralo. Práve naopak. „Určili sme bežeckú trasu, na ktorej žiaci museli očistiť a nakrájať cibuľu, detským valčekom vyvaľkať cesto na rezance, odniesť tácku s dvomi plnými pohármi vody a na záver cukrárenským vreckom nastriekať dve pekné kolieska,“ priblížil zástupca riaditeľa Ľubomír Petrovič. „Prváci boli nadšení. Bolo to vtipné a všetci sa výborne zabavili.“
Streda bola venovaná svetovému dňu cestovného ruchu. Žiaci prostredníctvom rôznych digitálnych technológií cestovali po svete. „Mali sme virtuálnu realitu, v rámci ktorej si mohli vybrať krajinu, ktorú chcú navštíviť,“ hovorí Anna Chorvátová. „Záujem bol o Benátky, Niagarské vodopády, Paríž. Vyskúšali si imaginárny pád z Eiffelovej veže. Boli z toho unesení.“ Vo štvrtok sa organizátori zamerali na Deň jazykov, na spoznávanie kultúr jednotlivých štátov. Vyvrcholením tvorivého týždňa bola gastronomická prehliadka zručnosti žiakov. Sedem skupín, prevažne tretiaci a štvrtáci, od skorého rána pripravovali cudzokrajné jedlá, ktoré potom dávali ochutnať návštevníkom.
„Žiaci jednotlivých odborov pripravili prezentáciu o vybraných krajinách,“ hovorí Ľubomír Petrovič. „Dôraz sme dávali na gastronómiu, typický dress code, menu, typické jedlá, prestretie. Hostia odchádzali spokojní, čo bolo pre nás najdôležitejšie.“
Pirohy sa minuli rýchlo
V nemecko-anglickom stánku pripravovala tretiačka Nikola Stašáková nemecké predjedlo – grilovanú klobásku s toastom natretým horčicou. Milada Prčinová uvarila eintope – nemeckú polievku. „Je robená na cibuľovom základe, potom som pridala mrkvu, fazuľu v paradajkovej omáčke, anglickú slaninu, pór a čili,“ priblížila recept tretiačka. „Doma som ju ešte nevarila, ale bola chutná, takže ju určite opäť vyskúšam.“
Denisa Čierniková sa zhostila prípravy anglického rozbiftu. Ide o tradičné anglické predjedlo z hovädzej roštenky. Partia cukrárok z tretieho ročníka mala na starosti dezert. Upiekli anglické čokoládové muffiny.
Erik Škumát a Patrik Pakos reprezentovali slovenský stánok a naše tradičné jedlá. Pripravovali bryndzové pirohy a slivkové knedle. „Cesto je rovnaké pre obidve jedlá – zemiakové,“ hovorí Erik. „Recept mám od babky, takže je naozaj tradičný.“ Chlapci dobroty pripravovali priamo pred očami návštevníkov. Ich odozvy boli výborné, zo slaných pirohov nezostalo nič, knedličiek zostalo len zopár.
Lievance na mede a džúse
V ďalšom stánku študenti robili boršč a bliny. Už na prvý pohľad bolo zrejmé, že ide o prezentáciu Ruska a jeho gastronómie. „Základom boršču je vývar z hovädzích a bravčových kostí, ktoré sa varia s koreňovou zeleninou,“ vysvetľuje tretiak Jozef Medvecký. „Kým sa varil, uvarili sme si cviklu. Medzitým sme do vývaru pridali zemiaky a po dovarení cvikly sme tam dali aj tú.“

Aneta Margeťáková s Patrikom Kázikom ponúkali bliny. Ide o jedlo podobné našim lievancom, ktoré sa však pripravuje celkom netradične. „Na panvicu dáme med, kocku masla a po roztopení zmes zalejeme džúsom,“ hovorí Patrik. „V tom následne pečieme malé bliny. Cesto je kysnuté, hustejšie, podobné ako na buchty.“ Bliny sa podávajú na sladko, ale aj na slano. Pečú sa rovnako, rozdiel je vo finálnej úprave. Tie na sladko kuchári flambujú, do slaných pridávajú smotanu, syr a zeleninu. Základ je však pre všetky rovnaký.
Nechýbala ani poriadne pálivá maďarská kuchyňa s tradičným maďarským guľášom a chuťovkami s čili papričkami. „Guľáš bol extra štipľavý, ale návštevníkov to zrejme neodradilo, lebo nič nezostalo,“ smeje sa Dávid Hablák, ktorý jedlo varil.
Chutila jotta aj foie gras
Slovinskú kuchyňu prezentoval Jakub Gužiňák so spolužiakmi. Varil tradičnú polievku – jottu. Podobá sa našej kapustnici, je však predsa niečím iná. „Pridáva sa do nej fazuľa a musí byť hustá,“ približuje Jakub. „Prvýkrát som ju varil aj jedol, ale podarila sa. Určite vyskúšam uvariť aj iné cudzokrajné jedlá.“

V talianskom kútiku študenti odprezentovali tradičné dezerty – tiramisu a panna cotu. „Náročnejšia na prípravu je panna cota, pretože najskôr musí želatína stuhnúť a až následne na to môžeme navrstviť smotanový krém,“ povedala Iveta Večerková.
Zrejme najextravagantnejšiu ponuku mali študenti vo francúzskom kútiku. K dispozícii boli slimáky priamo z Francúzska, makarónky, levanduľové cookies s kúskami levandule a foie gras – husaciu pečeň s cibuľkou, cesnakom a glazúrovanou hruškou. „Najťažšie na prípravu bola foie gras, hosťom chutili cukrovinky, ale aj krabí šalát, ktorý sme robili priamo pred nimi,“ hovorí Veronika Machyňáková.
Barmani i someliéri
Na oživenie gastronomického európskeho dopoludnia pozvalo vedenie školy aj odborníkov. Martin Janura z barmanskej školy ukazoval barmanské umenie a pripravoval miešané drinky. „Chceme študentov pripraviť na reálnu situáciu, keď sa po škole prvýkrát dostanú k baru,“ hovorí Martin Janura. „Snažíme sa uchovať v nich nadšenie, aby ho odovzdávali svojim hosťom. Aby sa radovali z práce, užívali si ju.“ Práca s dospievajúcimi študentmi nie je jednoduchá. „Sú vo veku, kedy sa majú rozhodovať o svojej budúcnosti. Je to ťažké obdobie, snažíme sa im pomôcť. Riešime to uvoľnenejšou formou.“

Marek Hvoľka je absolventom slanickej strednej školy. Pred pár rokmi sa začal zaujímať o someliérstvo a zostal mu verný dodnes. „Ide o rozoznávanie jednotlivých chutí vín, rozdielov medzi nimi,“ hovorí. „Zaujímavá je táto práca tým, že každý rok sú nové vína, nový ročník, nový druh, takže musíte stále niečo objavovať. Učíte sa priraďovať k vínu správne jedlo, vyhľadávať rozdiely, spoznávate vinárov, nových ľudí. Keď je vaša práca vaším hobby, tak to ani nie je práca.“
Someliér musí mať vycibrené chuťové aj pachové zmysly, na veľtrhoch odskúša stovky, niekedy dokonca tisícku vzoriek. Niektoré musí aj prehltnúť, aby ich správne vychutnal. Marek však s úsmevom dodáva, že sa nebojí toho, že by sa z neho stal alkoholik. „Treba vedieť nájsť správnu hladinu. Okrem toho, my sa pozeráme na kvalitu, nie na kvantitu.“