NIŽNÁ. Odborníci s dobrovoľníkmi v uplynulých dňoch pracovali na vrchole nižnianskej dominanty. Kopali a hľadali stopy tisíce rokov starého osídlenia.
Kovy donedávna zbierali nelegálni detektoristi, zem však predsa odkryla zopár stôp z dávnych dôb.
Ako tam ľudia žili
Na Ostražici už archeológovia kopali niekoľkokrát. Prvý raz v 19. storočí, naposledy v 70. rokoch minulého storočia pod taktovkou Oravského múzea. Všetky doterajšie výskumy sa však zameriavali na valy a mohutné opevnenie vysoké zrejme až 2,5 metra, ktorého siluetu vidieť dodnes. Tentokrát sa odborníci rozhodli skúmať niečo iné.
„Sídliskovú štruktúru, osídlenie na hradisku,“ približuje archeologička múzea Barbora Danielová. „Kým o opevnení už máme pomerne dosť informácií, o sídlisku ako takom nevieme nič. Nevieme, ako dlho tu ľudia žili, či tu boli obytné jednotky, či hradisko slúžilo aj pre bežných ľudí, alebo bolo len takzvané refúgium, teda útočisko pred vojnou pre ľudí z okolitých osád.“
Nižnianske hradisko existovalo v dobe železnej – halštatstko-laténskej. Hoci sa v jeho okolí našli rôzne nálezy z doby bronzovej alebo halštatskej, z vrcholu Ostražice takéto materiály neexistujú. Nenašli sa tam ani stopy zo stredoveku či z novoveku. „V zemi boli zatiaľ nájdené len artefakty z uvedeného obdobia.“
Vzácne zuhoľnatené drevo
Archeológovia vykopali na vrchole najskôr päť sond veľkých jeden krát päť metrov. K nim pridali ešte ďalšie tri. Niektoré museli rozširovať. Dôvodom boli starobylé nálezy.
Tu robili tisícky Oravcov. Pozrite si historickú fotogalériu Čítajte „V prvej sonde sme si pôvodne mysleli, že ide o kolovú jamu,“ priblížila Barbora Danielová. „Teda dieru, v ktorej stál kôl podporujúci stavbu. Rozšírením sondy, kopaním a začistením sme však zistili, že sú to dva objekty oválneho tvaru vyložené pieskovcovými kameňmi, v ktorých mohli byť zapustené viaceré koly. Nález svedčí o existencii stavby, ktorú však nevieme interpretovať, keďže sme skúmali len malú časť hradiska.“
Vzácny je tým, že archeológovia našli medzi kameňmi zuhoľnatené drevo zachované vcelku. Ďalším zaujímavým zistením je jama, ktorú obyvatelia vytesali do skalného podložia. Našli v nej veľké zlomky nádob, zvieracích kostí. Vzorky uhlíka z oboch objektov laboratórni pracovníci preskúmajú uhlíkovou metódou C 14, ktorou sa určuje vek materiálu. Pôjde o prvé datovanie touto formou v rámci pravekej Oravy. „Rozbor odhalí, kedy drevo zhorelo, môžeme vďaka tomu zistiť presný rok, kedy hradisko fungovalo,“ približuje archeologička. „Máme síce keramiku z tohto obdobia, ktorá však odzrkadľuje vek len relatívne.“
Na Ostražici kopali aj študenti. Na foto Timea z Bratislavy a Filip z Košíc. (zdroj: Naďa Kališová)Zo zeme odborníci odoberali aj vzorky na archeobotaniku, ktorá skúma zuhoľnatené semená rastlín. Vďaka tomu by sa zase dalo určiť, čo Hornooravci v praveku jedli, čo pestovali, či si do hradiska nosili hotové spracované jedlo, alebo suroviny priamo tam spracúvali.
