ČIMHOVÁ. Pred tridsiatimi rokmi bola možnosť obdivovať na pasienkoch višňovo–hnedé kravy s bielym pruhom na chrbte absolútnou súčasťou potuliek po malebnej Orave.
Dvestoročná tradícia
Zdalo by sa, že tieto kravičky so skutočne jedinečným sfarbením sa tu chovajú od nepamäti. To úplnou pravdou nie je. V dostupnej literatúre sa možno dočítať, že o chove dobytka s týmto netradičným sfarbením na Orave nachádzame prvý písomný dokument z roku 1837.
“Višňovo-hnedé kravy s bielym pruhom na chrbte, ktoré dve storočia patrili k Orave, sú, žiaľ, aj v tomto regióne už raritou.
„
Ako píše nestor slovenského dobytkárstva Ján Pšenica, táto písomná zmienka súvisí s hodnotením hospodárenia šľachtickej rodiny Abaffyovcov, ktorá od roku 1832 na majetkoch v Mokradi a Hornej Lehote mala „dobré žitné polia, pekné lesy, liehovar, na málo výnosné lúky vysievala červenú ďatelinu a mala vzorný chov tirolského (pinzgauského) dobytka“.
Veľkú zásluhu na rozvoji pinzgauského dobytka na Orave mal William Rowland, lesmajster oravského panstva v rokoch 1864 – 1883, ktorý sa snažil zveľaďovať oravské poľnohospodárstvo. Založil tiež spolok, ktorého cieľom bolo zavedenie chovu úžitkovejšieho pinzgauského dobytka na Orave.
Kvalitný býk – základ chovu
O chove pinzgauského dobytka na Orave som sa prvýkrát dozvedel od môjho starého otca, ktorý gazdoval v dolnooravskej Jasenovej.
Detailnejšie informácie mám od otca, ktorý často spomína, ako kŕmili mladé býky slepačími vajcami, aby mali pri hodnotení nielen dobrú kondíciu, ale aj krásnu lesklú srsť a získali tak väčšiu šancu stať sa plemennými býkmi a prispieť k zlepšeniu genofondu oravských dojníc.
Kolekcia pinzgauského plemena z PD LČV Čimhová získala na prestížnej výstave ocenenie Zlatý kosák. (zdroj: Marian Dukes)O tom, že plemenné býky z Oravy významnou mierou ovplyvňovali populáciu pinzgauského dobytka na celom severnom a východnom Slovensku, svedčia aj historické záznamy.
V druhej polovici minulého storočia išlo hlavne o majetok školy v Oravskom Podzámku a Plemenársky ústav v Ústí nad Priehradou.
Na tradíciu kvalitného odchovu plemenníkov na gazdovstvách roľníkov dolnej Oravy nadviazali hlavne chovatelia v JRD Leštiny a Oravská Poruba. Koncom minulého storočia sa začali v populácii presadzovať plemenné býky z hornooravských chovov v Trstenej, Liesku, Čimhovej a neskôr aj z Mútneho.
Otvorení radám výskumníkov
S pinzgauským dobytkom z Oravy som sa prvýkrát na odbornej úrovni stretol ako študent zootechniky na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre.
Na výstave Agrokomplex v roku 1987 bolo možné obdivovať početnú, oku budúceho inžiniera zootechnika absolútne lahodiacu kolekciu výkrmových býkov z JRD Liesek.
Napriek tomu, že v tom období bol pinzgauský dobytok na Orave šľachtený na dvojstrannú úžitkovosť (mlieko, mäso), tieto býky svojím osvalením pripomínali špecializované zahraničné mäsové plemená.
Vo veľkokapacitnej výkrmni v Hladovke boli odchovávané tiež takéto kvalitné zvieratá z oravských pinzgauských chovov. Takmer pred 30 rokmi som sa do vtedajšieho JRD Liesek dostal prvýkrát ako mladý pracovník Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre.
Ľubomír Pardeľ (vľavo) a predseda PD LČV Vít Čelko. (zdroj: Marian Dukes)Spolupracovali sme s vtedajším hlavným zootechnikom družstva Vítom Čelkom na šľachtení pinzgauského dobytka a pravidelne sme sa stretávali.
Výskumný tím viedol rodák zo Zabiedova Jozef Chrenek. Ako lokálpatriotovi mu veľmi záležalo na kvalite genofondu dobytka na Orave. Ďalším zanieteným šľachtiteľom bol oravský rodák Eduard Števek, jeden zo zakladateľov Zväzu chovateľov pinzgauského dobytka na Slovensku.
Trofeje z výstav
Talentovaný plemenár a šľachtiteľ Vít Čelko, ktorý je už dlhé obdobie predsedom PD LČV Čimhová a podpredsedom chovateľského zväzu, venoval budovaniu stáda v JRD Liesek (v súčasnosti PD LČV Čimhová – skratka znamená prvé písmená obcí, v ktorých podnik hospodári: Liesek, Čimhová, Vitanová) celý svoj profesionálny život.
Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami Čítajte Vie si spomenúť na rodokmeň väčšiny plemenných býkov, ktoré v tamojšom podniku, ale i celej pinzgauskej populácii pôsobili. Veľmi si cení pracovitosť a chovateľský fortieľ svojich kolegov Dušana Rajčániho a Ľubomíra Pardeľa.
Ľubomír Pardeľ bol zodpovedný aj za kolekciu pinzgauských zvierat z Čimhovej na tohtoročnom Agrokomplexe. Bola veľmi úspešná, získala najvyššie ocenenie výstavy – Zlatý kosák.
Kolekciu tvoril excelentný plemenník Amakar, mimochodom, najťažší býk na tohtoročnom Agrokomplexe, jeho hmotnosť je 1 250 kilogramov. Vlani na tejto výstave získal prestížny titul Šampión výstavy a zdobil titulnú stranu odborného časopisu Slovenský CHOV.
Udržanie chovateľského dedičstva
Višňovo-hnedé kravy s bielym pruhom na chrbte, ktoré dve storočia patrili k Orave takmer ako verše Hviezdoslava, Kukučínove prózy či obrazy Márie Medveckej, sú, žiaľ, aj v tomto regióne už raritou. Z tunajších pasienkov sa vytrácajú.
Dojné pinzgauské stáda si zachovali napríklad v Hornej Lehote a Trstenej, ako aj mnohí súkromní roľníci. Väčšie stáda, ktoré už nedoja, ale slúžia na produkciu ekologického hovädzieho mäsa, môžeme obdivovať v Mútnom (180 kráv) a Čimhovej (150 kráv).
Všetkým chovateľom patrí veľká vďaka za to, že dedičstvo otcov zveľaďujú a zachovávajú genofond, ktorý k Orave dlhé desaťročia neodmysliteľne patril. Pinzgauský dobytok, ktorý bol zdrojom obživy našich predkov, aj vďaka ktorému prežili ťažké obdobia oravských dejín.
JÁN HUBA, NPPC – Výskumný ústav živočíšnej výroby Nitra
Autor: Ján Huba
