TRSTENÁ. Pravým znamením civilizácie nie je ekonomický blahobyt ani technická vyspelosť, ale privilegovaný priestor, ktorý sa venuje tým posledným, trpiacim a bezmocným ľuďom. V duchu tohto motta Svätého otca Jána Pavla II. sa niesli oslavy 70. výročia založenia Hornooravskej nemocnice.
Najmä slušne a obetavo
Bohatý, celodenný program pripravilo vedenie nemocnice pre desiatky hostí, ale aj pre širokú verejnosť. Spolu s nimi si chcelo pripomenúť 70 rokov odvtedy, ako v Trstenej otvorili prvú nemocnicu na Orave.
Dopoludnia prítomní spomínali, bilancovali. V odbornej časti, ktorá však bola organizovaná tak, aby si ju prišli vypočuť aj laici, prednášali špičkoví lekári o rôznych aktuálnych lekárskych témach. Konferencia sa niesla v duchu hesla Život je najväčšia hodnota na svete.
Marian Tholt, primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a riaditeľ nemocnice, v slávnostnom príhovore vyzval lekárov a sestry, aby svoju prácu nebrali ako povolanie, ale ako poslanie. „Raz môže pomoc potrebovať vaša mama, váš otec, sestra, brat,“ povedal. „Ak nemocnica nebude schopná zabezpečiť základné aj nadštandardné výkony a nebude v nej slušnosť a obetavosť, nemá šancu prežiť. V nedeľu sú v našom religióznom regióne kostoly plné veriacich. Ale Boh nie je v kostole zavretý ako v konzerve, je všade okolo nás. Určite si praje, aby sme šírili lásku a pomoc okolo seba. A v zdravotníctve to platí zvlášť.“
Rodinný prístup
Prítomným sa prihovorila aj županka Erika Jurinová. Rodáčka z Oravy a občianka Nižnej považuje trstenskú nemocnicu za svoju.
Lekári analyzovali všetko, čo súvisí s pôrodmi Čítajte „Celý život som chodila len tam,“ hovorí predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja. „Vždy som oceňovala rodinný prístup, s ktorým sa v nej človek stretával, veď sme sa mnohí navzájom poznali. Za pätnásť rokov sa zmenila na nepoznanie. Potrebujeme však, aby v nej aj naďalej fungovalo rodinné prostredie a príjemné zázemie.“
Za to, že bola trstenská nemocnica jedinou v kraji, ktorá vďaka nezadlženosti mohla čerpať peniaze z eurofondov, dostalo zariadenie od župy ocenenie.
Prínos a dobré hospodárenie vyzdvihol aj štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Jaroslav Ridoško. „Želal by som si, aby sa kúsok takejto Trstenej dostal do každej nemocnice na Slovensku. Potom by to asi inak fungovalo,“ uviedol.
Riaditeľ pred hosťami z rôznych štátnych inštitúcii poukázal na diskrimináciu, ktorú pociťujú menšie nemocnice vo vzťahu k väčším. „Nesmie byť bežné, že v štátnych nemocniciach sa za bezbolestné pôrody neplatí a u nás áno,“ upozornil Marian Tholt. „Prečo sú bežné výkony platené štátnym nemocniciam oveľa lepšie než nám? Táto diskriminácia sa musí odstrániť. Ľudia, ktorí operujú v našich nemocniciach, a pacienti si zaslúžia zrovnoprávnenie.“
Aj tým, čo už nežijú
Spomínali na tých, ktorí nemocnicu posúvali dopredu a zároveň ďakovali tým, ktorí svojou celoživotnou obetavou prácou pomáhali a pomáhajú chorým ľuďom. Ocenenie in memoriam získali niekdajší riaditelia a dlhoroční primári dvoch oddelení. Prvé dostal lekár Valér Mydlík, bývalý primár gynekológie a riaditeľ. Nepochádzal z Oravy, po nastúpení do funkcie sa však s manželkou a dvomi deťmi nasťahovali do bytu v nemocničnom areáli.
Prvá oravská nemocnica má sedemdesiat rokov, čo sa za ten čas udialo? Čítajte „Bol pri pôrode mnohým Oravcom, aj mne,“ hovorí Marian Tholt. „Moja mama často spomínala, že tam bol deň-noc, len najesť sa chodil domov. Obetoval našej nemocnici celý život.“ Ocenenie prevzala jeho dcéra, Helena Kozelská Mydlíková. Pre dojatie sa na veľa slov nezmohla. „Prežil tu kus života a bol tu veľmi šťastný,“ povedala.
Druhým oceneným, ktorý sa pocty už nedožil, bol Anton Rusnák, riaditeľ a primár krčného oddelenia. Ako spomínal Marian Tholt, za jeho vedenia oddelenie fungovalo, po jeho odchode začalo rapídne upadať, až zaniklo. Obnoviť sa ho podarilo pred dvomi rokmi. Túto cenu prevzala jeho manželka Margita Rusnáková.
Mnoho ocenených
Cenu si prevzali aj ostatní žijúci riaditelia hornooravského zdravotníckeho zariadenia. Bolo ich sedem a dostali ju za prínos pri rozvoji nemocnice. Eleonóra Kadlečíková poďakovala najmä zdravotníkom, ktorých riadila, keďže ona sama lekárka nie je.
Vojtech Koleják, ktorý stále pracuje ako chirurg, zase pripomenul 15-ročné výročie odvtedy, čo bola nemocnica tromi biskupmi zasvätená Panne Márii Karmelskej. „Verím, že bude nad nami držať ochrannú ruku, že sa nemocnica dožije ďalších rokov v zdraví, bohatšia o nové budovy, zariadenia, no najmä o nových ľudí, ktorí sa budú s láskou starať o svojich pacientov,“ povedal.
Deti vás nakreslili. Nájdete sa? Čítajte Vedenie odmenilo lekárov, ktorí aj napriek vyššiemu dôchodkovému veku ešte stále liečia pacientov. Ďalšou skupinou ocenených boli traja lekári, ktorí v nemocnici trávia aj svoj voľný čas a majú spomedzi všetkých na konte najviac odpracovaných hodín a najviac služieb. Pozornosti sa dostalo aj nezdravotníckym pracovníkom a zdravotným sestrám, za ich dlhoročnú a obetavú prácu, ktorú robia aj na dôchodku.
Mnohí z týchto ľudí sú v nemocnici viac ako 40 rokov. „Vďaka obetavosti a nesmiernemu úsiliu ľudí, ktorí v nej aj v zlých časoch pracovali, dokázala prežiť,“ dodal Marian Tholt. „Dnes môžeme hrdo konštatovať, že patrí medzi moderné a stabilné prvky zdravotnej starostlivosti o ľudí na Slovensku.“
