ORAVSKÝ PODZÁMOK. „Opravujeme celý kostol, fasádu, strechu a kopali sme aj základy pre schody pred vchodom dovnútra,“ povedal Vladimír Fačko.
Každý z trojčlennej partie mal svoju prácu. „Niečo som meral, keď kamarát, ktorý vedľa mňa kopal, zakričal bomba, zahodil lopatu a utekal preč,“ povedal jeden z robotníkov.
Guľu na veži prestrieľali Rusi
Robotníci práce prerušili a zavolali policajtov. Na pomoc im prišiel ich kolega pyrotechnik.
„Vo výkope boli stabilizačné krídelká delostreleckého granátu,“ povedal pyrotechnik. Našťastie pre robotníkov tam ostali po vybuchnutom granáte. Pyrotechnik prehľadal detektorom kovov všetky výkopy, aby odhalil prípadnú ďalšiu muníciu. Detektor už nezapískal, muníciu nenašiel.
„Keď sme zložili guľu s krížom z vrcholu veže, zistili sme, že je celá prestrieľaná,“ povedal Fačko. „Určite ju takto poznačili vojaci počas druhej svetovej vojny.“

Jeho predpoklad potvrdil bývalý starosta Cyril Urban. V tom čase mal len päť rokov, ale udalosti z prechodu frontu a oslobodenia Oravského Podzámku si pamätá z rozprávania otca. „Nečudujem sa, že tam muníciu našli. Tu sa tvrdo bojovalo. Rusi zbehli do dediny v noci 3. apríla. Hneď prišli k nám a pýtali sa, kde sú Germanci. Bývali sme vedľa kostola. Nikoho nenašli, tak hodili granát na kryptu. Výbuch zlomil kamennú platňu, doteraz je taká.“
Prestrieľanú guľu na veži aj s krížom si bol obzrieť pred približne 25 rokmi počas opravy kostola. Dostal sa k nej po lešení, ktoré využívali stavbári. „Otec mi vravel, že ju prestrieľali vojaci salvami na počesť ruského dôstojníka, ktorého tam vtedy pochovávali.“
Padlo tam veľa Nemcov
Urban tvrdí, že v dedine pod hradom padlo viac ako 140 Nemcov, Maďarov a Rumunov, napriek tomu, že mali vybudovanú veľmi dobrú obranu. Rusi ich obkľúčili a postrieľali. Nechali ich ležať na mieste, alebo len tak ledabolo pochovali. Až dva roky po vojne ich prišli pozbierať a odviezli na nejaký vojenský cintorín. „Nemci boli poriadni. Prvé ruské útočiace čaty tvorili kadejakí trestanci. Volali ich dvadsaťminútoví vojaci. Toľko trvalo, kým padli.“

Kruté boje si vyžiadali veľa zranených. Preto pod hradom v budove komposesorátu zriadili vojenskú nemocnicu. „Volali to medpunkt. Chodili tam pomáhať mladí chlapi z dediny. Museli dávať veľký pozor, lebo keď s raneným Rusom niekde hrkli, hneď sa im vyhrážal zastrelením. Báli sa. Nakoniec vojaci z dediny odišli a bol pokoj.“