MEDZIBRODIE NAD ORAVOU. Slávnostná svätá omša i agapé boli príležitosťou zaspomínať si na dobu, keď ľudia o kostole v dedine iba snívali, dobu, keď ho stavať chceli, ale nemohli, dobu, keď ho stavali, ale aj na štvrťstoročie, keď ho konečne majú.
V Medzibrodí sú takmer všetci katolíci. V minulosti chodievali na sväté omše do farského kostola v Kňažej či do Bzín. Takmer tri kilometre peši dali zabrať najmä v zime či nečase.
„Aj to je dôvod, prečo sme sa hneď po nežnej revolúcii pustili do výstavby kostola,“ hovorí starosta Michal Janota. „Veriaci sa o to usilovali už v obdobiach pred rokom 1948 či po roku 1968.“
Účet poslúžil susedným kostolom
Po druhej svetovej vojne nastúpil k moci protináboženský komunistický režim príliš rýchlo a akékoľvek cirkevné snahy zrušil.
Ako povedal v kázni na slávnostnej svätej omši k výročiu don Juraj Kyseľ, potom prišiel rok 1968 a Dubčekov socializmus s ľudskou tvárou. „Veriaci sa myšlienkou začali zaoberať opäť. Otvorili v banke účet, na ktorom zbierali peniaze na stavbu.“
Táto doba však bola veľmi krátka a nevyšlo to.
Keď prišiel Juraj Kyseľ v roku 1975 do farnosti ako jej správca, našiel na úrade tento účet. „Bolo na ňom viac ako 60-tisíc korún československých. Dostal som pokyn od cirkevného tajomníka presunúť ich na farský účet a použiť na opravu kostolov v Bzinách a Kňažej.“
A tak museli veriaci vo filiálke čakať ďalších 20 rokov.
Základný kameň požehnal Ján Pavol II.
Ešte ani nevychladli námestia z Nežnej revolúcie, ktorá zvrhla totalitný režim, už 18. decembra 1989 vznikol v Medzibrodí 15-členný výbor, ktorý mal zabezpečovať stavbu kostola spolu so správcom farnosti.
Rozmanitosť krojov je darom našich predkov Čítajte „Poskytnutú príležitosť sme chceli využiť,“ hovorí Michal Janota. „Áno, možno dedine chýbali aj iné veci, ale po kostole ľudia túžili najviac.“
Firma OFZ darovala obci pozemok, ktorý v minulosti získala vyvlastnením pre potreby svojho závodu v Širokej, mala tam byť obslužná plocha pre parné rušne. Pozemok však nevyužívala a pre kostol bol ideálny.
Ako spomenul Juraj Kyseľ, každá rodina v dedine sa vtedy zaviazala prispieť sumou 10-tisíc Kčs. „Hneď sme začali nakupovať materiál, ešte za nezvýšené ceny, čo malo veľký význam pre dokončenie diela.“
Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve Slovenska.
Hotovo hlásili už v auguste 1993
Kostol začali veriaci stavať 1. mája 1991, do zimy bola hrubá stavba aj zastrešená. Hotovo hlásili už v auguste 1993.
Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami Čítajte „Všetci, ktorí sa na prácach zúčastnili, spolu odpracovali 7301 dní,“ povedal don Kyseľ, ktorý pôsobil vo farnosti do roku 1992. Celkové náklady na výstavbu kostola boli bezmála 4,3 milióna vtedajších slovenských korún. Okrem zbierky, ktorú robili veriaci Medzibrodia, prispeli aj rodáci z obce, ktorí žijú inde, viaceré farské úrady z Oravy, ale aj iných oblastí Slovenska.“
Cirkevne je Medzibrodie nad Oravou filiálkou farnosti Kňažia, rovnako tak aj Bziny a Mokraď.
