Mužovi z Oravy, vtedy mal osemnásť, hrozilo desať až pätnásť rokov pobytu v najťažšej nápravno-výchovnej skupine.
Keď sme pátrali v minulosti a hľadali osudy vrahov, dopátrali sme sa až k viacerým. Oslovili sme dvoch, ktorí si trest za vraždu a ťažké ublíženie na zdraví odsedeli ešte za komunizmu. Hovoria, že pobyt v dnešnej base by bol pre nich dovolenkou.
„Predstavujete si všetky filmy o väzniciach, o prúžkovanom oblečení, na samotke rátate dierky v kryte na radiátore, či kroky, ktoré za 16 hodín denne urobíte od okna ku dverám. Prechádzate okolo postele, ktorú cez deň oprú bachari o stenu, ohodenú brizolitom so sklom, aby ste sa vy neopierali. Voda tečie z rúry zo steny, toaleta je obyčajná diera v podlahe. Na podlahu si nesadnete, má totiž sklon a tečie po nej voda. Stolička je ohnutá rúra, trčiaca zo steny. Išiel som zošalieť.“
Keď ho vraj potom dali ku dvom zlodejom, bolo fajn, čo-to sa od nich aj priučil.
Aký ste napokon dostali trest?
Viac-menej som čakal spodnú hranicu trestu, no keď sudca vyslovil: Desať rokov nepodmienečne v II. nápravno-výchovnej skupine, pamätám si, že stojac medzi policajtmi som zrazu klesol na lavicu a cítil, akoby sa mi dvíhali nohy. Až som sa pozrel, či mám chodidlá na zemi.
Trest som prijal, nikdy som totiž nepopieral, že matkin druh bol invalidom do konca života mojou vinou.
Čo sa vlastne stalo?
Najprv som ho dobil päsťami, potom takmer zabil sekerou. Bližšie o tom hovoriť nechcem. No privolal som sanitku, a policajtom sa prihlásil.
V ktorých väzniciach ste boli?
Výkon trestu som nastúpil v ilavskej väznici. Môj trest bol medzi väzňami najvyšší. Dostal som prácu vo veľmi rizikovom prostredí, dýchal kovový prach, ochranné pomôcky žiadne, stráženie prísne.
Spoveď odsúdeného: Ju zaškrtil, na seba si prichystal nôž Čítajte Nechcel som to robiť, uvedomujúc si, že takto tých desať rokov v zdraví neprežijem. Odmietal som, trestali ma fyzicky i psychicky.
Potom ma preradili do Leopoldova do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Ako to tam vyzerá?
Dva roky mi v Leopoldove trvalo, kým som sa medzi vrahmi presadil.
Prvé tri dni som ani nespal v obave, aby ma niekto nepodrezal. V jednej izbe s dvoma oknami, dvoma záchodovými misami, piatimi umývadlami, radmi trojposchodových postelí sme bývali štyridsiatipiati!
Ak sa nepresadíte päsťami, ani sa neumyjete. Ak sa bojíte, budete roky robiť slúžku všetkým, spravia z vás homosexuála, skončíte na psychiatrii. Nakoniec som sa vypracoval na veliteľa izby. Celé tie roky za mrežami čakáte iba na podrazy, nie na pomoc.
Rátali ste dni do slobody?
Celých desať rokov sme mali vyrátané na sekundy, rok mi amnestiou odpustil Husák, rok som dostal podmienku.
Najťažšie chvíle v base?
Stodvadsať dní „v diere“. To som vyfasoval za odmietanie práce v ťažkých podmienkach. Je to miestnosť dvakrát štyri metre, dve dvojposchodové postele, záchod, nad ním rúrka s tečúcou vodou. Postele sú železné, výplň iba krivé dosky, aby vás čo najviac otláčali.
Ráno som vstával dolámaný, a to som ešte v práci musel plniť normy.
Zaujímavý moment?
Chytali sme raz hrdličky, aby sme mali mäso na prilepšenie stravy. Kolega basista takmer lamentoval slovami: Ježišmária, pustite ich, chúďatká. A vonku zavraždil dvoch ľudí!
Ľutujete, čo ste urobili?
Určite, prišiel som o najlepšie roky života, tie sa nedajú získať späť. Ale nepozerám sa dozadu, žijem budúcnosťou.
A druh vašej mamy?
On ma nezaujíma. Bil mamu i deti. Ja som bol poškodený. Celých osem rokov som
mu splácal odškodné, po návrate na slobodu som musel tú čiastku zaplatiť ešte raz, lebo v Leopoldove zhoreli doklady, ktoré potvrdzovali, že som zaplatil.
Keby som ho bol zabil, zrejme by som zaplatil iba pohrebné trovy.
Ako vás prijalo okolie po návrate z basy?
Ja som sa neodťahoval od ľudí, ktorí sa odťahovali odo mňa, tých som ignoroval.
Najviac áut kradnú na Orave. Pozrite si veľký prehľad kriminality Čítajte Ako zamestnávateľ?
Našiel som si slobodáreň, novú prácu. Keď sa vypytovali, prečo nemám v občianskom za osem rokov označené žiadne zamestnanie, povedal som, že som bol munkl.
Čo to je?
Muž určený k likvidácii.
Krotíte sa teraz v bitkách?
Už nemám ten rozum, čo som mal v osemnástich. Brzdím sa, kontrolujem, no keď treba, utnem. Ale už poznám paragrafy. Nezačínam, mám svedkov.
Aký je váš názor na trest smrti?
Okamžite by som ho zaviedol. Veď či trest smrti, či doživotie, aj tak vyjde človek z basy v truhle. Doživotný trest však vyjde spoločnosť oveľa drahšie.
Dnes sú väznice iné ako za socializmu, keď ste si odpykávali trest vy. Ako to vnímate?
Viete, dnes sa stále hovorí o humanizácii väzníc, o ľudských právach väzňov. Ale boli vrahovia humánni? Dnes majú vo väzniciach luxus. V takej väznici by som trest považoval za dovolenku. Za socializmu bol však trest trestom. Humánni chceme byť ku väzňom, ale oni sú ku komu humánni?
Roky strávené v base urobili z Oravca, ktorý strávil osem rokov v komunistických väzniciach, tvrdého muža. No milujúceho rodinu.
S manželkou sa zoznámil po návrate z výkonu trestu, dcéra hovorí, že keby hocijaký kriminálnik bol taký ako ocko, zobrala by si ho za muža.
