Začína sa nový školský rok.
Ruku na srdce, potrebovali ste niekedy v živote skok cez kozu skrčmo či stojku? Derivovali ste nejaké implicitné funkcie? Riešili ste pohyb elektrónu v elektrostatickom poli atómového jadra Schrödingerovou rovnicou? Počítali ste niekedy tyčinky, blizny, piestiky v kvietku, či ste k nemu len tak privoňali?
Einstein kedysi povedal, že schválne zabudol rýchlosť šírenia sa svetla, lebo si ju môže nájsť v každej príručke. Pár dní na trhu v Jablonke a - z človeka je biznisman a ekonóm. Pár dní v maštali pri dedovi a - z človeka je minister pôdohospodárstva. Pár dní na zakvitnutej lúke s bylinkárkou a - z človeka je lekár.
Tak načo toľko školských ročníkov a semestrov? Stráviť zmysluplne čas do dospelosti?
Aké vedomosti nám vlastne treba? Najlepšie to vystihol R. Fulghum: „Všetko, čo som v živote potreboval, ma naučili v materskej škôlke. K svojmu prežitiu naozaj nepotrebujeme ovládnuť vesmír. Nepotrebovali sme to tisíce rokov. Ale potrebujeme dobre vychované deti na celom svete. To potrebujeme už tisíce rokov."
Ale! Je tiež pravda, že žijeme v reálnom svete 21. storočia. Kým kedysi stačilo vedieť čítať, písať a riadiť sa podľa Desatora, dnes to už nestačí. Priemyselný rozvoj a s ním spojené životné tempo zvyšuje nároky na vzde-lanie. Bez istej úrovne vedomostí to, jednoducho, nejde. Ale, ruku na srdce, nie je niekedy v učebniciach tých blbostí priveľa? Nie sú na úkor poznatkov z dedičstva predkov?
Prepáčte, učitelia, už zvoní.
