DOLNÝ KUBÍN. Veľa spokojných čitateľov. Čo iné sa dá popriať knihe rozprávok z Kňažej, ktorá v uplynulých dňoch uzrela svetlo sveta. Má názov Kňažia miesto rozprávok. Do života ju v amfiteátri pod Vŕbami 18. augusta uviedla Janka Greššová, autorka a rodáčka z tejto mestskej časti. Pomáhali jej deti z detského folklórneho súboru Kňažanček a šikovnice zo ZŠ v Kňažej.
Kedy vznikol nápad napísať takúto knihu?
Prvotný nápad napísať rozprávkovú knižku o Kňažej sa zrodil zhruba pred piatimi rokmi. Na samotných príbehoch sme začali pracovať pred rokom. Postupne som oslovovala rodiny v Kňažej, mojich známych a priateľov.
Kniha obsahuje vyše tridsať spoluatorských mien.
Starí valasi košele impregnovali v ovčom loji a prali v popole Čítajte Oslovila som ľudí a kniha sa formovala v podstate sama. Rovnako 16 kapitol, do ktorých sú rozprávky a príbehy rozdelené. Ozajstné rozprávky rozprávkové, Deti deťom, O zvykoch veselo aj vážne, O vojne, O medveďoch, Keď sa chcete niečo dozvedieť, čítajte. Autorov jednotlivých príbehov sme nesmerovali k tomu, aby sa zaoberali konkrétnou témou. Celé dielko vzniklo spontánne.
Kniha obsahuje celkom dvadsať deväť príbehov.
Sú to príbehy, ktoré sa nám podarilo za rok pozbierať a obsahovo pripraviť. Na záver zbierky sme pridali aj zoznam zaužívaných kňažanských slov a slovných spojení. Niečo, ako malý nárečový slovník, ktorý je veľmi zaujímavý nielen pre oblasť Kňažej, ale aj pre každého z nás. Niektoré vtipné pomenovania čitateľa dokonca rozosmejú.
Ktorý z príbehov sa vám páči najviac?
Všetky, pretože sú skvelé. Taký najhodnotnejší, ktorý mi aj veľa dal, je príspevok od Magdalény Tóthovej s názvom Na našom gazdovstve.
Opisuje pani, ktorá ešte ako vnučka chodila k starým rodičom do Kňažej a pamätala si ju z prvej polovice minulého storočia. Človek pri čítaní nadobúda pocit, že sa preniesol v čase.
Dielo obsahuje aj množstvo zaujímavých ilustrácií. Ako vznikali?
Rozmanitosť krojov je darom našich predkov Čítajte Hlavnou myšlienkou bol v tomto prípade dialóg troch generácií, ktorý trošku chýba v dnešnej spoločnosti. Najstaršia generácia spomínala, stredná generácia, mamy, otcovia a susedia, zapisovali, no a deti ilustrovali. Našťastie sa nám podarilo tento trojgeneračný dialóg zachytiť nielen slovom a písmom, ale aj obrazom. Oslovili sme aj umeleckú rodinu, ktorá tiež žije v Kňažej. Peter Habovštiak prekreslil staré fotografie, ktoré sú súčasťou knihy. Jeho dcéra Petra Dvorštiaková nám venovala obraz, ktorý je zároveň aj obálkou knihy a jej dcéra Lea ilustrovala jeden z príbehov.
Ako ste knihu uviedli do života?
Zvolili sme netradičný spôsob. Kniha je určená hlavne deťom, aby nezabudli čítať a rozprávkovo snívať. Preto sme dali priestor malým členom detských folklórnych súborov, aby vodou z rieky Oravy uviedli knižočku do života.
Kde môžu prípadní záujemcovia túto knihu nájsť?
Kto by mal záujem o knihu, nech sa obráti priamo na mňa.
Autor: Boris Hrudál
