DOLNÝ KUBÍN, RUŽOMBEROK. Novela zákona o veterinárnej starostlivosti vstúpila do platnosti 1. septembra. Priniesla viacero zásadných zmien vo vzťahu človeka ku zvieraťu. Zviera sa už nemá považovať za vec, ale je definované ako živý tvor, cítiaca bytosť. Zákon zavádza opatrenia proti množiteľom, týraniu zvierat, povinné čipovanie psov.
Prechodné obdobie je dostatočne dlhé
Povinné čipovanie psov na Slovensku nie je novinka. Toto nariadenie pre chovateľov psov zaviedli v roku 2012, ale v januári 2014 ju zrušili. Od 1. septembra tohto roku je opäť povinné.
„Zaspali sme dobu,“ povedala Oľga Lizáková z Centra nájdených zvierat v Bielom Potoku pri Ružomberku. V súčasnosti sa tam starajú o 21 psov. „Bolo veľkou chybou, že povinné čipovanie pred niekoľkými rokmi zrušili. Keby to pokračovalo, boli sme v starostlivosti o psov inde.“
Majiteľ psa narodeného pred 31. augustom 2018 ho musí označiť mikročipom najneskôr do 31. novembra 2019. Psa narodeného pred účinnosťou zákona, ktorého chce vlastník predať alebo darovať, musí označiť čipom. Psa, ktorý sa narodil po 1. septembri 2018, bude nutné začipovať pred prvou zmenou majiteľa, najneskôr však do 12. týždňa jeho veku.

Čipovanie zabezpečia veterinárni lekári, ktorí musia údaje do 24 hodín zaevidovať do Centrálneho registra spoločenských zvierat (CRSZ). Za tento úkon sa bude platiť maximálne desať eur, ľuďom v hmotnej núdzi to zaplatí štát.
„Veľa ľudí už má psa s čipom, čo je veľmi dobre,“ povedal veterinárny lekár Ján Tabak. „Tí, ktorí nemajú, sa na to pýtajú. Zatiaľ im odporúčam, aby chvíľu počkali, lebo kvôli ochrane osobných údajov sa bude meniť centrálny register zvierat.“
Približne tretina psov čip nemá
Viera Macáková z Oravskej Poruby má jorkšírskeho teriéra. „Už sme ho kúpili s čipom. Som rada, že ho má, lebo keby sa nám stratil, ten, kto by ho našiel, ho môže ľahko identifikovať a zavolať nám.“
Tomáš Martvoň z Dolného Kubína túto povinnosť berie s rezervou. „Mal som staforda s tetovaním. Teraz máme jack russela. Má len známku mesta. Podľa mňa to stačí, no keď čipovanie vyžadujú, tak ho zabezpečíme.“
Štát zvolil jednoduchý spôsob, ako kontrolovať majiteľov, či zákon splnili. „Súkromný veterinárny lekár nesmie ošetriť psa, ktorý nie je identifikovaný, okrem nevyhnutých prípadov v záujme ochrany zdravia psa alebo človeka,“ povedal Peter Čulen, riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) v Dolnom Kubíne. „Za porušenie tejto povinnosti môže dostať pokutu od 1 750 eur do 20-tisíc eur.“ Aj tá najnižšia suma je dosť vysoká na to, aby veterinárni lekári dodržiavali zákon. Ak zákon poruší majiteľ psa, môže dostať pokutu 50 eur.

„Nesúhlasím s pokutami pre veterinárov,“ povedala Lizáková. „Doteraz tí jednoduchší ľudia aspoň občas využili služby veterinára, aj keď ich pes nemal čip. Po novom k nemu nepôjdu, lebo im ho odmietne ošetriť. Nechajú ho trápiť sa v bolestiach, alebo ho zabijú. Čo chcete od človeka, ktorý nechá psa na reťazi s hrdzavým kastrólom pred deravou búdou.“
Podľa nej by mal čipovanie pre všetky zvieratá zaplatiť štát. „Až potom by bolo treba šliapať na majiteľov. Štát je veľkým dlžníkom v oblasti ochrany zvierat.“
V dedinách a mestách robia problémy hlavne zvieratá, ktoré sa zatúlajú, alebo sa ich majitelia zbavia vyhodením na ulicu.
V Dolnom Kubíne má ich odchyt na starosti mestská polícia. „Ročne chytíme približne päťdesiat psov,“ povedal náčelník Peter Uhrina. Počet nezačipovaných odhadol na tretinu. „Niektorí sú recidivisti a majiteľom utekajú dva- aj trikrát za rok. Majitelia si po nich vždy prídu. Dostanú sa ku nám aj úplne noví, bez čipu. Teraz ich máme v karanténnej stanici päť.“
Nelegálni množitelia to budú mať ťažšie
Novela zákona dala inšpektorom ŠVPS oveľa vyššie právomoci, ako mali doteraz. „V prípade podozrenia z týrania zvierat budeme môcť vstúpiť na súkromný pozemok alebo do obydlia,“ povedal Peter Čulen. „Policajti to urobiť nemôžu, takže budú pravdepodobne čakať pred bránou.“ Zasiahnu až vtedy, ak by bolo ohrozené zdravie inšpektora.

Novela reaguje aj na problém s množiteľmi psov. „Ľudia, ktorí psov chovajú pre peniaze a nie z lásky, sa to budú snažiť obísť,“ povedal Marek Medvecký z uznávanej chovnej stanice československého vlčiaka.
S novelou zákona súhlasí chovateľ dobermanov Roman Revai. „Čipovanie? Jednoznačne áno. Množitelia nemajú s normálnymi chovateľmi nič spoločné. Naše psy sú súčasťou rodiny. Čipovať dávame už šesťtýždňové šteňatá. Je to ich občiansky preukaz. Raz sa k nám zatúlal malý psík. Z čipu sme zistili, že sa volá Ferdík. Keď sme ho zavolali po mene, hneď ožil. Zatelefonovali sme majiteľovi, ktorý nám veľmi ďakoval, hľadal ho dva týždne. Tu sa ukázalo opodstatnenie čipu. Keby ho nemal, skončil by niekde v útulku, možno by ho utratili.“

Oľga Lizáková má pre ľudí, ktorí si chcú zaobstarať psa, odkaz. „Nevyužívajte služby množiteľov. V podobných zariadeniach, ako je naše, je dostatok pekných, zdravých a dobrých psov. Určite vám budú verní a veľmi vďační, ak si ich zoberiete.“
Čo je a ako funguje mikročip
Mikročip je pasívne rádiofrekvenčné identifikačné zariadenie slúžiace iba na odčítavanie. Ide o malý implantát veľkosti zrnka ryže, ktoré sa aplikátorom v tvare ihly zavedie pod kožu zvieraťa, väčšinou do oblasti krku. Obsahuje jedinečný 15-miestny číselný kód, ktorý databáza spája s údajmi o zvierati a jeho majiteľovi. Mikročip nie je aktívny, nedá sa podľa neho zistiť poloha zvieraťa. Kód sa z mikročipu získava čítačkou, ktorú majú veterinárni lekári, útulky, mestskí policajti, karanténne stanice pre zvieratá. V novom registri zvierat bude meno, druh, plemeno, pohlavie a dátum narodenia psa. Súčasne aj meno, priezvisko, miesto trvalého pobytu, rodné číslo a telefónne číslo vlastníka zvieraťa, a adresa držby zvieraťa. Súkromný veterinárny lekár je oprávnený vyžadovať od vlastníka zvieraťa preukaz totožnosti.