Aha, čo priniesli gazdinky na Pucovský koštovník Čítajte Datovanie sídliska by uľahčili akékoľvek kovové nálezy, mince. Ostražica je však od kovov doslova vybrakovaná. Archeológov totiž predbehli detektoristi hľadajúci starodávne poklady. „Robili sme aj detektorový výskum, no bez úspechu,“ dodáva Danielová. „Je to veľká škoda. Napriek tomu však vieme, že lokalita bola výnimočná a dominantná. Uvidíme, čo všetko zistíme z rozboru odobratých vzoriek a nájdených nálezov. Tých máme, našťastie, veľa.“
Dejepisár a informatik
Archeológom pomáhali viacerí dobrovoľníci. Siedmi kopali a hľadali „poklady“ v sondách takmer celé dva týždne. Adam Klinovský má 21 rokov. Je vysokoškolák a keďže mu škola začínala až koncom septembra, chcel duchaplne a aktívne využiť posledné dni prázdnin. Študuje aplikovanú informatiku, ktorá je od archeológie poriadne vzdialená.
„História ma však baví,“ hovorí mladý Nižňan. „Skôr sa zaujímam o druhú svetovú vojnu, ale aj pravek je zaujímavý. Vďaka tejto brigáde viem rozpoznávať kostičky, mazaničky, črepy a ostatné artefakty od obyčajných skál.“ Štúdium by však nemenil. „Nechce sa mi celý život kopať,“ dodal s úsmevom.
Oravský Mičurin má v záhrade viac ako sto odrôd ovocia a zeleniny Čítajte Miroslav Mišík je stredoškolský učiteľ dejepisu, ktorý si dva týždne užíva zaslúžený dôchodok. Hoci vedel o histórii veľa, prax uvítal. „V knihách vidno archeológiu len v takej forme, že sa niečo našlo, zvyčajne zlato,“ povedal. „Pokladom je však v skutočnosti aj kameň, kosť či bronzový šperk.“
Bývalý pedagóg sa na netradičnej brigáde naučil, aké dobré oči musí mať archeológ. „Vidíte zvláštny predmet, už sa vytešujete z neviem akého nálezu a zrazu zistíte, že je to obyčajná skala.“ Práca v teréne ho bavila. Ak mu budú stačiť sily, určite sa dá nahovoriť aj na ďalší výskum, ak bude možnosť.
Študenti histórie aj archeológie
Timea Mikolová a Filip Vojtechovský majú s archeologickými výskumami bohaté skúsenosti. Bratislavčanka Timea študuje archeológiu. „Chcela som si vyskúšať kopanie na hradisku v takomto peknom prostredí,“ povedala. „Vďaka nemu sa budem vedieť ľahšie orientovať v teréne.“
Obedy zadarmo? Ako to vidia Oravci (+ anketa) Čítajte Košičan Filip sa síce špecializuje na štúdium histórie, ale po podobných výskumoch chodí už dva roky. „Zlákali ma kamaráti – archeológovia,“ spomína. „Toto je však môj prvý systematický výskum. Zavážila aj tunajšia príroda.“
Okrem skúseností získal kondičku, pretože do takého kopca ešte k starobylému hradisku denno-denne nešliapal.
Popoludní z dediny prichádzalo pomôcť aj niekoľko ďalších ľudí, nadšencov o archeológiu. „Bolo pekné, že sa zaujímajú o históriu aj úplní laici, na archeologickom výskume veľmi pomohli,“ povedala Danielová.
Spolupráca viacerých
Archeologický výskum na hradisku uskutočnilo Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava. V minulosti robilo aj niekoľko ďalších, najmä na Oravskom hrade. Z pohľadu terénnych výskumov v regióne bol však tento nižniansky prvý po 40 rokoch.
Na potulkách oravskými ihriskami Čítajte „Hradisko Ostražica je považované za jedno z najvýznamnejších archeologických lokalít na Orave,“ povedala riaditeľka múzea Mária Jagnešáková. „Nálezisko je v súčasnosti ohrozované nelegálnymi zásahmi laikov, pričom nálezy skončia v zbierkach súkromných zberateľov a nie vo fonde Oravského múzea.“
Na výskume sa podieľalo viacero inštitúcií aj súkromných spoločností.
Garantom bolo múzeum, ktoré platilo vlastného archeológa a sedem brigádnikov. Spolupracovala aj Obec Nižná. Okrem platu pre vedúceho výskumu pomáhala s vozením pracovníkov na lokalitu, s ich ubytovaním, keďže nie všetci boli Oravčania, zabezpečila miestnosti na uloženie potrebného náradia.
Všetky nálezy z výskumu budú súčasťou zbierkového fondu múzea. Inštitúcia v podobných akciách plánuje pokračovať aj v budúcnosti.
